Reportáž: Mitas 4 Islands – čerstvé zážitky z prvých 2 etáp zimného etapáku v Chorvátsku

Etapák dvojíc bol pre mňa doteraz španielska dedina, no vďaka chorvátskemu 4 Islands, sa všetko zmenilo.

Akurát máme po druhej etape a mne napadlo spísať svoje dojmy z prvých 2 dní, pretože tých zážitkov bolo až priveľa. Na celé toto dobrodružstvo ma nahlodal kamarát Rišo Chrappa z PRO CYCLINGU ešte na letnej Stupave, výsledkom čoho teraz píšem tieto riadky zo stanu. Teda presnejšie z ostrova Krk v Chorvátsku, kde nám pomaly padá sneh, duje na trati a máme zopár technických problémov, no dobrá nálada v tíme PRO CYCLING – MTBIKER.sk stále zostáva .

Už samotná príprava na takúto akciu je trochu blázinec, človek nevie čo so sebou, pretože nás čaká množstvo presunov a bývania v aute/stane. Našťastie Rišo vybavil veľký Ford, ktorý nám ochotne požičali, vďaka čomu tam všetko v pohode zmestíme. Asi nemusím hovoriť, že u nás práve sneží, lenže sneží aj v Chorvátsku (cca v 800 m.n.m) a po príchode do kempu nás čaká uvítacia kosa. Tu sa dávame dokopy s otcom Riša, priateľkou Broňou a psom Nerom, ktorí prišli spolu s Juhásmi – teda Andreou a jej otcom. Andrea jazdí mix spolu s Mariánom Šimorom. Keďže mám so sebou svoj výborný zimný spacák (komfort -25°C), tak fasujem stan, Rišo s Broňou a Nerom si vyberajú auto .


V noci som sa vyspal celkom dobre, keďže spacák mal ešte bohaté rezervy a dokonca si tieto trochu bojové podmienky aj užívam – takéto kempovania mám rád, len v poslednom čase na to akosi nie je čas, tak sa mi to teraz spojilo do jedného . Vstávam radšej trochu skôr, okolo 6:45 a tlačím do seba vločky s väčším odstupom, čo mám ako tradičný zvyk – nerád totiž grgám hneď po štarte. Postupne sa z karavanov trúsia ďalší a kemp pomaly ožíva. Chvíľu rozmýšľam čo na seba, pretože na slniečku to nie je až také zlé, no nakoniec dávam dlhšie zateplené kraťasy Castelli Omloop, ktoré sú akurát po kolená, teplejšie spodné tričko a dres. Pri roztáčaní nôh sa ešte vraciam do karavanu a beriem buffku a čelenku, pretože vietor je skutočne nepríjemný, navyše stále trochu soplím po jazdení v Baške . Rišo mi medzitým prchol a vidíme sa až na štarte, čo som trochu pohnojil, ale bez tých vecí by to bolo naozaj nepríjemné...

1. etapa - Kráľovstvo kameňov

Máme prvý koridor a hneď po štarte, sa ako inak, ide naplno. Čaká nás teda na úvod 65 km a cca 1 700 m prevýšenia. Motáme sa po Baške a následne po móle, kde sú všetky možné bonusové prekážky ako betónové kvetináče, stolíky a pod. Hlavne nechcem nič trafiť a skončiť na začiatku. Konečne sa odtiaľ vymotáme a začíname stúpať. Súbežne s tým cítim, že to proste nejde. Nohy nie a nie rozbehnúť, hrozne sa trápim. Rišovi naopak idú nohy výborne a musí mať so mnou trochu trpezlivosť, ja ho na druhej strane zase nechcem sklamať (to sú tie prvé špecifiká jazdy dvojíc ). Výškové metre naberáme najskôr po strmom asfalte, ktorý sa preklopí na kamenistý singláč. Ten nás vyvedie na tzv. mesačnú planinu – mesačnú preto, lebo tu okrem šutrov nič iné nie je.


