Reportáž: Beh Súľovskými skalami alebo, keď je časovka na biku vlastne pohoda

Už neviem, kde presne som čítal vyjadrenie jedného uznávaného trénera, ktorý vravel: „Cyklisti sú v prvom rade športovci. A športovci behajú“. Aby som to zhrnul, behanie ma veľmi baví, a tak som si tento rok už nenechal ujsť 2.ročník behu Súľovskými skalami, ktorý sa organizuje úplne na rovnakom mieste ako populárny AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské Skaly. A veru, bol to riadny zážitok...

Už ku koncu maratónskej sezóny som si občas na krátko vybehol, aby to následne nebol taký veľký šok. Po pár svaloviciach, časovke na Polom (Reportáž: Šprintpolom – bolestivý a euforický) a zopár intenzívnejších behoch, sa už pomaly blíži sobota. Počasie nakoniec vyšlo dokonale a obdobie chladu a temna vystriedal krásny slnečný deň. Parkovanie na lúke je ako deja-vu z pred pár mesiacov, len teplota je asi o 20°C nižšia. Na strednú trať idem aj s Lenkou a veru natlačiť do auta 2 páry tenisiek, nie je taký veľký problém .

Trať v krásnom prostredí

Každopádne, práve trať je najväčšie lákadlo. Vedie skutočne nádherným prostredím Súľovských skál a zavedie nás aj tam, kde už to v lete na bike moc nie je – hlavne hrebeňová pasáž z Roháča do Sedla pod Bradou. Celkovo má dĺžku 12,8 km s prevýšením 684 m. Veľmi má lákala aj tá „kráľovská“ s dĺžkou 28 km, ale nechcel som to zbytočne tak skoro preháňať – predsa len, ešte nie som rozbehaný a svaly sú stále poskracované z biku .


Samozrejme, je tu aj kopec kamarátov, či už bežcov alebo bikerov. S Tomášom (Katkom) sa radíme do lajny a o 10.05 štartujeme. Teda, 5 min. po štarte najkratšej a 5 min. pred tou dlhou. Aj keď sa behu toľko nevenujem, tak najpomalší nie som a konečne môžem využiť svoju výhodu – dlhé nohy. Tie sú mi totiž na bicykli nanič . V podstate od štartu sa držím s prvými a môžeme začať hneď dlhé stúpanie do sedla Roháč.

Hlavne neprepáliť úvod

Pri tej eufórii z „nového“ pohybu, ale zabúdam na jednu dôležitú vec – neprepáliť úvod, čo je pri behu, kde sa zapája celé telo, oveľa „zložitejšie“ na odhad. Po chvíli sa kuknem na hodinky a je mi jasné, že dnes si to poriadne pretrpím, pretože už teraz atakujem svoje maximálne hodnoty. Lenže pri behu do kopca sa moc vydýchať nedá, takže už mi nezostáva nič iné ako makať ďalej. V sedle ešte mám prvých kúsok pred sebou, ale potom príde hrebeň, kde sa v tých strmých výbehoch a zbehoch pekne trápim. Navyše z kopca sa oddýchnuť nedá, skôr naopak. Nohy mám ako betónové kvádre. Každopádne, ešte stále dokážem vnímať krásne okolie a technický chodník. Jeseň už začala úradovať, ale organizátor trať krásne vyčistil, aby bolo vidno kam skáčeme, keďže je tu aj kopec koreňov. Nejako to zvládnem do sedla pod Bradou, odkiaľ sa v podstate napojíme zase aj na časť bikovej trasy. Ako tak sa snažím v klesajúcej zvážnici vydýchať, pred sebou mám kamaráta Riša.



Na bufete si beriem len trochu vody, ale aj tá skončí viac-menej na mojom tričku. Do cieľa ešte zostávajú nejaké 4 km. Lenže nás čaká ďalší výživný úsek popod skaly a hlavne do riadneho kopca. Bežíme aj popod lezecké steny, kde počuť cinkanie „matrošu“. Po pár strmých výbehoch sa napájame na značku, ktorá vedie zo Sedla pod Bradou do Súľova. Je to jeden z mojich najobľúbenejších zjazdov – lenže na biku . Dupocem teda nadol, ešte kúsok do mierneho kopca a vybieham na obrovskú „parkovaciu“ lúku a zostáva mi posledný kilometer. Len pre porovnanie, pri minulotýždňovej časovke na Polom som mal v závere max 192 a priemer za 30 min. 182. Teraz mám priemer za hodinu 190 a už hodnú chvíľu idem okolo 200, teda hodnoty. ktoré som myslel, že už nikdy v živote nedosiahnem . Asi preto, keď konečne pretínam pásku, si skutočne musím na chvíľu sadnúť na zem... resp., na pomerne dlhú chvíľu . Nakoniec mi čas 1:10 hod. stačil na celkové 7. miesto, víťazom sa stal Ján Ďurmek za 1:01 hod. Na dlhej trati suverénne zvíťazil kamarát Andrej Paulen v čase 2:10 hod. A keď už dávam tie čísla, celkovo sa na všetkých tratiach zúčastnilo okolo 400 bežcov.

Výsledky nájdete TU.

Opäť skvelé podujatie

Celkové zázemie, občerstvenie a tiež vyhlasovanie je opäť deja-vu a prebieha v úplne rovnakej atmosfére. Veľa bežcov na 28 km trati ešte stále dobieha do cieľa a za odmenu si vyslúžia poriadny aplauz. My s Lenkou už len vegetíme, vyhrievame sa na slniečku a čakáme na tradične bohatú tombolu. Jednoducho, výborne strávený deň. Aj keď ste možno mali z môjho opisu pocit, že by som radšej namiesto behu robil niečo úplne iné, tak opak je pravdou. Bolo to skvelé a tiež výborná zmena – navyše, opäť ďalšie ponaučenie a nová skúsenosť, kde sú vlastne moje hranice. Nabudúce treba použiť viac hlavu . Organizácia a všetko okolo bolo jednoducho skvelé a toto podujatie vytvára spolu s jeho letným kolegom výbornú kombináciu. Už teraz sa teším opäť na bikovú verziu...

Ak aj vás beh baví, prípadne chcete začať a zháňate vhodnú obuv, tak si pozrite aj novú kategóriu lifestyle obuv v MTBIKER shope, pre bežeckú a lifestylovú obuv New Balance, Nike a Merrell za príjemné ceny.

Za fotky by som chcel poďakovať Michalovi Tvrdému - MTV studio a Vanadikovi (vanadik.rajce.idnes.cz/Beh_Sulovskymi_Skalami_15.10._2016/).