Ako chutí jarné točenie kilometrov mimo Slovenska alebo 8 dní mimo realitu

Ako chutí jarné točenie kilometrov mimo Slovenska alebo 8 dní mimo realitu

Na jarnom „najazďovaní“ som nikdy v živote nebol a vždy zostával verný domácim podmienkam a možnostiam. Tento rok si ale hovorím, že prečo neskúsiť niečo nové...

Výsledkom môjho 8-dňového pobytu s ďalšími nadšencami cyklistiky v Baške-Vode (Makarská riviéra, Chorvátsko), bolo v prvom rade množstvo zážitkov, ktoré človek pri sólo „tréningu“ doma nezažije. Zásluhu ma na tom v prvom rade množstvo rovnako „postihnutých“ účastníkov, kde je cyklistika ako životný štýl, spoločný znak . Napadlo mi teda spísať tento článok, report alebo skôr akýsi odľahčený sumár zážitkov...

Baška Voda v Chorvátsku je obľúbenou destináciou Slovákov aj vďaka tzv. Jarným kilometrom pod záštitou kamarátov zo Sporttour (PRO CYCLLING) - tento rok sa k nim pridávam aj ja, Slavo a tiež Cervo ako delegácia za MTBIKER . Pre mňa je navyše celkom fajn sa tu zladiť s Rišom Chrappom z PRO CYCLINGu, s ktorým máme v pláne chorvátsky MTB etapák dvojíc - 4 Islands. Cestujem so Slavom a po príjazde vidíme, že na parkovisku pred hotelom sú len autá zo Slovenska. Už máme aj malý problém zaparkovať, no nakoniec všetko dobre dopadne a môžeme vynosiť kufre, vytiahnuť bicykle a pripraviť sa na zajtrajší prvý deň „tréningového kempu“ . Celkom odpadol problém s komunikáciou, pretože Chorváti rozumejú skoro všetkému a navyše v celej Baške sú aj tak 90 % ľudí cyklisti zo Slovenska. No vlastne som zabudol povedať, že pre mňa osobne je tento výlet prvou návštevou Chorvátska v živote a v podstate aj Maďarska, cez ktoré sme prechádzali, aj keď musím uznať, že ich nekonečný horizont krajiny ma toľko nezaujal


Hlavne to neprepáliť

Možno poznáte základné pravidlo každého podobného kempu – hlavne si nenaložiť na začiatok, ale postupne pridávať. Keď vidím ako sa zlieza početná partia na prvý plánovaný výjazd, je mi jasné, že dnes to bude skôr úvodná etapa . Na 10:00 je plánovaný odchod „rýchlejšej“ skupiny, o 10:15 sú tzv kávopiči. Všetci sú čerství a každý chce ukázať nejaké tie watty, takže už v úvodnom výjazde sa stane, že človek odstrieda špicu, aby sa následne mal problém zaradiť do skupiny . Úvod teda prebehol v naozaj rýchlom tempe, ale našťastie ešte v kopcoch som mal rozum a nešiel úplne podlahu. Nakoniec sa stalo, čo som predpokladal, keďže sme sa všetci roztrúsili a späť dorazila pokope naozaj malá skupina. No v porovnaní s tým, čo si dali na úvod Slavo s Cervom, to bolo ešte OK – tí v zmysle „keď už sme tu a je pekne“, zadelili výjazd od rána do večera.

Ešte aj úvod druhého výjazdu začínal v rýchlom tempe, ale keď začalo nastupovanie z kopca a pod. veci, tak si s Rišom hovoríme, že kašleme na to a ideme si už svoje – ono, ísť 4 hod. a viac v pásme „tempa“, prípadne vyššie nie je zrovna ideálny tréning – resp. sa jedná skôr o simulovaný pretek. Neskôr sa zase zlepíme dokopy s ostatnými na káve a už pokračujeme normálne... konečne .


