Tip na výlet: Čo s načatým víkendom?

Tip na výlet: Čo s načatým víkendom?

Je piatok večer, víkend za okrúhlym rohom a predpoveď hovorí, že počasie bude stvorené pre bicykel. Telefón zvoní, doobednajšia jazda okolo oceánu je dohodnutá.

Ráno na seba nenecháva čakať, a tak, hor sa športovať. Utíšim budík a zároveň otváram správu, ... "je pekne, nechcem nechávať ženu doma"... okej, povinnosti nepustia. Čo ale s pôvodným plánom? Chvíľu sa motám, nachystám si raňajky, ktoré pozostávajú z množstva zeleniny, húb a na tom všetkom jogurt, o tom ale neskôr v kulinárskej relácii. Najedený som, mapa predo mnou a prepočty trás prebiehajú. Okolité parky, ostrovy, či trasy po pobreží sú už preskúmané, a tak mi hlavou vŕta isté jazero, 83 km vzdialené. Nie je to trochu veľa? Po chvíli váhania, zvedavosť víťazí možno aj nad zdravým rozumom.

Poriadne sa zbaliť a ide sa


Do ruksaku si nabalím jedlo, oblečenie, uterák, baterku, náplaste, obväzy, zapaľovač, prenosnú nabíjačku, opaľovací krém, žuvačky, zopár dolárov, univerzálny kľúč a aj liter vody navyše mimo fliaš v stojanoch.



Motal som sa motal, až sú dve hodiny popoludní. Nalievam do seba kokteil ovsených vločiek s vodou a hor sa na cestu. Už teraz mi je jasné, že za denného svetla sa nevrátim. Rozmýšľania bolo dosť, rozum odkladám do batohu, zipsujem a užívam si slnečné počasie s vyhrnutými rukávmi i priaznivým vetrom. Križovatky sa míňajú, občasná červenú vystrieda zelená, až prichádzam na križovatku 98 avenue(A) a Fraser highway(hwy), odbočujem. Táto hwy ma sprevádza ďalších 30 km. Nasadené tempo je ako na 13. km TDF rovinatej etapy, teda relaxačné. Kde by som inokedy ozlomkrky tlačil do pedálov a vstával zo sedla, teraz len pokojne sedím a na ľahkom prevode zdolávam rovinky či kopčeky. Pred jedným zo zjazdov sa mi naskytá okúzľujúci pohľad na majestátnu horu Mount Baker, ktorá sa nachádza už za hranicami v štáte Washington a pýši za do výšky 10 781 ft t.j. 3 286 m. Na fotke tiež môžete všimnúť, aké sú podmienky pre cyklistov na hwy, teda nie len na hwy, ale na väčšine ciest sa nachádza podobnú pruh. Fotku máme, zorientovaní sme, smelo vpred. Kilometre ubiehajú plynule, až prichádzam na miesto, kde si Fraser hwy a Aldergrove-Bellingham hwy(264 st) dávajú rande. A ak ste si náhodou mysleli, že som sa v Kanade už stratil, nasledujúca fotka vás rýchlo vyvedie z omylu…



Späť ale na cestu, odbočujem doprava, smer južní susedia. Než ale opäť raz zo zvedavosti dôjdem k hraniciam, ešte si prikladám zopár hravých trailov v Aldergrove regional parku, v ktorom si na svoje prídu okrem cyklistov aj pešiaci alebo džokejovia. Park preskúmaný, čerstvý vzduch nadýchaný, späť na cestu smer 0 A, čiže hranica. Ako to len na takej hranici Kanady a USA môže vyzerať? Vojaci strážia ploty? Ale kdeže, na jednej strane cesta – 0 A a na druhej sa čosi pestuje, medzitým hraničný stĺp. Na jednej strane Kanada, na druhej USA.



Neskôr idú cesty súbežne po oboch stranách a keďže sa rodičom nechcem hlásiť prostredníctvom správ, betón u susedov netestujem. Vietor na mojej strane, výhľady na kopec pekára, skoro rovinatá cesta, pokojné tempo, nos dráždiaca aróma z okolitých fariem, zastávka na arašidu či hrozienko, to je obraz nasledujúcich zhruba 35 km. Pomaly ale iste sa blížim, jazero je za rohom, obklopené horami, a tak aj cesta k nemu vedie cez kratšie stúpania a zjazdy.



A som tu


A je to tu. Cultus Lake osobne. Víta ma pomerne silný západ, ktorý značne znižuje pocitovú teplotu. Z východnej strany jazera, rozloha 6,3 km štvorcového, podľa wiki, presúvam sa na stranu západnú, kde to je úplne o inom, síce slnko je už za kopcom, ale vetru tu bránia okolité kopce.

(Cultus Lake je naľavo a foto je z iného výletu)

Po 330 minútach a 97 kilometroch nachádzam tiché miesto, koreň na sedenie a dobrý prístup do vody. Pred schladením si vyberám luxusnú večeru objednanú z 5-hviezdičkového hotela. Ako predjedlo sú podávané hrozienka a hlavných chodom je dnes tofu so zeleninou, všetko ukážkovo naservírované v dóze a párkrát cestou premiešané. Dobrú chuť! Na rad prichádza dezert a tým je regenerácia či zníženie mlieka vo svaloch, teda kyseliny mliečnej. Vrcholky štítov ešte zdobí sneh a tomu zodpovedá aj teplota vody, ale keďže regenerácia je dôležitá, na pár sekúnd sa strácam vo vode a potom už chladím len dolné končatiny.



Oscar, či slnko už neosvetľujú ani neďaleké pohoria, a tak s prichádzajúcou nocou vyliezajú aj komáre, ktoré húfne v líniach zahájili útok na moju osobu a vlastne ma aj vyháňajú z ich teritória. Veci pobalené a po viac ako hodine bez prudkých pohybov, sedenia v sedle a držania riadítok, som späť. Je pár minút pred deviatou, predo mnou je viac ako 90 km o štyroch svetielkach a klesajúcou teplotou, na ktorú som vybavený len z časti. Prvé km mi ukazujú, že schladiť sa možno nebol úplne najlepší nápad, zatiaľ idem zo západu na východ, skrytý za horami, v relatívnom bezvetrí a už pripomínam osiku. Krv do žíl mi vracajú mierne stúpania, nie však na dlho... 10 km ubehlo a zvyšok mojej trasy smeruje z jednej polovice priamo na západ a tá druhá na severo-západ. S vetrom na mojej strane cestou k jazeru sa neudialo nič, je vždy rovnaký, akurát už prezliekol kabát a hrá proti mne, ďalších 80 km. Zo začiatku zastavujem po 15 km, druhá zastávka za ďalších cca 12 km, neskôr je to po každých piatich kilometroch.

Paradoxne, nohy by aj po 100-120 km išli, lenže pridať sa rovná väčšej zime, a tak len dvakrát zatiahnem, veziem sa, dvakrát zatiahnem, veziem sa, dvakrát ... občas nezatiahnem, zastavím, zahrejem sa, inokedy zase kontrolujem mapu v mobile. Za jazdy... až tu raz končím oslepený v tráve na druhej strane cesty so značkou pred nosom... výbuch smiechu. Vietor rovnaký a teplejšie mi tiež nie je, rovina je ešte dlhá, a tak si chvíle spríjemňujem sledovaním hviezdnatej oblohy (dokonca v tú noc bola spozorovaná aj ďaleko na juhu Kanady polárna žiara), nadväzovaním konverzácie s kvákajúcimi žabami, popr. na nejakom 145. km ma už nebaví rovina a novou zábavkou je kľučkovanie okolo stredovej čiary. Organizátori preteku si všimli, že sa nudím a tak na 150. kilometri vypísali rýchlostnú prémiu. Nechápavo prechádzam métu 1 km do rýchlostnej prémie. Nič to so mnou nerobí, veď v súťaži o zelený dres má nemá kto ohroziť.

