Reportáž: Kráľ Záhoria MTB maratón - vstup do novej sezóny

Robo87 • 26. 4. 2017

25 9

Pretek som poznal len z propozícií, no niečo o ňom a trati mi prezradil kolega, ktorý ho šiel aj minulý rok. U mňa to bola teda premiéra a nevedel som, čo ma čaká.

Ráno sme na miesto konania dorazili pomerne skoro, už pred pol desiatou, takže nám ešte prezentácia netrvala až tak dlho. Keď som ale videl rad, ktorý sa vytvoril, keď sme odchádzali z prezentácie, poznamenal som, že ešte aby sa neposúval štart kvôli odprezentovaniu všetkých pretekárov. Táto moja predtucha sa žiaľ neskôr naplnila .

V deň preteku

Bolo pomerne chladno, a teda nastal čas zvažovania, čo na seba. Keďže som predpokladal zrážky – vopred som si pozrel predpoveď počasia – tak som zobral zimné tretry, dlhé gate aj dres. Hore som dokonca dal pod dres aj dlhé termo, čo sa ukázalo v prvom kole ako nie najlepšie rozhodnutie, no následne v druhom to už bolo fajn. Po nachystaní seba aj bicykla sme sa išli trochu rozjazdiť, ešte som si šiel pozrieť aj niekoľkokrát spomínanú „HARD“ časť cez potok, ktorú som v pohode zišiel a vedel som teda, že aj počas preteku môžem voliť túto variantu. V podstate nás, ktorí sme šli dve kolá, tento prejazd čakal trikrát – v zavádzadzom kole + v každom kole.

Pobrali sme sa postaviť na štart, ktorý mal byť z poza auta, tak sme sa zaradili do druhého radu štartovného poľa, no nakoniec to nebolo veľa platné. Štart sa z pôvodne avizovaných 15 minút odložil o 20, auto sa posunulo ešte o kúsok na hornú cestu, a teda radenie dopredu bolo zbytočné, lebo sa to premiešalo. Konečne sme teda odštartovali, štart bol pomerne hustý, bolo nás tam veľa pokope a naozaj bolo treba dávať pozor a stále sledovať situáciu s rukami na brzdách. Konečne prišla odbočka na ostrý štart a mohli sme sa teda „rozbehnúť naplno“. Prvé krátke stúpanie, ale zato celkom výživné, hneď trochu natiahlo štartovné pole. Následne sa nezvolňovalo a stále sme mierne stúpali.

Pekná trať

Po chvíľke prichádzame na krátky asfaltový úsek, kde vidím, ako sa zo zeme zviechajú dvaja jazdci – mám pocit, že ich sundala zver. Prichádzame do technického úseku so singlami a klopkami, ktorý si užívam. Po chvíli sme sa dostali ku dreveným lavičkám, ktoré, keby mám najazdené, tak sa dajú ísť aj rýchlejšie. Nasleduje spomínaný brod, pri ktorom už čakajú diváci a povzbudzujú každého, kto to pustí trasou „HARD“. Následne vchádzame do prvého kola, kde nás čaká úvodné tiahle stúpanie. Nasleduje zjazd a ďalší výšľap. Pri prechode z asflatky na lúčny zjazd mohol niekto stáť, pretože z dvoch jazdcov predo mnou prvý šiel rovno, ten druhý ho upozornil a ja som mal šťastie, že som ich videl, ako odbočujú. Trať bola naozaj náročná, ale pekná.

Prvé kolo sa mi šlo celkom fajn, užíval som si celú trasu, kedže bola ešte suchá. Až na jeden smolný moment, keď mi padla reťaz medzi prevodník a rám v zjazde v singli cez jarok a ja som musel zastať a odtiaľ ju vyslobodiť. Druhé kolo už nebolo také fajn ako to prvé, začalo pršať a trať tým pádom bola naozaj oveľa náročnejšia. No, aby toho nebolo málo, cca na 35-tom km som dostal parádne kŕče. Samozrejme som použil magnézium, ktoré vždy vozím so sebou, no nepomohli ani dve ampulky. Predsa len, ešte som nezvyknutý na pretekové tempo a tréningy tiež teraz nemám ideálne. Kedže sa už poznám, tak som zvolnil a šiel už len „o prežitie“, aby som to došiel. Prudšie stúpania sa v tom blate veľmi nedali ťahať – resp., možno keby je viac síl a lepšie plášte, tak áno - ja som ale po dlhej dobe na preteku tlačil. V lúčnom zjazde v tom daždi bolo ozaj chladno a keď som kukol na tachometer a videl hodnotu 8°C vedel som, že to nie je moc dobrá kombinácia a dobré to je akurát tak na chorobu. Do blatových zjazdov som sa snažil ísť prvý a nepustiť si tam niekoho, kto by ma brzdil, kedže aspoň zjazdy som mohol ísť normálne, keď už kopce nie . V zjazdoch som dokonca obiehal a technické časti si užíval. Keď som došiel k drevným lavičkám, tak regulovčík kričal, že pomaly, šmýka sa.

Mám ja šťastie

Hovorím si ok, spomalím a idem v pohode, ako som však nabehol na drevo, hneď ma šmyklo a šiel som k zemi. Kým som sa zviechal zo zeme, zakričal som mu, aby ďalších posielal mimo lavičiek a obehli ma ďalší pretekári. Pohol som sa a ako naschvál mi blato nabité v prehadzovačke spôsobilo, že pri radení mi padla reťaz medzi kazetu a výplet. Zastal som a snažil sa to odtiaľ dostať, nedarilo sa a obehlo ma znovu niekoľko ďalších pretekárov – jeden poznamenal, že som to mal dobehnúť, ale bežať sa mne nechcelo . Keď sa mi to konečne podarilo nahodiť a pokračovať, tak som znovu došiel k brodu a cez "HARD", tentokrát to za mokra už nebolo také pohodové a nabral som väčšiu rýchlosť, ako by som chcel, ale našťastie nie takú, aby som to neustál. Do cieľa som sa teda už len dotackal a bol rád, že už to mám za sebou. Potešil ma teplý čaj, ktorý mali na občerstvovačke v cieli. Následne som chcel umyť bike, ale to bola čistá katastrofa. Čakaním na umytie sme strávili asi hodinu a pol, nevidel som ani vyhodnotenie preteku, bagetu sme tiež zjedli v rade počas čakania a, aby nám nestačilo, tak sme aj fajne zmokli, pretože znovu začalo pršať. Konečne po umytí biku sme sa naložili do auta a cestovali domov.

Video zo soboty

Treba popracovať

Podujatie má veľký potenciál, najmä kvôli trati, ktorá bola naozaj parádna. Kebyže je počas celého preteku suchá, tak je to úplne na parádu. Takto mi to druhé kolo miestami pripomínalo single z Maríkovej, ktorá je známa tým, že je tam vždy blato. Organizátori by mali jednoznačne popracovať na prezentácii, kde by to malo ísť rýchlejšie, aby nedochádzalo k posúvaniu štartu. Taktiež by som odporučil jasné určenie štartu a buď postavenie ďalšieho oblúku, alebo ohraničenie priestoru, kde by sa dalo v pohode radiť podľa výkonnosti, ako to býva zvykom. No a hlavne, lepšie zabezpečenie umývania bicyklov – wapky sú lepšia a rýchlejšia voľba ako dve hadice.

Výsledky: