Cez Japonsko na bicykli

Čo sa vám premietne, keď sa spomenie Japonsko, alebo aké asociácie máte spojené s touto krajinou? Nám sa ani nesnívalo, že niekedy zavítame práve sem a k tomu ešte na bicykloch. To, čo sme si zafixovali ešte zo základnej školy, plus to, čo sa na nás nalepilo z iných zdrojov, by sa dalo zhrnúť do pár viet.

Japonci sú malí, šikmookí ľudkovia, ktorí nepretržite fotia alebo sú zaujatí nejakým tým tamagoči a prežívajú hlavne na ryži a sushi. Japonsko je krajina plná takýchto ľudkov s hlavným mestom Tokyo, ktoré je ako jedno veľké mravenisko plné svietiacich a blikajúcich pútačov. Z histórie by sme k tomu pridali pojmy ako kimono, hara-kiri, kamikaze, samurai, katana a prípadne nejaká tá gejša. Boli sme teda ako vidíte patrične pripravení na túto krajinu, ktorá nás, musíme povedať, riadne prekvapila a predčila naše očakávania.

Nečakane milo prekvapení

Okamžitý kultúrny šok sme zažili hneď po pristátí na ostrove Hokkaido (najsevernejšom z japonských ostrovov). Oproti Indonézii sme sa ocitli na úplne inej planéte. Privítali nás kvalitné, prázdne, široké cesty, malé usadlosti a hlavne husté lesy, čistý vzduch a úžasný pokoj. Žiadny adrenalín zo stoviek motopedov, klaksónov áut, pouličných predavačov, túlavých psov a tony odpadkov. Asi tak raz za hodinu prešlo okolo nás auto podobné nákupnému vozíku (malé a hranaté) a pri prípadnom priedbiehaní cyklistov (nás) bolo dosť času aj na vzájomnú výmenu pohľadov a úsmevov s osadenstvom vozidla. Skrátka, prišli sme do krajiny, ktorá na nás zapôsobila dojmom spomaleného nemého filmu. Kompletný opak toho, čo sme očakávali. Naša predstava o neustále sa pohybujúcom, blikajúcom a hektickom japonskom svete bola vyvrátená hneď po pár dňoch bicyklovania.

Prvou vecou, ktorú sme postrehli bolo, že Japonci sú majstri v budovaní infraštruktúry. Ich cesty, mosty, tunely su ozajstné inžinierske diela, ktoré nielen slúžia danému účelu, ale aj dokonale zapadajú do krajiny a prírody. Všetko je riešené s rozumom, citom a okom pre najmenší detail. Často sme žasli nad tým, ako je vôbec možné niečo také vybudovať... dnes sa už len na seba pozrieme a povieme si: "Japanese style" . Bicyklovať po takýchto cestách a cez krajinu, ktorá má prírodu v obrovskej úcte a ovplýva jedinečnou kultúrou s veľmi srdečnými ľudmi, je "raj" pre každého cyklistu. Veľmi nás prekvapili japonské lesy a ich pretrvávajúca divočina. Ostrov Hokkaido a tiež sever ostrova Honšu je vlastne jeden obrovský les plný života. Tak isto ako v Tatrách, aj tu stále žijú medvede (na ostrove Hokkaido medveď hnedý a na ostrove Honšu medveď čierny) a je ich tu pomerne dosť. Výstražné tabuľky sú skoro všade a Japonci samotní si pripevňujú na batohy, bicykle alebo aj školské tašky malé zvončeky. Deti vracajúce sa zo škôl nám svojím „cinkaním“ pripomínali čriedu oviec pasúcu sa na liptovských holiach. Raz sme dokonca čítali článok (anglický preklad), ako nejaký dôchodca oprášil svoje bojové schopnosti a použil na medveďa karate. Japonská polícia požiadala občanov, aby takto radšej nepostupovali. Dobre sme sa zasmiali a opäť si povedali: "Japanese style!" .


Rovnako nás očaril juh ostrova Kyushu. Tu už začínájú vždy zelené lesy plné diviakov, ktoré nám sem tam behali cez cestu. Tiež sa dá naplno vidieť, že Japonsko je sopečná krajina. O aktívne sopky a dobrú turistiku nie je núdza. Ľahko sa však nájdu aj krásne tiché pláže a malé rybárske usadlosti. Naše šťastie a tiež túžba objavovať nás však zavialo až na Amami ostrovy a Okinawu. Nasledovali sme stopy Mórica Beňovského a dokonca prišli až do zátoky, v ktorej podľa japonských archívov kotvila jeho ukradnutá loď. Tieto ostrovy sú skutočne „paradise“. Pláže bieleho piesku a korálové more, pravá dovolenková destinácia. Musíme sa priznať, že sme sa v našom bicyklovaní trošku flákali. Nedá sa predsa ísť ďalej, keď človek vidí nádherné more a prázdnu pláž. To sa treba vykúpať, zašnorchlovať a trebárs ostať aj niekoľko dní. Bonusom sú morské korytnačky, ktorým sa tu veľmi páči.


Japonsko je krajina, kde príroda a jej dedičstvo sú dostupné pre každého človeka. Uvedieme tu príklad z Nového Zélandu, kde sú z prírodných zdrojov vybudované komerčné atrakcie a bez kúpy lístku sa k ním nedostanete. V Japonsku sme videli úžasné vulkanické údolia, kúpali sme sa v termálnom vodopáde, navštívili prastaré lesy, a to bez akýchkoľvek poplatkov a obmedzení. Rovnako je to aj so stanovaním, ktoré pre nás znamená prechodný domov. Mnohé kempy sú zadarmo, nachádzajú sa v panenských prírode a sú skvelo udržiavané. Okrem nich sa však dá kempovať skoro všade. Na pláži, mestskom parku alebo michinoeki (cestné odočívadlo, no skôr to pripomína obchod s reštauráciou v prírode). Japonská mentalita a zdvorilosť je tu pre cudzinca turistu obrovskou výhodou. Treba však opäť používať zdravý rozum, zbaliť sa skoro ráno a nenechať za sebou neporiadok. Japonsko sa tak pre takých cestovateľov ako sme my dvaja stáva vysoko dostupnou destináciou.

Obrovským cyklistickým luxusom sú japonské horúce kúpele – onseny

V Japonsku je ich okolo 28-tisíc. Áno, tento počet vyznieva dosť dramaticky v porovnaní so Slovenskom (128) a preto môžete v podstate rátať s tým, že termálny kúpeľ nájdete za každým druhým rohom a niekedy je ich aj desať na jednej ulici. Pýtate sa, ako to je možné? Jednoducho, veď Japonsko je krajina s vysokou sopečnou činnosťou. Samotní domáci tento fakt neberú ako nebezpečenstvo, ani sa necítia ohrození. Skôr to chápu a prijímajú ako veľký dar prírody. Na jednej strane si plne uvedomujú riziká a sú na ne patrične pripravení, na druhej využívajú tieto prírodné dary plnými dúškami. Onsen je práve takýmto darom a musíme tu zdôrazniť, že nemá okrem horúcej liečivej vody nič spoločné s termálnym bazénom masového charakteru ako ich poznáme na Slovensku. Je to v podstate miesto pre dokonalú osobnú hygienu, regeneráciu tela a ducha, v ktorom platí špecifická etiketa.

