Vrchárska koruna žilinská, alebo ako sa jazdí s bábätkom

Idea bajkových vrchárskych korún má počiatky u našich západných susedov na Valašsku, kde v roku 2013 ako prvá vznikla Vrchárska koruna Valašská. Odvtedy pribudlo viacero partnerských projektov a v roku 2016 už bolo vrchárskych korún celkovo 8 (8 x ČR, 2 x SR). Jednou z dvoch slovenských bola v roku 2016 Vrchárska koruna žilinská, ktorú som si dal tento rok na môj bajkový „to do list“.

V apríli sa naša rodinka rozrástla o novú nádejnú bajkerku Janku a onedlho potom sa nám rozšíril aj vozový park o novučičký cyklovozík Croozer. Hneď po prvej spoločnej jazde bolo jasné – kočíkovanie je super... teda presnejšie cyklokočíkovanie. Našťastie rovnaký postoj mala aj naša krpaňa a jazdu si od začiatku užívala. Teda presnejšie užívala si pokojný spánok počas jazdy :P. Akonáhle som zistil, že vo VKŽke je aj súťaž rodinných tímov a stačí v nej zdolať 10 ľubovoľných vrcholov a minimálne 10 vrcholov VKŽ je možné zdolať s troškou snahy aj s vozíkom, bolo rozhodnuté... Ideme do toho.

1. Straník, alebo niekde treba začať

Naše rodinné zdolávanie VKŽ začalo 8. júna, niekoľko dní po prvej skúšobnej jazde nášho cyklovozíka na Vodnom diele. Za prvý cieľ sme si vybrali Mekku paraglajdistov – známy žilinský kopec - Straník. 20 kilová záťaž v podobe vozíka s „nákladom“ sa naplno prejavila od začiatku stúpania z Tepličky do Zástrania. Tunajší segment zo Stravy som dal v „osobnom rekorde“. Nakoniec som ale nešiel úplne najpomalšie, keďže sa mi podarilo pár cyklistov aj obehnúť. V najprudších pasážach stúpania to bolo už na úplnej hrane, ale celý kopec sa mi podarilo dať bez zosadnutia . Hore povinné vrcholové foto, prebaliť a nakojiť bábätko a hybaj ho rýchlo domov, našťastie prevažne z kopca.


PS: Na tomto výjazde som prvý raz zistil, akú veľkú pozornosť priťahuje bajk s vozíkom. Tak ako ma ľudia povzbudzovali v najprudších pasážach na Straníku ma nepovzbudzovali hádam ani na žiadnych pretekoch . Počet hlášok typu: „Jéééj tam je bábätko, ...a aké maléééé“ sa spočítať nedá.

Vzdialenosť: 27 km, nastúpané metre: 471, GPX a online mapa.

2. Starhrad, alebo najpohodovejší vrchol VKŽ

Tento výjazd je jednoznačne najviac pohodový zo všetkých tohtoročných VKŽkových. Trasa je prevažne rovinatá s viacerými možnosťami na beerstop. Akurát záverečné metre pod hradom nebolo možné s zdolať v sedle s vozíkom v závese. Je tu veľké množstvo koreňov a malá Janka by asi nebola moc nadšená, keby som jej na nich rušil pokojný spánok :P. A okoloidúci turisti len nechápavo pozerali, kam sa to s tym vozíkom trepeme.
Vzdialenosť: 49 km, nastúpané metre: 259, GPX a online mapa.

3. Polom

Polom je pre žilinských bajkerov jednoznačne najkultovejší kopec v okolí. Jazdí sa tu každoročne Šprintpolom a pár rokov dozadu tadiaľto viedla aj trasa Fatranského maratónu. Na tomto výjazde sa náš rodinný tím rozšíril aj o mojich dvoch bratov a kamarátku Katku. Spolu sme všetci došli až k pamätníku. Tu sme prepriahli vozík za manželku Veroniku, ktorá sa vrátila späť po rovnakej trase. My ostatní sme pokračovali na Martinské hole a ďalej na Kozlov trail.
Vzdialenosť: 52 km, nastúpané metre: 750, GPX a online mapa.

4. Sedlo Demänová, alebo na Orave dobre

Tento vrchol bol súčasťou nášho oravsko-kysuckého výjazdu, ktorý sme si naplánovali v jeden pekný júlový deň. Štartovali sme zo Starej Bystrice od orloja, kysuckou cyklomagistrálou sme pokračovali až do Novej Bystrice do časti Vychylovka. Po starej ceste sme vystúpali až do sedla Demänová, kde je križovatka kysuckej a oravskej lesnej železnice. Zo sedla sme zozjazdovali do Oravskej Lesnej a po starej ceste sme zišli až k Vodnej nádrži Nová Bystrica, ktorú sme takmer celú obišli. Okruh sme uzavreli opäť v Starej Bystrici na námestí pri orloji. Tento výjazd bol vo výsledku našim najdlhším v rámci VKŽ.
Vzdialenosť: 62 km, nastúpané metre: 950, GPX a online mapa.

