Pomoc s tréningovým plánom na Cape Epic - tretia časť
Práve som sa so synom Maxom usadil v lietadle na letisku Poprad. Vraciame sa naspäť do Anglicka a ja začínam písať další článok. Takže, čo sa stalo v priebehu posledného mesiaca? Strávili sme 2,5 týždňa u rodičov v Bardejove a aj keď počasie nebolo úplne také, aké som si predstavoval, bolo dobré na jazdenie aj oddych.
Predtým, ako sme mali prísť, zvažoval som, že by som si so sebou zobral svoj nový bike, ale nechcelo sa mi kupovať tašku a baliť to dvakrát. Aj si trochu želám, aby som to urobil, kedže viac a viac ľudí v okolí Bardejova začína používať Stravu a prišiel som o pár KOMs, a to dokonca skoro o 2 minúty.Prvá jazda na Maguru a získanie KOM späť
Tí, ktorí ste fanúšikmi mojej Facebook stránky budete vedieť, že pár týždňov predtým, ako som šiel na dovolenku, ma niekto prekonal na stúpaní zo Zlatého na Maguru o 4 s. Čo znamenalo jediné - hneď, ako sa dá, ide sa na vec. Druhý deň dovolenky, ešte som ani nemal čas nahodiť nové 11-rýchlostné radenie, tak som sa večer vybral skúsiť, ako som na tom. Tentokrát žiadna divá zver. Šlo sa mi celkom fajn. Skúsil som ísť čím najdlhšie na 38 zuboch vpredu a 32 vzadu s tým, že mám stále ešte 36, ak by bolo potrebné. V tej, pre mňa najhoršej časti, kde ste zhruba v polovici a zrazu čelíte 20%, som musel podradiť a potom šiel väčšinou na 38x36 a na pár rovinách radil dole. Tep bol celou cestou okolo 171 a v posledných pár sto metrov, pred poslednou zákrutou, pre tých, ktorí to poznajú, išiel až na 180. No musel som, kedže som mal pocit, že svoj čas vylepším, ale nevedel som o koľko. Skoro 2 minúty lepšie ako naposledy.Som rád, že sa mi to podarilo na prvý pokus a nemusel som opäť trpieť 30 min. Možno si niektorí poviete, čo tu stále vypisuje o tej Magure a ani ju vôbec nejde po lese, ale ide po starej ceste. Cez dovolenku som podnikol jednu jazdu, kde som šiel na Maguru zo Zlatého, z Čerešne a aj zo Stebníka. Chcel som zistiť, či sa to priblíži 2 000 m stúpaniu, kedže okolo toho by sa to malo točiť na etapách na Cape Epic. Bolo to necelých 1 800 m, čo na 55 km jazdu bolo fajn, aj keď na Epicu bude tých okolo 2 000 m na cca 90 km. Uvidíme, keď bude zverejnená trať. Pre mňa je toto stúpanie najťažšie, aké sa dá v blízkosti Bardejova nájsť (o ktorom viem). To z Čerešne ma pár úsekov, na ktorých svoj 1x11 bike s 38 zubami vpredu musím tlačiť a myslím, že ani s menším prevodníkom by to nebolo oveľa rýchlejšie, ako rýchlo vybehnúť a tiež bojovať o grip na veľmi kamenistých a strmých úsekoch.
Magura - Triple
Zdá sa mi, že som si niekde na Strave všimol, že tam vedie aj cesta z Mníchovského potoka, ale tadiaľ som nikdy nešiel, takže pre mňa to bolo:- Zlaté
- Bardejovske Kúpele (Čerešňa)
- Stebník
Vyrazil som z Bardejova cez Mokroluh a odbočil smer Zlaté a tam začína segment. Tempo je oveľa pohodovejšie, ako keď sa ide len za jedným cieľom, a to dať Zlaté-Magura v čo najlepšom čase. Ešte pred Zlatým dám za jazdy jeden gél a ide sa na vec. Celkom sa mi darí držať 150 úderov za minútu. Potom sa zmierim s tým, že to bude musieť byť na stúpaní tak do 160 a v najťažšej časti som bol okolo 165, ale potom sa opäť skľudnil a je dobre. Vyšiel som hore, urobil pár fotiek a pokračujem zjazdom na Čeresňu.
