Reportáž: Moje prvé Enduro v živote a ešte k tomu Kráľovské

Reportáž: Moje prvé Enduro v živote a ešte k tomu Kráľovské

Keby mi niekto na začiatku sezóny povedal, že sa zúčastním Enduro pretekov, asi by som sa z chuti zasmial. Lenže postupne zisťujem, že technika sa dá s trochou cviku veľmi dobre vychutnať aj na menších zdvihoch. Kráľovské Enduro navyše umožňuje účasť aj na XC bikoch, takže nakoniec, prečo nie?

O Kráľovskom maratóne ste si už na našich stránkach mohli prečítať (Reportáž: Kráľovský maratón 2016 – maratón, ktorý naozaj preverí vašu techniku). Ja ešte večer po maratóne tlačím na izbe druhú (alebo tretiu ) večeru v Studenci pod Spišským hradom a pritom detailne študujem propozície. O tejto disciplíne samozrejme viem, ale presné pravidlá a spôsob akým sa jazdí mi neboli úplne jasné. Pre tých, ktorí tiež nemajú predstavu, len v krátkosti: Máte danú trasu, ktorú treba prejsť v časovom limite a tzv. RZ, alebo aj rýchlostné skúšky. Väčšinou sa jedná o zjazdy a technické úseky, ale nechýbajú ani „šliapavé“ úseky alebo menšie brdky. V podstate vyhráva ten, kto prejde trať v limite a bude mať najnižší súčet času na RZ. Ohľadom presunov sú rôzne verzie pravidiel, ale teraz bol pre každého zvlášť stanovený presný čas štartu na jednotlivých sekciách – sú napr. aj také, že kto skôr príde, ten skôr melie...





Štart mám na pláne o 9:27, ale prichádzam trochu skôr, nech si všetko pripravím. Keď vidím výbavu borcov okolo, tak sa musím trochu pousmiať nad tou mojou. V podstate jedinou zmenou oproti včerajšku na mojom biku je odstránený zadný košík. No a ešte mám s „Enduristami“ spoločné voľné nohavice a štítok na prilbe . Len pre spresnenie, pri klasickom Endure je daná povinná výbava ako integrála, chrániče kolien, lakťov, chrbta a pod. Ja štartujem v kategórii „maratónske Enduro“, čo je taká novinka, kde táto výbava nie je povinná, resp. je len silno odporúčaná. Každopádne, trať máme všetci rovnakú...





Ešte pred samotným štartom nastáva poučenie pretekárov. Už teraz vidím ten rozdiel oproti maratónom – úplna pohodička. Netreba sa nikam plašiť, navyše sa štartuje po jednom. Aj to je skôr symbolické a o 9:27 sa vydávam na trať. Celkom príjemná zmena odštartovať, nahodiť výletné tempo a kochať sa krajinou. Na prvej RZ mám byť o 10:37 a v podstate k nej sa dostanem po trase včerajšieho maratónu vrátane toho strmého kopca. Po včerajšku neváham a strmšie pasáže okamžite bez rozmýšľania tlačím...

RZ1 - rozcvička


Prichádzam trochu skôr, a tak mám čas sa „prichystať“. Teda v mojom prípade tou jedinou zmenou bude výška sedla. Nemám teleskop, čo je asi tá najlepšia vec do strmého/technického terénu, a tak musím zvoliť kompromis. Nakoniec ho dávam nižšie asi o 4 cm, vďaka čomu mám ďaleko viac miesta na manévrovanie nad sedlom, ale pritom nie je problém aj šliapať – predsa len, to nie je iba čistokrvný zjazd. Novinkou je pre mňa najmä meranie času. Chlapík mi odrátava sekundy, priloží krabičku k môjmu čipu na rajdoch, tá pípne a môžem ísť na to.



Adrenalín začne pracovať, ale hlavne sa snažím nerobiť somariny. Túto RZ ale mám zo včerajšieho maratónu 2-krát prejdenú, takže ma nemá čo prekvapiť a navyše je relatívne ľahká. 50 m pred koncom je na strome ceduľa, dole už vidím pána s ďalšou krabičkou u ktorého brzdím, nasleduje rýchle píííp a mám to za sebou. Dávam sa už dokopy s kamarátmi Emilom a Paľom a zase výletne pokračujeme ďalej. Ďalšou veľkou zmenou je bufet.



Ak tu na maratóne pomaly ani nestojím, teraz je čas sa pokojne najesť, pokecať s obsluhou, vybrať si to, na čo má človek chuť. Čaká nás najdlhší kopec na trati, ktorý nás privedie na vrchol Smrekovice a na slávny Carbonkiller .