Zároveň hneď zisťujem, o čom bude celý 4 Islands – samozrejme o skalách. Ale trochu iné skaly ako u nás, tieto sú poriadne ostré a treba si dávať skutočne pozor. Hrozne sa trápim a len tak visím za Rišom, ktorý v rovinatých úsekoch udáva tempo. Lenže nechcem úplne hákovať, aby som videl, čo vlastne „pod nohami“ mám. Vylámem dlhé asfaltové stúpanie a začína zjazd v poriadne kamenistom singli (poriadne je asi slabé slovo). Cítim, že riadenie má vôľu a pohľadom skúmam pevnú osku. Tá je OK, takže zrejme si sadlo hlavko. Lenže pri tom obzeraní sa tak nesústredím na stopu a... samozrejme defekt na zadnom o ostrý šuter. Rišo hneď počuje moju „ľubozvučnú“ slovenčinu (rozumej nadávky) a hľadá miesto na opravu. Chcem povoliť osku a upínák mi zostáva v ruke – keď sa darí... Našťastie to zlomenou páčkou nejako povolíme a opravíme defekt, zároveň doťahujem hlavové. Páči sa mi ale, že Rišo sa nijako neplaší, skôr naopak, berie to s humorom.

Bombička, ešte trochu dofúkať a ideme ďalej. Rámovú trubku mám celú od „šušnov“, ale už to ide aspoň o čosi lepšie. Studený vietor je naozaj nepríjemný a som rád za tú šatku a čelenku. Snažím sa pravidelne jesť a piť, aby mi náhodou pri tom všetkom ešte neseklo. Postupne vidím, ako v strmých kopcoch začínam Rišovi trochu „cukať“, čo sa definitívne potvrdilo na 50-tom kilometri. Neseklo mne, ale Rišovi... ale, že totálne Trochu podcenil jedlo, čo sa v tých stojkách a „drtení“ na vetre nevyplatilo. Celé stúpanie nás teda obiehajú asi všetci, ale neberiem to vôbec tragicky, keďže mne nešla karta v úvode. Je to predsa o tíme a jednoducho bojujeme ďalej. Podávam mu gél, dáva ešte tyčinku a na cca 60-tom km vidím, že aspoň trochu žije (v cieli mi potom vraví, že ani nevidel). Na peknom singláči už má opäť radosť z jazdy a postupne to dáme do cieľa za 3:41 hod. Žiadna sláva dnes, ale snáď sme si už smolu vybrali a bude len lepšie...

Žiadne ležanie pupkom hore

Pri stane potom dávam rýchlo výborný „regener“ od OTE a idem do sprchy, kým som ešte „rozhorúčený“ a chce sa mi vôbec vyzliekať. Pripraviť zase stan, rozbaliť veci, umyť bike, preprať veci a pod. zábavky – takže žiadne ležanie pupkom hore sa nekoná . Asi po 2 hod. si konečne sadnem a dávam dúšok teplej kávy. Síce rozpustnej a zaliatej, ale je mi to úplne, že jedno . Vďaka jazde v tímoch má preberanie zážitkov úplne iný rozmer a hneď vidím, v čom spočívam čaro týchto pretekov. Ešte doriešiť plášť a osku v servise a budem v podstate úplne spokojný...

Mám síce náhradný plášť so sebou, ale keď vidím, aký je tu terén, rozhodol som sa opraviť odolnú Vittoriu Saquaro a vyzerá, že všetko drží ako má. Gumy sú to odolné a Rišo ani na HT nemá žiadny problém, navyše, vzor je ideálny do týchto skál. Osku žiaľ nemajú žiadnu náhradnú, tak ostávam pri svojom „ultralight“ riešení – hlavne nestratiť koncovku upínaka . V stane sa mi spí opäť výborne, už si aj zvykám na nižšie teploty, sople sú skoro preč...

2. etapa – Pomsta duší

Budíček, zalievam doma pripravený mix vločiek, orechov, ďatlí, hrozienok, proteínu a všetkého možného a o už 7:00 idem pre bike do depa, nech všetko skontrolujem. Po návrate zisťujem, že tlak nedrží a tmel nepomáha. Takže dávam dozadu odolnejšiu dušu a budem dúfať, keďže včera ma takmer po celý zvyšok trate nesklamala. Čo ma ale teší, tak na základe predpovede ešte večer zrušili ranný presun loďou na ostrov Rab –teda máme z toho už iba 3 Islands . Teší ma to z dôvodu, že nemusíme byť už o 8:00 nachystaní, mrznúť a trmácať sa v tej kose 2 hodiny trajektom. Ešte, keď na vlnách mi býva zle...

Je síce celkom pekne, ale stále chladno a hlavne fúka doslova ľadový vietor. Dnes dávam návleky na kolená, ruky a beriem neprefúkavý, zároveň veľmi priedušný dres Castelli Perfetto – musím povedať, že skvelá voľba, akurát ma mrzí, že dostal poriadny test v odolnosti k tŕňom. U nás väčšinou malé vetvičky človek preletí a ani si ich nevšimne, no tu sú všade len tŕne a občas na to pozabudnem .