Pre cudzincov ako sme my, bola prvá návšteva tak trochu šokom. V prvom rade, všade a aj vo vestibule vládne ticho a pokoj. Decká tu nebehajú a všetci návštevníci pokojne sedia po kúpeli na tatami (japonská rohož z ryžového trsu) a relaxujú pri šálke čaju. Bazény a vstup do bazénov je výhradne oddelený na mužskú a ženskú časť. Po vyzlečení a odložení vecí do košíka (v Japonsku sa nekradne) vstupujete do miestnosti s bazénami úplne nahí iba s čistiacimi pomôckami (šampón a malý drapľavý uterák). V prvej časti ešte pred horúcimi bazénami sa nachádzajú čistiace stanice, každá so samostatným kohútikom, sprchou, zrkadlom, malým plastovým hokerlíkom a lavórikom. Tu sa návštevníci pred vstupom do bazénov dokonale drhnú, čo podľa našich pozorovaní trvá niekedy aj pol hodinu. Po totálnej očiste sa môže začať relaxačný kúpeľ. K dispozícií sú väčšinou tri bazény hlboké asi po pás s rôznou teplotou a kvalitou vody. Táto je medzi 38-43°C a záleží od zdroja vody, no väčšinou je veľmi zásaditá, železitá, horčíková, kyslá alebo zmiešaná s morskou vodou. Presný rozbor je často uvádzaný priamo nad bazénom alebo vo vestibule onsenu. Za zmienku taktiež stojí, že v bazéne je vždy čistá voda, ktorá neustále zo zdroja priteká a na druhom konci zasa odteká preč. Po asi 10-15 minútach strávených v bazéne začína očista číslo dva, čo predstavuje ďalšiu fázu drhnutia na čistiacej stanici, tentokrát zo starej pokožky. Po tomto nasleduje opäť kúpeľ a relax. Mnohé onseny majú aj saunu, vonkajší bazén a tiež iné „špecialitky“ ako napríklad panely napustené elektrickým prúdom, ktorý pôsobí stimulačne na svalstvo.

Je zaujímavé, že inokedy až telesne hanbliví Japonci sa v onsenoch chovajú úplne naopak. Aj keď kompletne nahí, prirodzene medzi sebou komunikujú v jednotlivých bazénoch a prihovárajú sa aj úplným cudzincom. Dokonca sa s úsmevom ponúknu, vydrhnúť vám chrbát. V malých dedinkách je onsen miestom, kde sa domáci stretávajú a rozprávajú si novinky. Mysleli sme si, že sa tam budeme cítiť nepríjemne, no domáci sa väčšinou hneď usmejú a okamžite sa o vás zaujímajú a vaša návšteva onsenu sa pre nich stane udalosťou týždňa. Ani netušíme koľko rôznych onsenov sme zatiaľ počas našej cesty navštívili. Pre nás je to obľúbená časť nášho cestovania touto krajinou, krásna bodka po dni strávenom na bicykli a tiež veľká časť ich kultúry, ktorá nám po odchode odtiaľto bude určite chýbať -cena za vstup je medzi 2-6 €, vstup s tetovaním je zakázaný – tetovanie sa tradične v Japonsku pripisuje Yakuze, tunajšej mafii.

Iný svet

Spomenuli sme už teda prírodu, infraštruktúru a tiež fantastické onseny. Jedinečnou je samozrejme aj kultúra a história. Je to krajina plná užasných tradícií a festivalov. Bol to pre nás prvý stret s ázijskou kultúrou, aj keď teraz už vieme, že Japonsko sa veľmi odlišuje od ostatnej Ázie. My ako cyklisti sme nenavštívili len najviac známe turistické miesta ako Kyoto, či Osaku. Mali sme možnosť vidieť a pochopiť ich mentalitu a históriu, ktorej zrkadlom je ich kultúra. Japonsko nebolo nikdy okupované iným národom. Práve naopak, ich mentalita a disciplína si podrobila mnohé iné krajiny (napr. Kóreu, Taiwan a tiež časť Číny). Po obdobie skoro 300 rokov boli izolovaní od akéhokoľvek kontaktu s ostatným svetom a bolo iba pár prístavných miest, kde bol dovolený obchod s Holandskom, či inými európskymi krajinami. Práve toto znamenalo, že ich kultúra sa mala možnosť vyvíjať s minimálnym vplyvom okolitého sveta a je teda skutočne jedinečná.