RZ2 – Carbonkiller


Ak bolá prvá RZ taká rozcvička, tak práve táto oddelí zrno od pliev a je aj najťažšou. Tí, ktorí to myslia vážne, si už včera boli prejsť komplet trať, vybrať ideálne stopy a pod. A na tomto úseku určite strávili najviac času. Ja sa spolieham len na tie úseky, ktoré sme mali na maratóne, ale tam našťastie nebol – aj keď pamätám si ročníky, kedy áno . Ten názov je dosť výstižný vďaka poriadne ostrým a veľkým skalám a ak nepoznáte stopu, je to riadne o hubu – a hlavne bez chráničov. Ono aj úvodný singel, ktorý nás k nemu privedie je riadne technický s malými stúpaniami pomedzi veľké skaly.





Asi na 2 úsekoch treba preniesť. No a keď sa to definitívne preklopí nadol, tak neváham a beriem bike do ruky. Tu sa treba pustiť a držať rýchlosť inak sa „zašprajcujete“ medzi skaly, ale bez znalosti trate a stopy ma ani nehne . Spodná časť už je parádne jazditeľná, aj keď je potrebné sa nebáť trochu pustiť so zadkom riadne za sedlom. Úplný záver už dokonca stúpa po lesíku a koreňoch, napojili sme sa opäť na včerajšiu trať maratónu. Každopádne, ťažšie to už nebude a som v celku, len sa vydýchať .

RZ3 – teraz im ukážem


Práve teraz si hovorím ako to rozbalím, kedže táto sekcia je veľmi „šliapavá“ a včera na maratóne som ju celú pekne prešiel v sedle. Ako inak, udial sa pravý opak. Hneď ako odštartujem mám hodnú chvíľu problém zacvaknúť pedál. Prídu technickejšie úseky so skalami, jedna chyba, druhá chyba, potom chvíľu kolobežkujem. No mám na seba riadne nervy. Čím viac chcem, tým to je horšie a na konci sa len smejem sám na sebe, ako som im ukázal .

RZ4 – konečne spokojný


Opäť tlačíme svoje biky hore na Smrekovicu. Trochu sa vytvorila fronta, ale ide to rýchlo, keďže sa štartuje po 30s intervaloch. Vďaka tomu sa rozhodili aj časy štartov, čo mi vôbec nevadí, nikam sa neponáhľam. Užívam si pohodu a možnosť pokecať s ostatnými. Táto RZ je podľa mňa najkrajšia a tiež bola aj na včerajšom maratóne. Úvod je strmý, ale pekne jazditeľný aj na XC biku, potom rýchly singel a na záver motanica v lesíku. Neboli ani žiadne chyby a konečne som bol spokojný so svojou jazdou - čo sa aj odrazil a na výslednom čase.





RZ5 – ľavá, pravá


Piata RZ je najdlhšia zo všetkých a tiež bola aj včera. Namiesto toho, aby sme sa pustili rovno po zvážnici, tak ju stále križujeme hore-dole v zákrutách. Mnohé sú trochu odklonené, takže treba odhadnúť tú správnu „hranicu“ svojho plášťa. Určite by sa hodil aj agresívnejší vzor dopredu, ale Ikon ma nesklamal. Každopádne, doslova sa bavím a užívam si jazdu. O pár minút už beriem za brzdy, opäť pííp a vydýchať. Mimo RZ je to pre mňa v podstate úplný výlet, ale akonáhle sa ide na „ostro“, tak to naozaj dá zabrať. Pracovať nad bikom, zrýchľovať zo zákrut a pod. je po včerajšku celkom fuška. Hlavne moja výbušnosť = 0. Ale hneď vidím, že sa jedná o skutočne komplexný šport, ktorý preverí poriadne širokú škálu schopností. Trail nás vypľuje priamo nad bufetom, takže neváham a degustujem asi zo všetkého, čo je na výber .

RZ6 – čo je za horizontom?


Od Emila s Paľom beriem trochu múdrosti, pretože vôbec netuším, ako táto sekcia vyzerá. Dozvedám sa o skalnom hrebeni a riadne ostrých zákrutách, kde treba pustiť brzdy a nabrať rýchlosť. Nuž, pôjdem podľa lezeckej terminológie najhodnotnejším štýlom – „on sight“ . Nakoniec som kolobežkoval len na jednom úseku, točky aj pekný skalný hrebeň som zvládol. Najlepšie boli úseky, keď vybehnem na horizont a do poslednej chvíle neviem, či pôjdem doľava, doprava alebo rovno dole. Ale pocit je výborný, keď sa podarí zvládnuť nejakú ťažšiu technickú pasáž, na ktorú by som sa možno normálne ani neodvážil. Postupne teda odhaľujem všetky krásy Endura...



