Kráľ maratónov v najlepšej forme

Kráľ maratónov v najlepšej forme

Kelly’s Dubnický Maratón 2006, 12. ročník snáď najznámejšieho maratónu u nás, pripravil pre 550 štartujúcich nádhernú trať, výbornú organizáciu a ako bonus (až príliš) teplé a suché počasie. Nepočul som zatiaľ na maratón zlého slova, a tak i ja prinášam reportáž a fotogalériu z tejto vydarenej akcie.

Ráno
Keďže Dubnica nie je ďaleko od Piešťan, vyrazili sme ráno, niečo po ôsmej. Už vtedy bolo 24 stupňov, bezvetrie a jasno. Po príchode do Dubnice, tesne pred deviatou, sme zaparkovali (bez väčších problémov a blízko k centru pretekov) a vybrali sa zaprezentovať (taktiež bez čakania). V igelitke čakalo pár reklamných letákov, leták Kelly’s Dubnického Maratónu 2005 (?), štartové číslo, sťahovacie pásky, cykloflaška Kozel a pol litra minerálky. Vybehol som vztýčiť vlajku MTBiker.sk (beachflag) na štadión (ktorý je akosi betónový, tak musela byť viac bokom). Obliecť sa, zobrať bike a šup do predposlednej lajny.

Preteky
Keďže v prvej dedinke za Novou Dubnicou tesne pred štartom horelo a museli zasahovať hasiči, štart (miesto, kde sa spúšťala časomiera) sa posunul na začiatok tejto dediny. Takže prvé 2 kilometre boli nesúťažné. Od štartu časomiery však každý išiel sám za seba. Podotýkam, že som išiel 68 km trať Klasik, takže niektoré kopce som absolvoval oproti Basic navyše a niektoré kopce som oproti Hard vynechal. No ale prvý výšlap na Kamenné vráta bol výživný, ale dobrý v tom, že štartové pole sa roztrhalo a pri vchode do úzkeho lesa už bolo značne preriedené. Ja som išiel taktiku „neprepáliť štart“ a tak som sa držal viac-menej vzadu. Po prvom zjazde, prvá občerstvovačka, kde si človek mohol (minimálne tí skorej príchodzí) schuti nabrať banánov, jabĺk, vody čistej i s „ionťákom“, rôzneho pečiva a podobných vecí. Avizovaný olej som však nikde nevidel, ale je pravdou, že som sa nepýtal... Následne prišiel prvý väčší kopček, dobre známy Baske. Úvodné pasáže po lúkach pri vysokej teplote neboli príjemné, ale po vjazde do lesa sa to už dalo. Ono je to viac-menej monotónne búšenie do pedálov a ak sa človek nesústredí na bolesť krížov a nôh, o chvíľu je na vrchole (Baske). Tu som troška očakával občerstvovačku, aspoň pitnú, ale nedočkal som sa. Ževraj po zjazde, kričí na mňa organizátor. Po zjazde prišiel kopec, zjazd, kopec, zjazd a kopeeec (Homôlka), kde bola ta vytúžená druhá občerstvovačka (18 km od prvej a takmer 900 nastúpaných metrov od prvej). Tu sme sa opäť natlačili banánmi a jablkami a nabrali vodu (ževraj tí po nás už také šťastie na vodu a banány nemali). Nabral som si do už úplne prázdneho Camelbaku vodu a do fľašky ionťák. Po asi 25 minútach strávených na Homôlke sme sa s kamošom vybrali ďalej. V zjazde (kamoš to nazval vibropole; súhlasím) som sa v prvej zátačke zasmial na 3 fľaškách bez majiteľa a zjazdoval ďalej. Dole v Dolnej Porube som však aj ja márne šmátral v košíku, fľaška bola fuč. Ešteže som mal plný Camelbak. V následnom úmornom stúpaní (30+ stupňov a otvorené pole, bezvetrie) sme už začali stretávať pretekárov z kratšej trate. Po štvorkilometrovom utrpení sa začali hody. Krásne singletracky v lese, hore-dole mimo slnka, proste krása. Ani som si nevšimol, že som stratil kamoša. Tak som začal troška viac dupať a drať sa dopredu. Po tretej občerstvovačke prišlo kruté stúpanie a opäť pekné lesné a poľné cestičky. Krátko na to bola štvrtá občerstvovacia stanica, po ktorej prišla fakt hnusná stojka po poli (60 výškových metrov na 200 metroch) a následné krásne zjazdíky a stúpania v lese. Troška ma (a nebol som sám) prekvapilo zlé označenie potoka, ktorý križoval trať (asi 2 metre široká a meter hlboká jama v ceste). Ja som stihol dobrzdiť, ale kamoš nie a skončil po salte cez riadítka priamo v potoku. Našťastie je OK, ale podľa slov viacerých, ten úsek nebol dobre označený. Po prechode cez potok, kde som ponoril nohu po lýtko do bahna nasledovali už záverečné pasáže a zjazd do cieľa. Tu ma troška znechutil ten zjazd po rozbitej asfaltke. Osobne by som radšej tých 250 výškových metrov zjazdil po singletrackoch ako po asfalte. A nechcem vidieť, čo by sa stalo, keby tam ľudia popadali (okolo 50 km/h tam ide človek stále) – predsalen únava po 40/60/90 km je už značná. Po príchode do dediny križovatka bez organizátora, tak som radšej zastavil. Následne po asfalte do Novej Dubnice, ktorý som si „spríjemnil“ jemným špurtíkom s ďalším bikerom (aspoň na záver sa mi zdalo, že aj pretekám . Prechod cez palety na štadión taktiež nie je šťastné riešenie (jeden biker z Hard trate išiel celý čas bez pádu a práve tu, 10 metrov pred cieľom, si rozbil koleno a lakeť).

