Biky fóristov: Bimjeam vs. Kona Process 111 – jeden bike na všetko

Túžba po novom bicykli je u cyklistu, ako iste poznáte, nekonečný kolobeh a táto diagnóza sa nevyhla ani mne. Po sezóne a pol slintania a laborovania nad novými celoodpruženými rámami zvíťazilo srdce nad rozumom a stal som sa hrdým majiteľom staršej generácie celoodpruženého „light enduro“ trailbiku - Kona Process 111. Tu sa však moja cesta za ideálnym „one for all“ bikom ani zďaleka neskončila a dlhoplánovaným výsledkom je bicykel, ktorý má len málo spoločného s orginálom a na tvári nejdeného bikera vystrúha nechápavý pohľad. Prečo je tomu tak a čo ma viedlo k takejto radikálnej zmene osadenia, sa vám pokúsim ozrejmiť v nasledujúcich odstavcoch.

Moderná geometria s konzervatívnym osadením

Ako som už načrtol v úvode, moja predstava o ideálnom komponentovom osadení sa „trošku“ líšila od tej, ktorú zamýšľali páni v Kone a nakoľko už mám nejaký ten rok a kilometer odjazdený, viem, čo mi vyhovuje, sedí a čo dokážem pri svojom štýle jazdenia využiť. Základnou požiadavkou bola stavba univerzálneho 29-palcového nízkozdvihového celoodpruženého biku s hravou a obratnou geometriou, ktorý by bol zároveň dostatočne ľahký na maratónske použitie.

Prečo práve Kona?

To je asi najčastejšia otázka, ktorej sa mi na fórach dostalo. Odpoveď je pomerne jednoduchá a prozaická. S výnimkou extrémne krátkej sedlovej trubky (ku ktorej sa ešte dostaneme neskôr), geometria a špecifikácia papierovo spĺňala všetky požiadavky, ktoré som požadoval. Kona si v podstate odjakživa ide svoje, a to, čo mnohí výrobcovia uvádzajú ako nové trendy a novinky na sezónu 2017, to už v Kone dávno nikto nerieši. Ideálnym príkladom je položená a natiahnutá geometria s krátkym predstavcom a zadnou stavbou a osádzanie jedenoprevodníkovými sadami, bez možnosti použitia prešmykača. Druhým dôvodom bola absencia boost osí kvôli spätnej kompatibilite kolies a zároveň prítomnosť viacerých riešení a detailov, ktoré sú svojim spôsobom nadčasové. Námatkou spomeniem napr. vnútorné vedenie kabeláže s linermi pre lanká, čo je balzam pre dušu každého mechanika.

Zmysel pre humor a cit pre detail

O tom, že v Kone majú zmysel pre humor, niet pochýb. Bike ozvláštňujú nápisy typu: these dropoupts are hollow (tieto koncovky sú duté) alebo this bridge is carbon (tento mostík je z karbónu). Úchyty bowdenov sú v kritických miestach riešené pomocou odskrutkovateľných úchytov a rovnako možno skrutkou prichytiť aj „brnenie“ spodnej rámovej trubky. Farebný odtieň laku je zaujímavo tmavofialový a metalická vrstva vynikne ideálne na priamom slnku. Pokiaľ ste človek, ktorý si potrpí skôr na decentné a elegantné farby ako na moderné neónové dizajny, určite vás farba v reáli príjemne prekvapí. Rám je vybavený ISCG úchytmi a na čele hlavovej trubky je nanitované efektné logo Kony v tvare písmena K s okrúhlym ozubením.