Ono, organizovať nejaké špeciálne trasy a veľké skupiny sa nakoniec ukázalo ako menej efektívne, pretože po úvode už každý vedel s kým vyraziť a začali sa organizovať menšie skupiny – to je výhoda ako z hľadiska bezpečnosti na ceste, tak aj v rámci tréningu. V tej horde ľudí nebolo problém nájsť si vhodnú skupinku, kde sa vždy na začiatku povedalo kam a aké tempo sa pôjde. Navyše, veľa ľudí sem prišlo v rámci svojho tímu alebo väčšej partie – jednoducho, vždy sa dalo vybrať ku komu sa pridať. Navyše, kto chcel ísť pohodovejšie a nevedel zvoliť, prípadne nechcel ísť sám, bola k dispozícii skupina „kávopičov“ o 10:15 .

Celkom zaujímavé bolo sledovať postupnú únavu takmer na všetkých. Ako pribúdali dni, tak sme chodili po hoteli akosi pomalšie, viac používali služby výťahu a tiež výjazdy začínali veľmi ležérne, prípadne sa posúvali na neskôr, ak bolo trochu horšie počasie. Celkovo na kombináciu krátke/krátke to bolo len na 2 dni, zvyšok bol vždy fajn prihodiť návleky a niečo proti vetru.


Jedlo, regenerácia a oddych

Zrejme najväčšou výhodou podobných „akcií“ je možnosť krásneho a ničím nerušeného kolobehu. V podstate si môžete vziať dovolenku a jazdiť aj doma, no ten pocit po výjazde, kedy je najväčšou starosťou oddych, tvorí maximálnu pridanú hodnotu – plus teda ďalších X ľudí, ktorí majú podobné „problémy“ . Takže prídem spokojný z výjazdu, odložím bicykel, spravím si nejaký regeneračný drink, zbalím si veci a idem na pláž. Prvé dni je celkom pekne a teplo, ďalšie už trochu menej, no voda má ideálnu teplotu na schladenie unavených nôh. Takže po výjazde Slováci v Baške väčšinou stoja vo vode po „vajcia“ a kecajú – zrejme obraz, akým pôsobíme na domácich . Každopádne, nikto iný tu aj tak v celej Baške nie je...


Samostatnou kategóriou sú raňajky a večere formou švédskych stolov. Našťastie ma nikto nesledoval, lebo zrejme by som ešte musel doplácať hotelu pri množstve jedla, ktoré dokázalo moje telo po 5 hodinách jazdenia spotrebovať . V spojení s podobnými jedincami, s ktorými jazdíme v skupine, sa pri našom stole vytvorila akási čierna diera. Teší ma hlavne veľký výber zeleniny, rôznych druhov mäsa, príloh a pod... jednoducho, bolo z čoho vyberať a na svoje si prišli určite aj tí naroční.

Rozcvička, voľný deň a sople na záver

Kto mal záujem, tak vždy o 7:00 pred raňajkami bola organizovaná rozcvička. Prvé 2 dni som ju ešte ignoroval, no potom sa pridal a musím priznať, že pri tak jednostrannom zaťažení to veľmi pomáha. Mierny beh a následne rôzne strečové cviky, plus nejaké tie menej tradičné „core“ veci mi pomáhali a necítil som sa na bicykli taký stuhnutý. Jedine bolo potrebné sa prinútiť vstať a obuť topánky...


Po troch dňoch jazdenia, teda v stredu som si spravil „voľný“ deň, kedy som bicyklovanie vymenil za light jogging na pobreží a celkovo si poriadne oddýchol. Hneď na druhý deň bolo cítiť, že to bol výborný nápad a pri takom množstve jazdenia zrejme nutnosť . Čo som ale mohol „robiť“ lepšie, bol spánok. So Slavom sme zhasínali trochu neskôr ako by sa patrilo, navyše v takom plnom hoteli kamarátov sa treba aspoň trochu „socializovať“. Samozrejme, ja som to nijako nepreháňal, ale aj neskorší príchod na izbu a 2 pivká si zobrali malú daň. Predsa len, imunita je viac pod tlakom a stačí málo a niečo na vás môže skočiť – posledné 2 dni mám teda trochu sople, ale našťastie môžem jazdiť. Po príjazde domov to už bolo horšie a musím sa doliečiť. Nič ideálne pred blížiacim sa 4-Island, ale čo narobím... chybami sa človek učí, hlavne tými vlastnými .