Tu je moja tepovka + profil výškový a rýchlostný (Polar Precision Performance)
Profil

Po pretekoch
Po prejazde cieľom mi pekné slečny odobrali čip, dali napiť 2 deci teplej minerálky (juchú) a pobral som sa k autu. Zobral som veci na prezlečenie a šup, do plavárne, kde boli sprchy vyhradené pre jazdcov a jazdkyne. Mal som pekne teplučkú vodu (opäť ževraj tí neskôr príchodzí také šťastie nemali). Potom sme sa už s kamošom išli najesť, bol dobrý gulášik (len ho bolo málo). Na prídel bola ešte jedna kofola, ktorá sa čapovala na štadióne, kde bolo aj vyhlásenie výsledkov a sprievodný program. Tu medzičasom skákal cez palety a cez ľudí (prípadne prechádzal po ľuďoch) Štefan Pčola a robil celkovo dobrú atmosféru. Našťastie aj tieňa bolo dosť, a tak nikto nemusel sedieť na priamom slnku. O šiestej prišlo na vyhlásenie výsledkov súťažných kategórii (ktoré ovládli väčšinou profi-jazdci) a nesúťažných kategórii (typu najmladší, najstarší, najťažší účastník, najpočetnejšia rodina), ktoré zožali ešte väčší úspech. Následne prišla na radu tombola so zaujímavými cenami (a zas som, ako vždy, nič nevyhral . Pár záverečných slov organizátora a hurá domov...

Plusy/mínusy
+ Krásna trať
+ Organizačné zabezpečenie v priestore centra
+ Počasie
+ Výborná atmosféra
+ Široká ponuka na občerstvovačkách
- Ojedinelý chaos v značení (párkrát som zaváhal a pár ľudí aj zablúdilo), zlé označenie toho potoka
- Absencia organizátorov na niektorých križovatkách a rázcestiach
- Neušlo sa každému (voda, banány, teplá voda v sprchách)
- Závory na trati boli zatvorené (raz v rýchlom zjazde, raz v jemnom výšľape)
+/- Dosť roztiahnuté centrum pretekov (300 metrov od nápojov ku gulášu
+/- Dojazd do cieľa (atraktívny / nebezpečný)

Záverom
Ako som aj v nadpise naznačil, bola to naozaj krásna akcia. Veľa jej pomohlo počasie (keby bolo počasie v Súľove vyšlo, asi by som sa priklonil na stranu Súľova pri porovnaní), ale najviac práce spravili organizátori, ktorým patrí vďaka a uznanie. To, čo je pre mňa najhlavnejšie, a to trať a atmosféra, tu boli stopercentné. Takže celkovo hodnotím Kelly’s Dubnický Maratón 2006 na výbornú. A tých pár múch, ktoré som vypichol, si snáď organizátori zapíšu a budúci rok to bude bezchybné; to im želám.

Výsledky
Nájdete tu: https://www.cyklo.sao-tatry.sk/kellys/”>https://www.cyklo.sao-tatry.sk/kellys/

Diskusia na Forum.mtbiker.sk
http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?t=12048&postdays=0&postorder=asc&start=0" title="http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?t=12048&postdays=0&postorder=asc&start=0

Fotogaléria
(fotky z terénu a časť fotiek Pčolu (c) Tomyno, stupne víťazov a ostatné Pčoloviny (c) Červo)
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 34 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Prvá júlová nedeľa v Dolomitoch po dvoch rokoch opäť patrila cyklistom a mne sa podarilo byť pri tom.
Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
keyboard_arrow_up