Aj keď sme sa včera riadne motali, tak stále máme prvý sektor a v pohode čakáme na štart o 10:00. Nová trasa má cca 65 km a 1 500 výškových, začiatok ideme presne opačne ako včera záver. Na úvod nechýbajú ani pády, ktorým sa vyhneme a už stúpame po asfalte. Ide sa mi asi 100-krát lepšie ako včera, postupne predbiehame a dorážame ďalších. Na kamenistom singli to chce trpezlivosť, kedže sa nedá ako predbiehať a trošku sa vydýchame. Paradoxne sa mne ide výborne a Rišo zase trochu trpí, teda presne naopak ako včera . Ale už sme si zvykli na tento štýl jazdy a po oku sa kontrolujeme, aby sme sa držali spolu – každopádne, opäť musím povedať, aký je to skvelý parťák a jazdu si stále užívame. Keď ide mne, ťahám, keď Rišovi, tak ide on. Navyše si stále môžeme vymieňať dojmy z trate a pekných technických úsekov. Na rovinách sa snažím potiahnuť a nakoniec dlhú dobu ťahám početný balík aj s víťazkou Cape Epic – Esther Süss, ktorú sme postupne docvakli. Asi na 30-tom km hovorím Rišovi ako nám to parádne ide, navyše pekne kontrolujem, či do seba tlačí poctivo tyčinky a gély . Lenže v rýchlom zjazde opäť počuje moju „ľubozvučnú“ slovenčinu a musíme zastaviť. Samozrejme pomalý defekt, zrejme tŕň, voči ktorému duše nemajú takmer šancu. Už sme celkom zohratí, či v povolení osky, fúkaní alebo nasadzovaní kolesa. Nahodíme a valíme ďalej, aj keď ma to mrzí vzhľadom na fakt, že sa nám šlo výborne a stále sme sa posúvali vpred.


Snažím sa dohnať stratu, na bufete pre istotu beriem od servisu ďalšiu dušu. Cca na 50-tom km začína skutočne dlhé stúpanie po riadne kamenistej zvážnici, kde cítim, ako si ťahanie v úvode vyberá svoju daň. Niežeby mi seklo, no proste už neviem zrýchliť. Rišo vidí, že mám trochu krízu, podporí ma a postupne sa vyškriabeme na „mesačnú planinu“, ktorú sme mali včera v úvode. Na tých rovinách vo vetre za Rišom visím ako handra, no bojujem ďalej, hlavne si dávam pozor na skaly, aby som nesekol zadok. Všetko sa to darí do momentu 3 km pred cieľom, kde asi na poslednom kamenistom úseku počujem ako mi ráfik bije o skaly.

No nechcem písať aké slová používam, ale zrejme máte jasno . Asi 300 m pred sebou už vidím asfalt a kedže Baška je pod nami, kašlem na to a idem ďalej. V zákrutách plávam, snažím sa odľahčiť zadné koleso ako najviac to ide, no záverečné km po promenáde si naozaj pretrpím. Každopádne, aspoň budím pozornosť okoloidúcich svojím hučaním a nakoniec za 3:20 hod. končíme na 46. mieste celkovo. Som trochu naštvaný na seba, ale čo už – stávajú sa predsa aj horšie veci.

Ideme ďalej a v dobrej nálade

Už žiadne babranie s plášťom, dám sa dokopy, umyjem bike a do servisu idem kúpiť druhý. Všetko nahodím, tlak drží a potom si všimnem, že má na boku akýsi malý rez. Kúpil som vadný kus Mitasky, ale chlapci v servise mi dávajú druhý kus a večer budú nahadzovať už oni . Čaká nás totiž presun na ostrov Cres a biky idú už dnes večer trajektom. My ideme po dohode až ráno, pretože fakt sa nám dnes večer nechce baliť a presúvať, hlavne, keď konečne počasie trochu pripomína Chorvátsko a v kempe je pekné zázemie. Mám síce stále na sebe teplé „spoďáre“, no dali sme si poobede dole bundy, čo beriem ako dobrý znak .


Rišo si zo mňa robí pre defekty srandu, ale ja verím, že tretia aj záverečná etapa už bude bez problémov. Každopádne, aj napriek týmto peripetiám si etapák užívam, keďže je to pre mňa úplne nová skúsenosť. V druhej časti snáď napíšem ako sme to dobojovali do cieľa a verím, že už si tu viac „nezapichám“ .

Priebežné výsledky nájdete na tomto odkaze.