Až na jeden, asi búrkou vyvalený strom a malú paniku, keď som počul motorovú pílu, tak mi hlavou prebehlo, či bude alebo nebude padať strom. No vyzeralo to, že len rezali drevo na menšie. Skoro stále, keď idem dole z Magury po tých kamenistych zjazdoch, myslím si, že by bolo fajn mať full suspension bike, aspoň by som nebol taký vytrasený. Ale potom tie zlé úseky pominú a dá sa to zvládnuť. Vidíte, ešte ani 2 mesiace nejazdím na full suspension biku a už som takto sfajnovel . Keď zídem na Čerešňu, tak je tam nejaký detský výlet. Miniem ho a idem dole do Kúpeľov. Neviem, ako presne sa na Strave musíte trafiť to cesty, ale na zjazde som šiel po tých dvoch esičkách a nie priamo tam, kde sa dalo, lebo pár dni predtým jeden z tých priamych zjazdov bol zablokovaný stromom.
Keď ste už skoro dole, nenechajte sa uniesť a zísť až ku kúpalisku, ale hneď na prvej ceste odbočte doprava a choďte po tej ceste dolu, aby ste mali les napravo a penzióny naľavo. Tu som sa pokúsil rýchlo zjesť nejaké cereálne tyčinky, ale nepodarilo sa a musel som ich dojesť až keď začalo stúpanie z Bardejovských Kúpeľov na Čerešňu. Naň treba odbočiť podľa turistickej značky. Stúpanie je pohoda. Som opäť na Čerešni, urobím pár fotiek, dám ďalší gél a ide sa opäť na Maguru.
Stúpanie je ok, aj keď kamene sú ešte dosť mokré a šmykľavé. Slnko do lesa skoro vôbec nesvieti a pred dňom či dvoma dosť pršalo. Keď prídem na úsek, kde bolo počuť tie motorové píly, tak partia má akurát prestávku na obed. Slušne sa pozdravím a idem ďalej. Pár najstrmších a najviac kamenistých úsekov som vyšliapal a na Maguru som prišiel po druhýkrát OK. Začínal som trochu cítiť únavu. Takže Magura predo mnou, odbočím doľava na cestu a musím dávať pozor, aby som našiel odbočku na zjazd do Stebníka. Občas som si nie istý, lebo týmto smerom veľmi často nejazdím. Po prvej zákrute, keď vidíte pred sebou rovinku, je to skoro na konci a napravo pred tým, ako sa cesta trochu dvíha dokopca. Možno o rok tam sprejom nakreslím na cestu šípku . Je tu veľmi strmý, blatový a kamenistý úsek, tak bežím pár desiatok metrov dole, kým nie som na tej hlavnej lesnej ceste, ktorá vedie do Stebníka. Opäť veľa voľných kameňov, dosť mokro, občas blato a 3 veľké popadané stromy. Prvý veľký alebo dva či tri spolu, treba aj s bikom akrobaticky preliezť a ďalšie dva o kúsok nižšie sa dajú podliezť. Vyzerá to, že tu búrka vystrájala.
Keď vyjdem von z lesa na starú rozbitú cestu, tak si myslím, paráda, až kým na zákrute, kde ťažia drevo neuvidím, ako je to zdevastované. Bol som tu vždy aspoň raz za posledné tri roky a aj napriek tomu, že sa drevo ťažilo, cesta bola čistá, len rozbitá. Teraz naťahali drevo kade-tade a zákruta je taká blatová, že vyleziem na jeden strom a bike tlačím po blate. Aj tak to nepomohlo, lebo kolesá boli zablatené a keď som nasadol a pokračoval v zjazde, blato bolo všade, vrátane mňa. Takže som pri kaplnke a odbočím doprava a urobím kolečko po Stebníku, kde dám ďalšie tyčinky a posledný gél a pozriem sa na Maguru, kde o chvíľu pôjdem poslednýkrát.
