Tropické teploty a prach na Author Bikemaratóne Súľovské skaly

Tropické teploty a prach na Author Bikemaratóne Súľovské skaly

Keď ráno ortuť teplomera vystúpila nad 30 stupňov, neveštilo to nič dobré. Po príchode do Súľova nás čakala slnkom zaliata krajina, prašné a vyschnuté polia a lesné cesty a po vystúpení z klimatizovaného autíčka nás zalial pot. A všetci spoločne sme si pomysleli; dá sa vôbec v tomto počasí ísť maratón? No dobre, už budem vážny...

Pred maratónom
Človek by si ani nebol povedal, že je máj, respektíve už začiatok júna. Daždivé počasie s teplotami okolo 15 stupňov prekazili všetky plány na seriózny tréning a troška odrádzali od účasti na maratóne. Nakoľko som sa však na Súľov veľmi tešil, neodradil ma ani vytrvalý piatkový dážď a nie príliš optimistická predpoveď na sobotu.

Ráno
O siedmej vyrážam z Piešťan, cesty sú mokré, o 45 minút som v Považskej Bystrici. A tu, ľaľa, modrá obloha a slnko, priam zázrak. Žiaľ, už o niekoľko kilometrov ďalej zatiahnuté a mrholenie. Vitajte v Súľove. Prvý mierny šok – stav parkoviska – futbalového štadiónu. Rozmočené a bahnité, ale to sa asi dalo čakať. Keď som vyšiel z auta, skoro ma zamrazilo; teplota okolo 11 stupňov celzia a celkom slušný vetrík. Išiel som si po štartovné číslo a súdiac podľa počtu účastníkov, zistil som, že toto nebude najsilnejší ročník Súľovského bikemaratónu (nakoniec prišlo 476 ľudí).

Preteky
O 9:05 ráno odštartovali bikeri na dlhú trať, ktorým som tých 93 km v blate fakt nezávidel. O 15 minút prišla na rad najpočetnejšia skupina bikerov, pripravených na trať o dĺžke 49 km. S nimi som sa vybral na trať aj ja. Keďže som si akosi zle nasadil hrudný pás, nemal som pojem o tepovke, a tak som sa snažil začiatok ísť skôr pomalšie. Prvý celkom výdatné stúpanie po asfalte bolo na rozohriatie ako stvorené. Po nálete do terénu to už bolo horšie. Blato je celkom fajn vec, človek je nútený ísť veľmi technicky. Ale toto bolo iné blato; ani na najľahšom prevode a pri plynulom šliapaní nedovolilo ísť na biku (možno prvým pretekárom, ale neskôr to už bolo strašné). Blato bolo neuveriteľne lepkavé, na kolesá sa nabaľovalo strašne rýchlo a čoskoro začalo spôsobovať aj problémy s radením (musím pochváliť brzdy Fomula Oro, ktoré ani na chvíľu nezaváhali, hoci dostali na prvej občerstvovačke dávku WD40) a samotným točením kolesa. Plášte som do blata ideálne nemal, a preto som v každom zjazde plával horšie ako na snehu. Nejako som netúžil po páde, a preto som išiel tieto bahnové zjazdy radšej opatrnejšie. Našťastie som sa vyhol pádom aj technickým problémom. Viacerí však museli nedobrovoľne odstúpiť po tom, čo potrhali reťaz alebo odtrhli prehadzovač. Ja som k tomu tiež nemal ďaleko, od 30. km bol môj najľahší prevod 2-4, pretože pri ľahšom prevode mi automaticky namotalo reťaz. Ale súdiac podľa gest ostatných, nebol som sám, blato dalo zabrať každému a hlavne technike. Psychika dostávala tiež zabrať, keď sa lúky, ktoré by človek bez problémov ťahal na strednej píle, museli tlačiť. A v tretrách to veru nie je bohviečo, pätu mám vydranú ako nikdy. Keď si však odmyslím blato, trať bola nádherná. Páčili sa mi technické zjazdíky i stúpania, ten výšľap v potoku bol famózny a posledný zjazd taktiež krásny.

Čo sa týka organizačného zabezpečenia, bolo na jednotku. Značenie výborné, na každej križovatke organizátori, ktorí zastavovali dopravu, na občerstvovačkách bolo všetko, čo sa patrí (aj hadica na umytie biku) a pracovalo sa rýchlo a bez problémov.