RZ7 – finálny tobogán


Naša partia sa dole rozrástla, pridal sa aj Maťo Kobera a spoločne stúpame po ceste. Každopádne, trať je na Enduro náročná, pretože presuny vedú takmer vždy do nejakého strmého alebo dlhého kopca. Nie všetci najazdia ročne tisíce km a ak sa pridá ešte ťažký bike, chrániče, výbava a pod, tak aj ten limit vie potrápiť.



Enduro je naozaj komplexné a vyžaduje aj slušnú vytrvalosť – zďaleka to nie je iba spúšťanie sa z kopca, ako si mnohí stále myslia. Na finálnu skúšku čakáme asi najdlhšie, jazdci sa dosť nakopili. Ale nevadí, krabičky tie časy majú zaznamenané, takže sa nič nedeje. Časť poslednej RZ sme mali aj na dlhom, len ja som asi nechtiac v závere išiel po trase krátkeho variantu, ktorý záverečnú časť nešiel celú. „Trest“ prišiel teraz, keď ma prekvapili asi 2 strmé výjazdy, ktorým zďaleka nezodpovedal mnou zaradený prevod . Inak to bola taká jazda v tobogáne z jednej strany na druhú. Miestami bolo potrebné riadne pracovať telom, aby sa človek „nezapichol“ do protisvahu. Ale tých pár predchádzajúcich RZ ma fajne rozcvičilo, takže to celkom ide, aj keď sem-tam mi stiahne zadok . Vybehnem na pole a už len posledné píííp. Moje prvé Enduro v živote mám za sebou. V podstate žiadne pády ani zranenia, takže misia bola úspešne splnená a o zážitkoch ani nehovorím. Aj druh únavy je úplne iný ako po maratóne, kde má človek v cieli väčšinou poriadne nakúpené a ledva sa motá. Teraz je skôr taká celková, niečo ako po celodennej turistike... ale jedlo chutí rovnako dobre, dnes zvíťazili výborné palacinky .

V podstate sa súťažilo v 4 hlavných kategóriách. V rámci kategória Elite sa jednalo dokonca o Majstrovská Slovenska a zvíťazil veľmi dobre známy borec Jiří Fikejz z Česka. Moje zbabrané úvodné RZ ma nakoniec odsunuli na 4. miesto v rámci Maratónskeho Endura, teda do 120 mm zdvihu . Každopádne, že technické jazdenie nie je len o zdvihoch, bolo vidno v kategórii Maratónske Enduro pevná stavba...

Kompletné výsledky nájdete TU.
Mapu trate a GPX nájdete TU.



Nuž, musím povedať, že Enduro má naozaj veľa čo ponúknuť. Je to ďaleko viac o partii a zážitkoch z jazdenia. Pritom, keď sa spustia stopky, človek bojuje naplno o každú sekundu. Následne si okamžite vymení dojmy, porozpráva, kde spravil chyby a naopak, čo vyšlo. Následne všetko do detailu a kopec iných tém (väčšinou sa aj tak všetko motá okolo biku) ešte preberie pri jednotlivých presunoch. No a tiež som sa uistil aj v tom, že teleskopická sedlovka určite nájde v budúcnosti využitie aj na takom biku ako je Scalpel . Niežeby to bez nej nešlo, ale jednoducho sa zjazdy stávajú ešte zábavnejšie a s bikom sa dá ďaleko lepšie „vyhrať“. Samozrejme, maratóny sú stále moja srdcovka a nehádžem elasťáky do koša, no takéto spestrenie je parádne a určite si ešte niečo podobné v budúcnosti „strihnem“.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Kráľovské enduro

calendar_today 21.08.2016
label MTB - Enduro
place Granč - Petrovce (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up61thumb_down comments 7 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Kráľovský maratón – majstrák v štýle poctivého MTB

Reportáž: Kráľovský maratón – majstrák v štýle poctivého MTB

Je to jasné...poriadne trate prinášajú aj poriadnu porciu zážitkov. Dôkazom bol opäť Kráľovský maratón, ktorý pripravil množstvo prekvapení a o ďalšie sa postaralo samotné počasie.
ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej enduro série - znova na blate

Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej enduro série - znova na blate

Druhé kolo sa konalo posledný septembrový víkend vo Veľkej Lehôtke na miestnych trailoch. Znova, ako je zvykom, som tréning v sobotu nestíhal, na trailoch nikdy nejazdil, takže príprava prebehla presne podľa mojich predstáv.
keyboard_arrow_up