Kolečko okolo Stebníka, idem dole smer Bardejov a na poslednom moste pred kurtami treba prejsť na druhú stranu potoka a idem smer Magura do tretice. Z tejto strany je stúpanie asi najľahšie, až na tú zablatenú zákrutu a popadané stromy. Dá sa aj s mojimi prevodmi vyjsť OK, ak sa človek sústredí a na mokrých kameňoch a blate mu nepreskočí zadné koleso a vykoľají vás z tempa a rytmu. Ten posledný úsek treba vyšliapať na cestu a potom ešte nejakých 500 metrov a ste hore. Opäť zjazd na Čerešňu, tentokrát drevorubači nakladajú drevo na starú tatru, ktorú treba obísť peši, kedže ňou zablokovali celú lesnú cestu. Tentokrát z Čerešne pôjdem dole do Bardejovských Kúpeľov tou cestou, čo som ňou vyšiel druhýkrát hore smer Tehelňa. Segment končí tam, kde sa buď odbočí a vyjde na lúku smer Tehelňa (Bardejov), ale môžete pokračovať aj do Kúpeľov a stále sa vám segment ukáže na jazde.
Trvalo mi to 3:21 hod., ale verím, že pokiaľ sa sústredíte a trochu viac zaberiete, nerobíte fotky a neprekážajú stromy, tak sa to dá v pohode pod tri hodiny. Začíname pristávať, tak prestanem písať a budem pokračovať doma. O čom? O tréningovom pláne, s ktorým by som chcel, aby mi čitatelia MTBIKRA poradili.
Je utorok niečo po 6:30 ráno a práve som sa vrátil s Codym (pes) z vonku. Je to naša nová rutina, kedže predtým som v tomto čase ešte len vstával a išiel s ním von. Je to hlavne kvôli tomu, aby manželka Sarah mohla ísť skoro ráno do práce a prísť späť poobede, aby vyzdvihla Maxa zo škôlky o 15:30. Teraz Max ešte spí a snáď bude, aby sa mi to podarilo dopísať a mohol som to poslať otcovi na prvý edit, predtým ako to pošlem Slavovi.
Wendover woods - nove miesto na tréning
Včera mi bol dopriaty "me day". Sarah zobrala Maxa na celý deň von, do nejakého zábavného parku a ja som ráno strávil písaním rôznych mailov a organizovaním vecí doma po dovolenke a po tom, čo som si dal obed som sa vybral jazdiť. Keď som vyrazil, prvých pár metrov mi prišlo veľmi zvláštnych. Bolo to tým, že som posledných pár týždňov strávil na 26" hardtaile a bol som spať na svojom novom full suspension biku. Trvalo mi skoro 15 km, kým som sa začal cítiť dobre a na 26" som pomaly zabudol. Jednu vec som musel urobiť, a to upraviť sedadlo, lebo sa mi zdalo, že som sedel nejako veľmi dozadu, tak som ho trocha narovnal s miernym sklonom dopredu. Nič také dramatické ako Kulhavý . Musím sa priznať, že sa mi to počas jazdy stalo ešte raz, tak neviem, či to treba dotiahnuť na smrť. Pamätám si, keď som to menil potom, ako som bike priviezol domov z obchodu, tak tá jedna skrutka bola veľmi dotiahnutá.Vybral som sa smerom do Wednover woods, aj keď som vedel, že je voľný a pekný deň, tak to tam bude o držku, čo sa týka ľudí, ale nevadí. Tiež som po prvýkrát skúšal svoj nový GPS počítač, ktorý sa mi podarilo vyhrať v jednej súťaži a ako som si tak prepínal funkcie, tak som našiel ascent, decent a po necelých 30 km mi to ukazovalo 700 m. Nechcelo sa mi tomu veriť, keďže tu nikdy toľko výškových metrov nenajazdím, ale povedal som si, že kto vie a jazdil som po lesoch a vyhľadával nové stúpania, kým neurobím 1 000 m a potom pôjdem domov, lebo je to ďalších 20 km domov. Nakoniec po stiahnutí jazdy do Stravy, nastúpaných metrov bolo menej, tak asi musím nainštalovať nový softvér a uvidím, čo sa stane. Našiel som pár veľmi strmých a technických výjazdov, kde bolo dosť koreňov, stále trochu mäkká a šmykľavá kriedová hlina. Tiež pár technických singletrakov po lesoch. A aj tie hlavné vyznačené cyklistické chodníky sú fajn. Slušné výjazdy, dobré zjazdy s veľa voľnými kamienkami a väčšina z nich má ostré hrany, čo snáď otestuje Mitas plášte s Textra technológiu a vyhnem sa defektom.
