Brezniansky cyklomaratón alebo nekonečné kopce

Kopce, stúpanie, kopce klesanie, stúpanie, klesanie, tlačenie biku do kopca, klesanie. Aj takto sa dá stráviť deň. Možno si mnoho z Vás povie, že sú aj lepšie aktivity a vôbec nemamietam, ale pocit po prejedení cieľa za to naozaj stojí (i keď nestojíte na stupni víťazov).

Moje očakávania boli oveľa vyššie čo sa týka mojej kondičky, áno priznám si to vysoko som sa nadcenila a som rada, že som strávila hodiny vo fittnes centre inak by som zrejme nebola schopná prejsť cieľom na biku.

Ale ako to všeko začalo? V práci mám (vlastne mala som) kolegyne, ktoré sú veľmi dobré cyklistky Alenka T. a Miladka I. zrejme ich vplyvom a nadšením som prišla na to, že cyklistika je naozaj nádherný šport, ale aby bol aj príjemným človek potrebuje veľa maličkostí ako sú cyklistické nohavice, kvalitné ponožky, rukavice, prilbu, kapsičku na drobnosti, cyklistické tričko (z materiálu, ktorý odvádza pot), sadu náradia na opravu napr. defektu a iné drobnosti.

Tento rok som si kúpila kvalitnejší bike a začali sme "brázdiť" lesmi a lúkami a občas aj hrádzou. Po prejdení niekoľko sto kilometrov som si myslela, že mám dobrú kondičku, ale 50 km na hrádzi to je ako 20 km v lesoch.

Uvažovali sme o zúčastnení sa na pretekoch, dvakrát sme to pre zlé počasie zrušili ale tretíkrát sme boli odhodlaní aj keby pršalo a padali krupy (čo nakoniec aj bolo len sme sa im zázrakom vyhli).

Našla som Brezniansky cyklomaraton a 50km sa nám nezdalo veľmi veľa. V sobotu ráno, zbalení a počas jazdy autom aj najedení sme dorazili do Brezna. Všetko bolo veľmi dobre zorganizované, prezentácia, usmerňovanie ohľ. parkovania a pod.

Posledné úpravy, WC, a poďme k štartu. Nakoľko účasť žien prevýšila očakávania účastníkov, tak ženy a senior triedy štartovali 10 min pred ostatnými. Bol to super pocit vyraziť do kopca rýchlo ako ostatní, ale nakoľko o vytrvalostnom športe niečo viem (venovala som sa behu na dlhe trate) tak som radšej spomalila, veď som mala pred sebou 48 dlhých kilometrov a to som ani len netušila aké kopce prejdem. Samozrejme okrem čísla sme obržali aj výškový profil trate, ale kto to nepoúžíval nevie.

Občas tesne pred koncom veľkého kopca sa z čista a jasna zjavil fotograf, ktorý poteší, áno vtedy sa naozaj musíte usmiať. Na križovatkách stáli organizátori a ukazovali smer jazdy (skratky prezradiť nechceli) a zastavovali okoloidúce autá. Na 15, 30 a 42 km boli občerstvovacie stanice, ktoré potešia - keď už nič tak sa apoň najete " title=".

Predposledný kopec bol najhorší tlačiť a tlačiť a tlačiť, no na kopci Bernardín sme neodolali gulášu (vrele odporúčam) v tamojšom bufete(asi 10 min. zdržanie - no prví by sme už neboli). Cieľ sme prešli asi za 4.58 (?nie som si tým časom istá až budú ofic. výsledky doplním). Mala som číslo 9.

Nasledoval strečing, sprcha, obedo-večera a bolo nám dobre (ľudom s poruchou spánku to určite pomôže, spala som tak tvrdo, že som si neuvedomila a necítila som ako sa celú noc na mne pásli komáre asi 13 štípancov vrátane 3x na tvári), pocit, že sme zvládli toľko kilometrov v teréne lesa, lúk a občas aj cesty veľmi pozitívne vplýva na naše ďalšie plány.

Chcela by som sa týmto poďakovať organizátorom za kus fantasticky odvedenej práce čo sa týka organizácie, upozornenia na trati pred nebezpečne strmým kopcom alebo dierami na cestách, za šípky smeru jazdy, za veľmi milú obsluhu na občerstvovacích staniciach, za zabezpečenie spŕch vo veľmi peknej plavárni, za dobrý obed a zrejme aj za celkom dobré počasie - vybrali si dobrý dátum.

Pokiaľ niekto váhate nad tým či sa zúčastniť cyklomaratónu alebo nie tak Vám odporúčam, pokiaľ nie je prevýšenie nad 1500 m určite to zvládnete. Hlavne je potrebné - začať pomaly (aj keď budete veľmi poslední nezúfajte po 20 km začnete určite obiehať), počas jazdy veľa piť, ak je možné doplniť energy nejakou tabletou alebo hroznovým cukrom a hlavne myslite na to, že po každom hore kopci je dole kopec " title=".

A ako povedala jedna pani, keď som ju obiehala: "Ja si pôjdem pomaly, šák nejako tam už len dôjdem".

ŠPORTU ZDAR " title="
Tu nájdete môj blog: http://tapticova.blog.sme.sk/