Začiatok prípravy na Cape Epic 2017 - štvrtá časť

Je pondelok skoro ráno a mám za sebou tretie cyklokrosové preteky, ktoré jazdím v rámci prípravy. Unavený nie som až tak, ako som si myslel, že budem. Včera som sa totiž rozhodol ísť bikom na pretek, ktorý bol 16 km od domu. Potom som sa hodinu snažil, aby som sa umiestnil lepšie ako pretek predtým a nakoniec som musel šliapať ďalších 16 kilákov domov. Až na to, že som si urval koleno do skrutky na predstavci, keď som išiel zo sedla, nohy až tak nebolia. Asi si pomaly zvykajú .

Ale začnime pekne poporiadku. Musím sa priznať, že po poslednom článku "pomoc s tréningovým plánom" som bol trochu sklamaný odozvou a komentármi, zdalo sa mi, že neboli celkom k veci. Neviem, či som si naivne myslel, že mi desiatky ľudí pošlú správu s ich tréningovými tipmi a radami alebo, že sa mi snáď vážne niekto ozve a povie "mám pre teba power meter, kde ti ho mám poslať?". Po predchádzajúcich skúsenostiach s hľadaním sponzorov som mal byť múdrejší a vedieť, že som, čo sa týka financií, sám. Tým ľudom, ktorí mi poslali správy, email s ich radami a dokonca celé tréningové programy a boli ochotní pomôcť viac, sa chcem touto cestou poďakovať.

Ešte ku komentáru, prečo vznikla séria týchto článkov. Nie, na letenky to nebude. Áno, poviem vám to na rovinu, dostávam odmenu vo forme vecí z MTBIKER shopu. Za všetky články až do preteku to nebude ani na slušnú sadu kolies, takže si za to, keď budem najbližšie leto na Slovensku, nechám poslať pár komponentov a nejaké gély alebo niečo podobné. Aj tomu som veľmi rád.

Prečo píšem ďalší článok? Moc sa mi do toho nechcelo, kedže ma niektoré komentáre trochu rozladili, ale povedal som si, že tieto články z môjho pohľadu majú byť určené pre ľudí ako ja, ktorí majú nejaký sen ísť Cape Epic, Transalp alebo čosi podobné. Bol by som rád, aby možno tieto články pomohli niekomu, kto má plán ísť o rok či dva na Epic. Podeliť sa o skúsenosti, ktoré ja teraz zbieram. O čo ide, koľko času, financií a plánovania to celé obnáša. Kedže ja som nemal veľmi predstavu, ale teraz to už treba dotiahnuť dokonca a s prekážkami na ceste sa popasovať. Verím, že keď sa mi podarí prejsť cieľom poslednej etapy na Cape Epic 2017, tak to bude stáť za to.


Mám trénera

Doposiaľ som nepretekal a jazdil som na biku len tak rekreačne. Keď som pred 10 rokmi opätovne prišiel do Anglicka a začal pracovať, tak na bike nebolo veľa času a ani nebolo poriadne kde, tak som časom našetril a kúpil som si motorku. Jazdiť na bicykli som opäť začal pred 3-4 rokmi, ked sme sa presťahovali na vidiek a hlavne potom, keď sa nám narodil syn Max a ja som potom, ako mal pol roka, ostal s ním doma na otcovkej dovolenke. Vtedy som po večeroch išiel do lesov v okolí 10-15 minút od domu, len si vyvetrať hlavu a odreagovať sa. Takže nemám žiadne skúsenosti so systematickým tréningom. Doteraz som jazdil, len keď sa mi chcelo a mal som chuť, nebol som unavený, nepršalo, veľmi nefúkalo, nebola zima a pod.

Môj tréner Lukáš, s ktorým sme na gympli chodili na triatlon (ja som začal neskoro, až vo štvrtom ročníku) mi povedal, že v garáži na turbo traineri na Epic nenatrénujem, tak túto jeseň a zimu budem musieť jazdiť, či sa mi bude alebo nebude chcieť, a či bude teplo alebo zima. Kedže Lukáš jazdí odkedy sme robili ten triatlon a ma skúsenosti s tréningom a pretekaním, tak som rád, že mi ponúkol pomoc, kedže už sa nemohol pozerať na to, aké bludy som napísal v poslednom článku o predstave svojho tréningového plánu.
Diky Lukáš!