Samuraiovia a gejše sú asi jej najznámejšou časťou, no aj za nimi sa skrýva toho oveľa viac ako len krvilačný bojovník alebo vzdelaná konkubína. Tak napríklad Samurai bol niečo ako náš feudálny pán, no s vysokým vzdelaním a hlbokými morálnymi zásadami. Na ostrove Kyushu sa praktizovalo tzv. Gojo vzdelávanie, kde vždy starší chlapci učili mladších a išli im príkladom. Nezameriavali sa iba na fyzické a bojové umenie, ale predovšetkým na morálne hodnoty, pretože samurai mal byť príkladom pre ostatných. Jadrom tohto vzdelávania boli tri zásady: Nikdy neklam. Nikdy nebuď porazený. Nikdy neutláčaj slabších. Je až neuveriteľné, že toto morálne jadro je stále prítomné v životoch dnešných Japoncov. Čestnosť je samozrejmosťou a nikto sa ani nezamýšľa nad tým ako sa obohatiť na druhých. Bicykel si možete aj so všetkými vecami odstaviť len tak v strede námestia, pred domom alebo supermarketom s istotou, že ho tam nájdete aj o niekoľko dní. Už malé deti vám vysvetlia, čo sa môže a čo nie. Čo je správne a čo nie.


Japonci nás prekvapili, ohromili a tiež mnhohokrát zahanbili svojou dobrotou. Po Bali, kde po vás aj deti kričia: „Mister, mister. Money, money!“, Japonci sa iba usmievajú, zdravia a snažia sa, aby ste sa cítili vítaní. Zhodli sme sa, že Japonci sú najštedrejší ľudia akých sme zatiaľ stretli. Hneď prvý deň v Japonsku, sedíme pred malým obchodom, iba tak na parkovisku a popijame rannú kávičku. Tu zrazu príde ku nám "domáci" a s úsmevom pozdravi, povie pár viet, ktorým samozrejme nerozumieme ani slovo a podáva ďalšie dva horúce kávy. My na neho iba prekvapene hľadíme a on len gestom ukazuje, že to je pre nás. Nakoniec si vezmeme, poďakujeme a on s úsmevom odchádza. O štyri hodiny neskôr a 40 km ďalej sa nám pri obede stane to isté.


V dlhých kopcoch "domáci" kričia "Gambatte, gambatte!" (Poďme, poďme), a pristavia sa so studeným zeleným čajom alebo vreckom zeleniny (napríklad rajčín). Dajú vám proste čo majú a so srdca zaželaju "kiwotsukete" (dajte si pozor, šťastnú cestu). Tu v Japonsku sa cyklisti majú ako králi, a to hlavne vďaka bežným ľuďom. Aký sú v skutočnosti títo ľudkovia okrem toho, že sa podobajú malým mravčekom? Našich postrehov je hneď niekoľko. Aj napriek tomu, že fyzionomicky sú väčšinou Japonci menšieho vzrastu, nepôsobia vôbec dojmom záhradných trpaslíkov. Šport a telesná kultúra sú časťou ich života od malička a sú pestované aj v pokročilom veku. Všimli sme si, že majú radi vytrvalostné športy a tiež rôzne bojové umenia. Toto spolu so zdravou kuchyňou a tiež bohatou tradíciou minerálnych a termálnych prameňov, prináša ľuďom dlhovekosť. Rovnako majú v sebe zakorenenú a po stáročia pestovanú vlastnosť - byť čo najviac efektívni a využití. K tomuto sa ďalej pridruží zorganizovaný sociálny systém, kde každý zohráva svoju rolu. Sú to ľudia, ktorým keď zadáte akúkoľvek úlohu, aj tú najmenšiu, sa nezastavia, kým ju nesplnia. Je to akoby ste stlačili gombík a oni sa zapnú. Nedávna udalosť z japonského mesta Fukuoka, kde sa prepadla časť štvorprúdovej cesty je tomu dôkazom - môžete si to pozrieť TU.