Sedlovka až do neba

Najväčším tŕňom v oku pri pohľade na bike je rozhodne do neba sa týčiaca neteleskopická sedlovka. Keby som pri každej poznámke, že ten rám rupne dostal euro, môžem si z fleku kúpiť nový bike . Pravdou však je, že je to skôr optický klam ako nerozvážnosť z mojej strany. Dĺžku sedlovky jednak skresľuje extrémne krátka sedlová trubka (408 mm) s minimálnym standoverom. Samotná sedlovka je zasunutá 2 centimetre pod ryskou maximálnej hodnoty vysunutia a nebyť môjho obľúbeného sedla SLR Flow od Selle Italia, ktoré má veľmi nízky profil, sedlovka by bola ešte o nejaký ten centimeter-dva hlbšie. Iste si ale kladiete otázku, prečo som tam nenechal teleskopku, ktorá tam v továrenskom setupe bola osadená. Pôvodná sedlovka KS LEV má efektívnu dĺžku 385 mm a v kombinácii s mojim sedlom mi chýbal centimeter a pol k ideálnemu posedu. Časom bude určite na programe nejaká 150 mm teleskopka, no dovtedy budem skúmať limity nového biku a tešiť sa z 300-gramovej váhovej úspory .

Redukčná diéta

V jednej českej recenzii tohto biku bolo v záverečnom zhrnutí prízvukované, že maratónske ambície tohto zábavného a obratného trailbiku limituje vyššia hmotnosť a špecifická geometria. S geometriou som nemal najmenší problém a hmotnosť nie je nič, s čím by sa nedalo ďalej pracovať. Ako prvý bod v programe odľahčovania padli za obeť ťažké „motorkárske“ plášte, ktoré nahradilo ľahšie nemecké duo Rocket Ron (LS) & Racing Ralph (SS) v šírke 2,25 palca. Nasledovala amputácia duší a výmena ráfikov WTB STi23 za treťogeneračné o 200 g ľahšie ráfiky ZTR Crest MK3 v 23 mm šírke. Nasledovala výmena lock-on gripov za 24 g penové madlá a náhrada teleskopky sedlovkou Thomson Elite a osvedčeným sedlom Selle ItaliaSLR Flow. Dôležitou úpravou v mojom ponímaní bolo nahradenie 780 mm riadítok o päť centimetrov užšími karbónovými s 0 mm stúpaním a 5-stupňovým zakrivením smerom k jazdcovi. Rovnaký osud postihol aj 40 mm predstavec, ktorý nahradil ľahký kovaný 80 mm kúsok so 17-stupňovým negatívnym sklonom. Ako príslušníkovi staršej školy, ktorá dlhé roky jazdila na 580 mm rajdách s rohami na koncoch, mi šírka 730 mm plne postačuje a ako bonus dokážem prejsť cez všetky zárubne panelového bytu . Výsledkom celej tejto snahy je váhová úspora cez 2 000 g, čo je už celkom poznať, zvlášť na rotačnej hmotnosti kolies.

Shimano a SRAM – svadba z rozumu?

Druhým atypickým povahovým rysom Kony je pohonné ústrojenstvo. Oku pozorného fóristu iste neunikol fakt, že zatiaľ čo prehadzovačka a radenie je od japonského Shimana, jedenásťkvaltová kazeta pochádza z dielne SRAMu. Dôvodom tejto neobvyklej kombinácie je jednak váhová úspora a ergonómia na strane druhej. Možnosť odradzovania oboma smermi (tzv. two-way release) a odradzovanie o dva stupne „jedným vrzom“ boli dôvodom, prečo ostať pri tejto kombinácii miesto pôvodného SRAMu X1. Príjemným bonusom je aj možnosť úchytu radenia na brzdovej páke a čistejší minimalistický vzhľad riadítok.

Jazdné vlastnosti

Ako dlhoročný HT-čkar, len ťažko objektívne popíšem a porovnám systém odpruženia Rocker indipendent suspension, zvlášť, keď na fulloch som doteraz jazdil len výnimočne. Moje pocity z nového bicykla sú však rozhodne pozitívne a nárast pohodlia je presne to, čo mi vždy chýbalo.