Stále hľadám partnera

Ako som sa zmienil v poslednom článku, že máte držať prsty a že to vyzeralo veľmi nádejne, tak to celé padlo. Skoro mesiac som komunikoval s jedným chalanom z JAR, čo sa zdal celkom fajn. Mal za sebou dva Epicy a býval neďaleko Cape Town. Posledné 2 týždne z toho mesiaca komunikácie som len čakal na to, že mu mala prísť nejaká platba, kedže ma vlastný biznis a mal mi poslať polovicu štartovného. Aj mi poslal e-mail, že už je pripravený zaplatiť a nič. Pár dni potom som ho kontaktoval a opýtal sa, čo sa stalo. Veľmi sa ospravedlňoval, ale že na poslednú chvíľu sa údajne uvoľnilo nejaké miesto na High street v jednom meste v JAR, na ktoré čakal veľmi dlho, kedže si chcel otvoriť svoj vlastný bike shop, a že nemôže túto príležitosť premeškať, že musí investovať čas a peniaze do obchodu a nie do Epicu. Takže začínam od nuly.

Kontaktoval som aj Janku Števkovú, či mi ona vie poradiť ako nájsť partnera na Epic a povedala, že otázka je, nie ako nájsť partnera na Epic, ale ako nájsť správneho partnera. Sľúbila, že sa skúsi popýtať a dá mi vedieť. Tiež som stále v kontakte s jedným chalanom, ktorý sa zdal zatiaľ najlepší, ale bolo mu ponúknuté ísť so svojim predchádzajúcim partnerom v plne sponzorovanom tíme, tak samozrejme, že to nemohol odmietnuť. Tiež povedal, že sa popýta a dá vedieť, ale že pre chalanov z JAR je to veľa peňazí. Samozrejme, že aj pre nás Európanov to nie je málo a tiež tam musíme ešte k tomu letieť a niekde spať a podobne. Janka tiež spomenula niečo zaujímavé, že keď hľadala partnerku minulý rok, tak veľa ludi nemalo záujem ísť na Epic, aj ked im jej sponzor bol ochotný za to zaplatiť. Ono to bolo na poslednú chviľu a každý asi mal viac prioritu OH a kvalifikáciu do Ria a nechcel sa unaviť. Naviac mali iný program, takže bolo veľmi tažké nájsť partnerku.

Cyklokros - časť prípravy

Lukáš trval na tom, aby som určite jazdil cyklokros v rámci prípravy, tak som ho musel počúvnuť. Máme tu dobrú ligu, kde väčšina pretekov je dosť blízko a na niektoré, ktoré sú ďalej nemusím ísť, kedže každý pretek čosi stojí a treba sa tam aj dostať.


Prvý pretek - RAF Halton

Nevedel som, do čoho idem. Nevedel som, akí dobrí sú ostatní a aký som ja. Doma som bol veľmi nervózny a ani sa mi nepodarilo nič na obed zjesť, kedže sme sa rozhodli, že vyrazíme o 12-tej. Štart mužov bol plánovaný na 14:15 a musel som sa registrovať a chcel som urobiť pár okruhov po trati. Tesne potom ako sme dorazili a vyzdvihol som si číslo, prišla neskutočne silná prehánka. Tak sme sa opäť skryli do auta a keď prestalo pršať, tak som dúfal, že už viac nebude, kedže predpoveď bola taká neistá. Trať bola vynikajúca. Mám za sebou 3 preteky a chápem prečo Halton bol minulého roku vyhlásený za najlepší pretek ligy. 3-km okruh, trocha blata kvôli dažďu pred a počas, ale ináč kus po lúke, kus po lese, kus po kameňoch, kde sa mi skoro každé kolo podarilo obehnúť pár ľudí na mojom 29er. Na to, že to bol môj prvý cyclokrosový pretek, vlastne prvý pretek na horskom bicykli v mojom živote, som spokojný s výsledkom.