Nuž, poznáme to, niektoré dni je ťažké nájsť motiváciu a niektoré si nás nájde sama. Nie, nie je to medveď ako na jednom obrázku, ale pes, ktorý mi rýchlo a zbesilo beží brechotajúc v ústrety. Vyberá zákrutu a naberá môj smer... Že zima? Na to si ani nespomeniem, vstávam zo sedla, zaradzujem o pár koliesok ťažší prevod a s hlavou zapichnutou medzi ramenami bojujem o body... brechot stíchol, vyhrávam, Cavendisha som dal o celé koleso... a prestal šliapať radšej až o ďalší kilometer. Prémia dala zabrať, hlad sa ozýva, opäť zobnem a krútim ďalej. Pár hodín, konkrétne 9, od opustenia Fraser Hwy ubehlo, ale už sa opäť hlásim o slovo v meste Aldergrove, stále cez 30 km od domova. Tu už aj 3 km bez prestávky sú nadľudský výkon, dôvod je stále rovnaký, zima, a tak si len sadnem na lavičku a čakám na pocit tepla... Prichádza do času, kým sa nerozbehnem. Štýl dvakrát zatiahnem, veziem sa, ostal, akurát som o pár km bližšie. V tejto fáze podávam nadľudský výkon, a to 10 km bez prestávky. Ruku na srdce, koľkým z vás sa to podarilo? Ďalšie mesto je tu a tým je Langley. Tabuľa ukazuje 10°C, počuť muziku, bzučiacich ľudí postávajúcich pred barmi a jeden tichý blázon “rútiaci” sa cestou. Moje cieľové mesto, Surrey, je tu. Na 165 st. zastavujem, urobím fotku, prepočítam, že predo mnou je ešte cca 50 ulíc (25 ulíc a 25 avenue).



O 20 ulíc stojím znovu, tentokrát pri ukazovateli času, kde sa pokúšam odfotiť čas, osika je ale strom sa trasúci, a tak sa mi to nedarí.

Domov, sladký domov


Oiwerhfiufdgsčb, juchúú, v skratke moje pocity, brána domova je tu, kde postávajú dvaja chlapíci a trochu zazerajú, odkiaľ som sa vyrojil, mne je však všetko jedno, volám výťah, otváram dvere bytu, myšacím krokom vchádzam a miznem vo svojej izbe. 3:15 results ready, hlási stránka, kde sa zopár z nás chodí stravovať. Aj film je taký, vraj vtedy zomrieš, ja ale s úsmevom neveriacky krútim hlavou, čo sa to vlastne stalo, premietam si cestu, tlačím do hlavy zvyšky orieškov, dávam strečing, zhasínam.

190 km, 9 hodín a 42 minút v pohybe, celkovo 13 hodín a z neznámeho objektu na mape sa stáva ďalší objavený kút Britskej Kolumbie.

P.S.: Najbližšie hlásenie z Vancouver Island.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up14thumb_down comments 4 komentáre report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Po stopách Gustiho Popoviča

Tip na výlet: Po stopách Gustiho Popoviča

Isto to poznáte, keď sa vám už domáce cesty zunujú, keď už poznáte naspamäť vzdialenosti od jednej dediny k druhej či dokonca od križovatky ku križovatke.
Tip na výlet: Slovensko na bicykli - nonstop a za 1 deň

Tip na výlet: Slovensko na bicykli - nonstop a za 1 deň

Slovensko je nádherná krajina. Žijeme v nej a máme ju radi. Už dlhšie sme plánovali nejaký výlet po našom kraji, ale ani vo sne nám nenapadlo, že to zrealizujeme takýmto spôsobom.
S bicyklom po Hornom Zemplíne - objavujte skutočné unikáty

S bicyklom po Hornom Zemplíne - objavujte skutočné unikáty

Boli ste už na Hornom Zemplíne? Nie? Tak to je potom najvyšší čas napraviť. Malebný rázovitý región vás uchváti už na prvý pohľad!
keyboard_arrow_up