Profil
Nemal som dobre nasadený hrudný pás, takže bez tepovky a bez prvých 2-3 kilometrov po asfalte.

Priestor štart/cieľ
Tu som videl (a nielen ja) slabinu maratónu (pôvodný speaker Roman Barényi meškal kvôli autohavárke a počasie odradilo ľudí od postávania v tomto priestore). Celkovo bola atmosféra nejaká tichá a mdlá, ale ja to dávam za vinu počasiu. Program bol a bol veľmi schopný, ale ťažko sa stojí pri 11 stupňoch a veternom počasí. A navyše, väčšina bikerov asi mala iný program, napr. umývanie bikov

Umývanie
Samostatná kapitola. Ako aj máte možnosť vidieť na fotkách, blato bolo všade. Na každom milimetri štvorcovom plochy bicykla a tela jazdca. Očista bola nutná. Keďže som musel dať bike do vnútra auta, bolo vhodné, aby bol umytý. Tak som sa postavil do rady na umývanie bikov. A čakal. Čakal. A ešte raz čakal. Premrznutý, hladný, unavený som čakal 2 hodiny na umytie biku. Tuto si to, Slavo, troška poddimenzoval. 2 wapky by nestačili ani pri suchom maratóne a nie pri takomto povrchu. Navyše, výkon tých wapiek bol nedostačujúci, na jeden bike bolo treba snáď aj 5 a viac minút umývania. Ako Patrik Valo povedal, to musia byť hadice, ktoré ten bike odfúknu . Následne sprchy boli ďalší zážitok. Vojenský stan so sprchami, do ktorých proste tiekla horúca voda (zohrievaná v „bojleri“ nad ohňom) a nedala sa regulovať. Prúd ako keď pri daždi zoberiete lievik a dáte si ho nad hlavu a teplota echt horúca... Ako niekto poznamenal, „k*rva, to je prepych“.

Ostatné
Takže po trápení sa na trati a najmä pred umyvárkami som vrátil čip a dostal ponožky od Authora, ionťák a lístky na kofolu/kurča. Veľmo dobré. V priestore štartu a cieľa skákal Štefan Pčola a robili sa súťaže v pití piva cez slamku (ešteže som bol na aute ). Vyhlásenie výsledkov sa trocha naťahovalo, tak som sa okolo piatej pobral domov.

Záver
Mno. Vždy som počul samé superlatívy na tento maratón. Musím ich aj potvrdiť, až na pár nedostatkov to bolo výborné. Žiaľ, ani Slavo Strečanský nedokáže ovládať počasie, a tak sa zopakovala situácia z 2004. roku, za čo však nikto nemôže. Myslím, že to bol vydarený maratón a keď budem mať možnosť, určite sa vrátim (a keď bude aj počasie priať, budem úplne nadšený).

Výsledky
Nájdete tu: http://www.videocom.sk/vysledky/20060603sulov.html

Fotogaléria:
© 2006 Mihi : tu nájdete komplet fotogalériu: mihi.fusion.sk
report_problem Našiel si v texte chybu?
cervo (Tomáš Červenka)
Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 5 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Jakľofski bicigeľ - ako som pokazil dobre rozbehnuté preteky

Reportáž: Jakľofski bicigeľ - ako som pokazil dobre rozbehnuté preteky

V sobotu 23. júla sa konal už dvanásty ročník tohto MTB maratónu v obci Jaklovce neďaleko Margecian s typicky východniarskym názvom. Na tento maratón už chodím pravidelne pár rokov a inak tomu nebolo ani teraz.
Salzkammergut Trophy - ako chutí 213 km a 6800 výškových metrov?

Salzkammergut Trophy - ako chutí 213 km a 6800 výškových metrov?

Poďte sa pozrieť na trať tejto legendárnej extrémnej trasy, ktorá vás prinúti dať zo seba všetko. A nemáme len jeden pohľad, na 25. ročník sa pridal aj tatranský Rambo alias Janči Halik.
Reportáž: Karpatský pedál 2022 - ako trinástka šťastie prináša

Reportáž: Karpatský pedál 2022 - ako trinástka šťastie prináša

Druhú prázdninovú sobotu, 9. júla 2022, rozhodol som sa pre návštevu 13. ročníka MTB maratónu Karpatský pedál, konajúceho sa v dedinke Javorník.
keyboard_arrow_up