Keď som prišiel ku koncu prvého kola ku Grufalu, tak som popýtal jednu pani, nech má párkrát sfotí a som rád, že urobila viac fotiek, lebo z ôsmych len dve boli dobré. Na ostatných 6 sa jej nejako veľmi triasli ruky a fotky boli rozmazané. Takže vyzerá to tak, že Wednover woods sa stanú mojim miestom na tréningové jazdy v utorky a štvrtky doobedu, keď tam snáď okrem pár dôchodcov a psíčkarov nebude skoro nikto. Víkendy sú plné rodiniek a ľudí, čo si niečo opekajú. To sa na jeseň a zimu môže zmeniť. Okolo Ivinghoe Beacon a Ashridge woods budem robiť kratšie jazdy s intervalmi. Sú tu dobré rovinky na šprinty a tiež pár strmých stúpaní na krátke, ale intenzívne výkony. Ale to len dovtedy, kým ešte bude dosť svetla. Večer to nahradia tréningy v garáži na turbo traineri a jazdiť sa bude len 3 možno 4-krát do týždňa.
Tréningový plán
V hlave som si to vymyslel takto a od budúceho týždňa, keď začnem chodiť do práce a Max do škôlky, tak uvidíme, či to bude fungovať:- Pondelok: oddychový deň (možno 30 min core-abs workout alebo 30 min recovery spin)
- Utorok: dlhá jazda 80+ km (core workout na konci mojej Circuit Training)
- Streda: hodinová jazda s rôznymi intervalmi (šprinty, stupnica, KOM pokusy)
- Štvrtok: ako utorok
- Piatok: oddychový deň
- Víkend: budem sa snažiť jazdiť sobotu aj nedeľu s možnosťou mať jeden deň voľný, ak to budem potrebovať. Neviem, či mám robiť ďalšie jazdy okolo 100 km alebo len tak okolo 2 hodín a intenzívnejšie
Ak ste sa prečítali až tu, chcel by som poprosiť, aby ste mi poradili s tréningovým plánom. Môžete buď komentovať pod článkom, alebo mi poslať správu na mojej Facebook stránke. Myslím si, že väčšina tréningu bude musieť byť na pocit, lebo som sa raz niekde dočítal, že na heart rate to nie je dosť presné a budem trénovať v zime. Na pretekoch bude okolo 30+ stupňov, čo údajne ovplyvní heart rate. Viem, že najlepšie je trénovať s power metrom, ale ten nemám a neplánujem kúpiť. Pokiaľ by mi však niekto, kto číta tento článok chcel jeden darovať za reklamu, či už jeho biznisu alebo bike shopu na závodnom drese, tak sa mi môžte ozvať . Pokiaľ sa vám môj tretí článok páčil, nezabudnite kliknúť like a pokiaľ ešte nie ste fanúšikmi mojej Facebookevej stránky, tiež tak môžete urobiť.
Predchádzajúce články:
- Prihlásenie na Cape Epic, následne cely mesiac zháňanie sponzorov a nakoniec som to zaplatil aj tak kreditkou
- Príprava na dobrodružstvo menom Cape Epic - druhá časť
Pokračovanie nabudúce, snáď o partnerovi na preteky, kedže to momentálne vyzerá nádejne. Držte prsty!
Komentáre Zobraziť komentáre (13)