5. Chata pod Kľačianskou Magurou, alebo plašenie medveďov

/Druhá fotografia vpravo je z výjazdu Mravečník/

Tento výjazd bol jediný, kedy sme si mysleli, že vrchol asi ani nezdoláme. V polovici stúpania začala Janka oduševnene protestovať. Nakoniec si to po dlhšom „prehováraní“ rozmyslela a my sme konečne mohli pokračovať v jazde a na chatu sme nakoniec predsa len dorazili. Ak ste mali obavy z medveďov v okolí Magury, tak ich už mať nemusíte, pretože po tomto jej výstupe všetky určite ušli na druhú stranu Malej Fatry .
Vzdialenosť: 30 km, nastúpané metre: 750, GPX a online mapa.

6. Živčáková, alebo najmokrejší výjazd roka

Na Živčákovú sme vyrazili hneď na druhý deň po Magure. Podľa mapy malo ísť o pohodový kratučký výjazd. Lenže mapa zvykne niekedy klamať a stúpanie z Korne na Živčákovú ma dosť zaskočilo. Asfaltka bola miestami riadna strecha a celé stúpanie bolo výrazne dlhšie ako som čakal. Zlatý klinec výjazdu prišiel na spiatočnej ceste, kedy nás chytila riadna prietrž mračien. Kým sme našli útočisko na zastávke v Korni, tak na nás neostala ani nitka suchá. Našťastie aspoň vozík nestihol premoknúť a Janka ostala v suchu.
Vzdialenosť: 20 km, nastúpané metre: 400, GPX a online mapa.

7. Mravečník a 8. Rozhľadňa Terchová, alebo dve muchy jednou ranou

Na tomto výjazde sa nám podarilo zdolať dva vrcholy VKŽ. Z Terchovej cez Hornú Tižinú a osadu Káčerovci sme vyšli na vrch Mravečník, z ktorého je krásny kruhový výhľad na Malú Fatru, Kysuckú Vrchovinu, Oravské Beskydy a pri dobrej dohľadnosti máte aj Tatry ako na dlani. Po návrate do Terchovej sme si ešte odbehli na rozhľadňu. Posledných pár metrov pod rozhľadňou sme už museli tlačiť. Predsa len fyzikálne zákony sa oblbnúť nedajú :P.
Vzdialenosť: 20 km, nastúpané metre: 600, GPX a online mapa.

9. Chata pod Suchým

Asi náš najťažší výjazd v rámci VKŽ bol ten na chatu pod Suchým. Stúpanie z Varína až na chatu patrí k najdlhším v okolí Žiliny. Tvrdým orieškom je ale samý záver stúpania, ktorý je prudký a okorenený veľkým množstvom kameňov. Túto pasáž sme museli krvopotne vytlačiť. Trošku som sa obával zjazdu, ale nakoniec to nebolo nič strašné a všetko sa dalo zísť aj s vozíkom v závese. Janka túto pasáž síce neprespala (a ani sa nečudujem), ale zaspala v zjazde trošku nižšie, kde je už cesta relatívne „hladká“.
Vzdialenosť: 58 km, nastúpané metre: 900, GPX a online mapa.

10. Krížava, alebo veľké finále

Na záver sme si nechali kráľovskú etapu (aspoň čo sa týka stúpania), na Krížavu na Martinských holiach. Ide o stúpanie najvyššej HC kategórie a jedno z najdlhších stúpaní na Slovensku. Povrch je ale asfaltový, takže výškové metre naskakovali jedna radosť. Tesne pod chatami na Martinkách sa začala ohlasovať Janka, takže sme si urobili ešte krátku prestávku na chate. Potom sme už rýchlo dorazili posledné metre a naša rodinná Vrchárska koruna Žilinská bola skompletizovaná. Medzi rodinnými tímami sa nám to dokonca podarilo ako prvým.
Vzdialenosť: 25 km, nastúpané metre: 1000, GPX a online mapa.

BONUS Rozhľadňa na Marťákovom kopci

/Foto vpravo je z výjazdu Živčáková, ktorý bol najmokrejší/

Výjazd na túto peknú rozhľadňu sme si dali ako bonus v rámci výjazdov po vrcholoch VKŽ. Štartovali sme z Rakovej a cez Zákopčie sme vyšli až na Petránky a okruh sme uzavreli opäť v Zákopčí.
Vzdialenosť: 29 km, nastúpané metre: 500 GPX a online mapa.

Po vrcholoch Vrchárskej koruny sme nakoniec najazdili 372 kilometrov a nastúpali sme pri tom 6580 metrov. Súťaž rodinných tímov sme vyhrali a Janka získala aj ocenenie pre najmladšieho účastníka VKŽ 2016. Popravde prekonať ju ale bolo veľmi ťažké, keďže na začiatku nášho snaženia mala len 58 dní ? Na slávnostnom vyhodnotení sme získali aj cenu za najlepšiu fotku VKŽ, predsa len, fotky s bábätkami majú vždy úspech :P Budúci rok sa vrchárskej koruny zúčastníme určite opäť, ale bude to určite zase o niečo ťažšie, keďže Janka rastie ako z vody. No už aby som začal trénovať :P.