Trochu ma zarazilo, že tlmič má len dve polohy (bez prítomnosti pro-pedalu), no pri rozumnom tlaku a nastavení odskoku si nemám v praxi problém vystačiť aj s týmito dvomi polohami. S odstupom času musím však priznať, že by som skôr ocenil diaľkové ovládanie tlmiča. Zdvih je pocitovo takmer bezodný a na doraz sa mi ho nepodarilo dostať ani pri sebaväčšej snahe. Bočná tuhosť zadnej stavby je ukážková a nijakým spôsobom nie je nevýhodou oproti hardtailu. Jedinou drobnou nevýhodou tohto prepákovania je presun dier na košík na spodnú stranu dolnej rámovej trubky. V porovnaní s tlmičom mi externý lock-out na vidlici vôbec nechýba. Práve naopak. Možnosť plynulého nastavenia kompresie mi vyhovuje omnoho viac ako voľba medzi pruží/nepruží. 35 mm Pike je krásne tuhý a chodom mi vyhovuje viac ako predchádzajúca Reba so Solo Air patrónou. 200-gramová váhová penalizácia určite za to stojí.

Tuning a custom úpravy

Prvá vec, do ktorej som sa pustil, bola kontrola nedostatku mazacieho oleja v spodných nohách vidlice, čo je klasická vývojová vada vidlíc RockShox. Podľa predpokladu bolo v pravej nohe len zopár kvapiek. Nie vždy sa podarí výrobcovi dotiahnúť všetky detaily do absolútnej dokonalosti a vtedy prichádza na rad vynaliezavosť majiteľa. V mojom prípade mi v snahe znížiť výšku riadítok bránila 18 mm vysoká krytka hlavového zloženia. Po neúspešnom špekulovaní s krytkami iných výrobcov sa dostal k slovu sústruh a razom bolo po trinástich milimetroch problému .



Z ďalších drobných úprav môžem spomenúť výmenu striebornej oceľovej centerlock poistnej matice zadného kotúča za elegantnú čiernu hliníkovu, čo ukrojilo ďalších 10 gramov z celkovej hmotnosti. Hliníkové kľuky SRAM X1 dostali čínsku gumenú ochranu v podobe ochranných botiek.

Mojou úchylkou je vždy snaha o integráciu príslušenstva. Tak ako na predchádzajúcom biku, aj v tomto prípade si v útrobách Thomsonky našla svoje útočisko pohotovostná pumpa a na spodnej rámovej trubke pribudli úchyty bezkošíkovej flaše fabric (ktorá sa z fotogenických dôvodov vo fotogalérii nevyskytuje). Všetky oceľové skrutky na uchytenie košíkov a bowdenov boli nahradené hliníkovými a na jar ešte pribudne home-made sada „samurai-sword“ a ladiť sa bude aj počet bottomless tokenov vo vzduchovej patróne.

Podčiarknuté – zhrnuté...

Zmena konceptu použitia biku určite nie je bežným javom a napriek tomu, že ja sám som sa touto cestou vybral, by som ju rozhodne neodporúčal niekomu, kto nemá presnú predstavu o výsledku. V mojom prípade vznikol z biku určeného na drsnejšie trailové zaobchádzanie univerzál, ktorý zo mňa nevytrasie dušu v náročnejšom zjazde a zároveň ma extrémne nevytrápi ani v strmých maratónskych stúpaniach. Napriek tomu, že pravdepodobne nevyužijem naplno zjazdový potenciál tejto mašiny, mi vždy zostáva možnosť prekopať to naspäť. Kombinácia zdvihu 120/110 mm je skvelým kompromisom medzi rýchlosťou a pohodlím, čo bolo pre mňa prioritou. Najpodstatnejší je ale fakt, že zatiaľ ma to kvalitne baví tak, ako to je a už teraz rozmýšľam, čo bude ďalší bod programu v procese vylepšovania a odľahčovania .

Napíš aj ty o svojom biku

V rámci predstavovania bikov fóristov sme už predstavili napríklad: Dano5 a Yeti, AdMich a Merida Oné Fifti - fulla do pohody aj nepohody, , Mišo Petrovič a jeho bike príbeh, KELLYS Swag 30 - Za málo peňazí veľa muziky alebo Cieľ je niekedy dôležitejší ako cesta.

Stačí sa ozvať alebo rovno zaslať krátky článok s fotkami na redakcia@mtbiker.sk. Nemusí to byť iba drahý profi bike, ale kľudne môže mať zaujímavý design, výbavu, netradičnú značku, históriu alebo ho môžete mať iba jednoducho radi a chcete sa podeliť o spoločné zážitky s ďalšími bikermi...