Diera bola veľká asi tak 30x30 metrov a hlboká 15 metrov. Japonci tentokrát zareagovali akoby ste hodili kameň do mraveniska. Nastala okamžitá mobilizácia a aktivita. Pracovali non-stop a cesta spolu so všetkými sieťami ako voda, plyn, internet, atď bola opravená do šiestich dní. Koľko by také niečo trvalo u nás? Pol roka, rok? Rovnako šikovní sú, keď sa jedná o vylepšovanie každodenných vecí. Ich nápady ako zdokonaliť a zefektívniť aj maličkosti sú unikátne. Vezmime si obyčajný sušiak na prádlo. Tie naše vždy zaberú celú kúpeľňu, sú veľké, nemotorné a človek má pocit, že prádlo je rozvešané po celom byte. Japonský sušiak je možno štvrtinovej veľkosti a ešte k tomu skladací. Dá sa jednoducho zavesiť iba nad vaňu alebo na balkón a zmestí sa na neho rovnaké množstvo vecí, ba možno ešte viac. Ďalším, možno trochu netypickým zážitkom je v Japonsku návšteva WC. Čistota a hygiena je samozrejmosťou, no japonský záchod má rozličné zabudované funkcie. Svietia na vás rôzne tlačidlá: môžete si zvoliť hudbu, vyhrievanie sedacej dosky, umývanie, atď. Najlepšie však je, že umývadlo na ruky je umiestnené na vrchu vodnej nádrže a teda voda, v ktorej si umyjete ruky bude ešte raz využitá na spláchnutie. Jednoduchý, efektívny a hlavne ekologický nápad. Ako je možné, že u nás v Európe na to ešte nikto neprišiel?

Japonci sú vychovávaní s množstvom pravidiel, povinností a očakávní. Nie sú vedení byť individuálni, ale naopak, byť ohnivkom veľkej reťaze, alebo mravčekom v mravenisku. Prirodzene si vytvárajú spoločenské skupiny, do ktorých sa snažia za každú cenu zapadnúť a čo najlepšie zvládnuť rolu, ktorá im je daná. Či už je to škola, práca, domácnosť, vždy presne vedia, čo sa od nich očakáva a toto vedomie im dáva pocit bezpečia. Znamená to však aj, že spontánntosť a zmysel pre zmenu je pre nich veľmi náročná. Na nás dvoch sa občas dívajú ako na marťanov, hlavne keď im povieme, že sme nechali našu prácu a cestujeme už rok na bicykloch. V ich systematickom svete, kde je život nalinkovaný, to je niečo neslýchané a vrcholne riskantné. Pre tých Japoncov, ktorí túžia žiť inak ako vo vzornom modeli, to nie je jednoduché. Spoločnosť ich medzi seba neprijme alebo dokonca ich kompletne odmietne. Kým si súčasťou mraveniska a plníš si svoje úlohy, všetko je fajn. Akonáhle sa rozhodneš pre inú cestu, život sa stáva viac komplikovaným. Postretali sme mnoho mladých ľudí, ktorý sa odsťahovali na juh Japonska, alebo Okinawu, pretože tu je život uvoľnenejší a akosi normálnejší.


My sme veľmi vďační, že sme mohli všetky tieto krásy, rozdiely a kontrasty vidieť a zažiť na vlastnej koži. V Japonsku sme strávili až 5 mesiacov, prebicyklovali z ostrova Hokkaido až na Okinawu (okolo 6 000 km). Väčšinou sme boli prví Slováci, ktorých obyčajní Japonci mali možnosť stretnúť a musíme povedať, že boli z toho takí nadšení ako my. Pomohli nám pochopiť, že svet a spoločnosť môže fungovať aj inak – založený na čestnosti a srdečnosti, pocite zodpovednosti nielen za seba, ale aj za svoje okolie, prírodu, kultúru a krajinu. Je to národ, od ktorého sa v tomto zmysle môže učiť celý svet. Ak sa vám teda naskytne možnosť, sadnite na bicykel a vyberte sa zažiť japonský svet.

Ak vás naše cestovanie zaujalo, môžete nás sledovať aj na Facebook stránke cycle2inspire.