Druhý pretek

Blato, blato, samé blato. Ešte predtým, ako sme dorazili na druhý pretek, bolo mi jasné, že to tento týždeň veľmi nepôjde, kedže som šiel opäť na Epicu s Mitas Scylla plášťami, ktoré sú určené na suché podmienky, nie na rozbahnenú trávu. Vyzeralo to, že dážď prestal predtým, ako sme tam došli a vyzeralo, že vyjde slnko a bude fajn. Hneď po štarte, ani sme ešte neboli v polke 2-km okruhu, nás zlialo a až potom vyšlo slnko. Po prvom kole som si myslel, čo tu robím, nemám žiaden grip, nie je šanca, že dnes sa slušne umiestnim, ale pokúsim sa dokončiť pretek, kedže viem, že na Epicu tiež môže pršať a bude rozbahnené a nebudem mať chuť pokračovať, ale nevzdám sa. Druhé kolo sa mi celkom podarilo, obehol som pár ľudí a potom som si povedal, že keď dám ešte 3-4, tak to bude najlepšie, na čo dnes budem stačiť. Dôležité je, že som nespadol a nezranil sa, kedže špeciálne v jednej časti veľa ľudí padalo.

Fotky sú na Facebookovej stránke, ktorej fotky občas zdieľam aj ja. Chudák Epic-bike. Odkedy jazdím, nikdy som ho ešte nemal taký špinavý. Niekedy v treťom kole som začínal mať problém klipnúť sa do pedálov, kedže asi tri krátke a blatové úseky som musel vybehnúť a v zákrutách som šiel s nohou von z pedálu, keby náhodou predné koleso malo dosť a šmyklo sa. Keď sme sa vrátili domov a šiel som umyť bike, blato a tráva tak zaschli v prehadzovačke a v kľukách, že sa nimi nedalo otočiť ani dopredu ani dozadu. 30 minút v daždi som ho umýval.

Pretek 3 - konečne sucho

Tentokrát som si myslel, že keď ostane sucho, tak na svojom Epicu s 29x2.25 plášťami budem mať výhodu. Mýlil som sa a tiež som to veľmi prepálil v prvom kole a potom mi chvíľu trvalo, kým som sa z toho spamätal, ale zvládol som ďalší pretek.

Cape Epic 2017 - trať zverejnená

Takže konečne bola zverejnená trať a podľa komentárov, hlavne jazdcov z Juhoafrickej republiky vyzerá, že to bude stáť zato. Tiež pár dni potom Nino Schurter zverejnil že sa Epicu 2017 zúčastní, tak som zvedavý, koľko budem strácať na najlepšieho XC jazdca dnešnej doby .


Rodina, práca, tréning a správna rovnováha

Takže, ako by som zosumarizoval posledný mesiac a pol. Od septembra som opäť v práci a nevedel som, aké to bude, kedže ako som spomenul, ja som doteraz jazdil, len keď som mal chuť a čas. Ale teraz občas budem musieť ísť, aj keď sa mi možno nebude chcieť. Prvé dva týždne boli také, že som si zvykal na nový režim, stále som sa niekde ponáhľal a plašil a mal som pocit, že som nikde nestíhal. Potom som sa trochu ukľudnil a tiež sme sa s Lukášom dohodli na tom, čo robíme a odvtedy je to trochu lepšie, aj ked nie ľahké, kedže ja pracujem manuálne a 4 hodiny som na nohách, ale vyzerá to, že si telo pomaly zvyká.


Počasie zatiaľ bolo ku mne dobré a svoje utorkové a štvrtkové jazdy som mohol robiť bez toho, aby som sa veľmi zmohol, aj keď som mal pár veľmi veterných jázd. Ideálne by som rád robil ešte jednu jazdu do týždňa, ale tým, že sa blížime do zimy a stmieva sa skoro, tak sa to momentálne akosi nedá. Ale myslím, že som spokojný s tým, čo sa mi podarí najazdiť. Veď ako niekto, kto mi písal po poslednom článku povedal, "my nie sme profici." A tiež sa držím toho, čo mi poradil ten chalan z JAR, že je dôležité, aby rodina nešla, skrátka, lebo potom bude príprava na Epic este ťažšia. Myslím, že balance rodiny, práce a tréningu je momentálne celkom fajn.
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Pozvánka: Apríl – preteky už klopú na dvere

Pozvánka: Apríl – preteky už klopú na dvere

Zimná príprava je za nami a nastal čas pretaviť hodiny tréningu v pretekoch.
Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Rozhovor: Gunn-Rita Dahle Flesja – prvá dáma cyklistiky

Rozhovor: Gunn-Rita Dahle Flesja – prvá dáma cyklistiky

Sú rôzni skvelí športovci a športovkyne, šampióni, majstri a nakoniec legendy. Jednou z nich je dáma z Nórska, ktorá je doslova synonymom horskej cyklistiky.
keyboard_arrow_up