Fotky za jazdy, selfie a okolitá krajina

V rámci jazdy v športovej skupine zabudnite na nejaké čakanie, ak chcete spraviť peknú fotku krajiny. Buď zastanete a čaká vás nepríjemné dorážanie späť alebo sa zmierite so selfie, fotením za jazdy a fotkami na káve . Postupom času už mi tieto činnosti šli celkom dobre a badám výrazné zlepšenie v tejto kategórii . Samozrejme zveličujem a tiež patrím k typom, čo neradi každú chvíľu stoja, pohodová skupina fotila vždy ostošesť.


Čo mňa osobne zaujalo, bol charakter krajiny – okolie Bašky nie je úplne ideálne, ak ste práve sadli pred pár dňami na bicykel po zimnom spánku. V podstate tu nenájdete úplnú rovinu a každý jeden výjazd obsahoval aj pekné stúpania alebo zvlnený profil – väčšina výjazdov mala cca od 1 500- 2 000 m . Najviac sa mi páčilo vnútrozemie, kam sa prehuplo vždy cez pekný kopec a kde ste boli razom na ceste sami. Tu som veľmi ocenil svoje 28 mm gumy a tiež veľmi pohodlné Bianchi Infinito, pretože všade bolo množstvo poriadne zrnitého a hrubého asfaltu. Nechýbali skutočne nádherné kľukaté cestičky, na ktorých bola čistá radosť jazdiť. Veľmi som si obľúbil úzke stúpanie na Kozicu, ktoré tvorilo častý záver výjazdu a odkiaľ viedol úžasný zjazd až k moru na Makarskej riviére. Celkom dobre na sebe badám zlepšenie „žiletkárskych“ zjazdových schopností, kedy si to postupne púšťam oveľa rýchlejšie – človek po čase pozná, pokiaľ si môže dovoliť pomerne bezpečne klopiť .


Čas beží inak

Celkovo nám čas, ktorý sme tu strávili, ubehol neskutočne rýchlo. Ak chcete poriadne jazdiť, zabudnite, že tu spravíte nejakú robotu alebo budeme mať extra veľa času na ďalšie aktivity. Raňajky, pripraviť si všetko na výjazd, samotná jazda, oddych, večera a ste zrelý do postele. Pritom ani neviete, ako ten deň poriadne ubehol. Celkovo tu panuje taký zvláštny časopriestor trochu mimo realitu, pretože neriešite v podstate nič iné ako bicykle a témy okolo toho (a že ich je kopec). Každopádne, tých 8 dní jazdenia mi bolo akurát a nakoniec sa celkom začínam tešiť späť domov. Veru, nemajú to tí profíci ľahké, keď sú nonstop na cestách mimo domov .


Myslím, že nejaký extra veľký záver robiť asi netreba. O všetkom svedčí fakt, že už teraz rozmýšlame, kam pôjdeme na budúci rok - tento výlet mimo realitu s cieľom natočiť nejaké kilometre, je totiž celkom návyková záležitosť, navyše s výbornou partiou ľudí okolo...
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Aké boli tvoje Jarné kilometre v Chorvátsku? Moje boli SMART.

Aké boli tvoje Jarné kilometre v Chorvátsku? Moje boli SMART.

Tento report, ak ho tak vôbec môžem nazvať, bude mierne netradičný. Dal som si skrátenú verziu a plány sa mierne skomplikovali. Ale poďme pekne poporiadku.
Test: Vesta, dres a nátelník Isadore - jar a jeseň v pohode

Test: Vesta, dres a nátelník Isadore - jar a jeseň v pohode

Čo na seba, keď je teplo, zima, sucho aj mokro? Dlhý dres Isadore Signature v kombinácii so spodnou vrstvou a vestou.
Oblečenie do jarných podmienok – nech ťa nič neprekvapí PR článok

Oblečenie do jarných podmienok – nech ťa nič neprekvapí

Jar sa nám začala tento rok skôr, no nič to nemení na tom, že počasie je vrtkavé. Raz je teplo, potom chladno, fúka vietor, občas prší. Nechýba ti niečo z nášho výberu?
keyboard_arrow_up