Reportáž: Bison Spa MTB maratón Rajeckou dolinou alebo fatranský šprint

Mnohí možno majú v pamäti Fatranský maratón a jeho tradičný charakter. Bison SPA MTB bol taký malý revival tohto podujatia, ale v tzv. raketovej verzii.

Je to skutočne veľmi príjemná zmena ísť na akciu, ktorú máte asi 20 km od domu. Žiadne skoré vstávanie a cestovanie, jednoducho pohoda a za pár minút na mieste – konkrétne na kúpalisku v Rajeckých Tepliciach. Príjemné prostredie, parkovanie a množstvo kamarátov vytvára už teraz výbornú atmosféru a v tomto duchu sa to nesie v podstate celý čas. Pri pohľade do mapy bolo zrejme každému jasné, že dnes to bude skutočne rýchle, povrch tvoria na 99 % poľné cesty, zvážnice a asfalt. Treba sa dopredu zmieriť, že nebudú žiadne „singláče“, ale skôr dlhé a tiahle stúpania, na ktorých bol kedysi v podstate klasický Fatranský maratón „postavený“. Rovnako hodnota prevýšenia bude nakoniec okolo 1 350 m a pre trať v dĺžke 49 km sa ideálne hodí označenie polmaratón.

Štart na pohodu

Čo sa mi veľmi páči je štart, resp. jeho atmosféra a žiadne „plašenie“. Zišla sa pomerne slušná konkurencia, „zatrénovať“ si prišiel Tomáš Višnovský, ale aj Rado Bíroš a ďalší. Napriek tomu sa vpredu bavíme až do samotného štartu, po ktorom sa nikto nikam netlačí a bezpečne prejdeme cez mestečko na úvodné lúky. Idem úplne na čele a až po pár kilometroch v Stránskom sa to začína „naťahovať“. Najviac to rozdelí strmé stúpanie po štrku, kde si nechávam prvých máličko odskočiť, čo následne ľutujem.


Najmä z toho dôvodu, že v nasledujúcom asi 6 km dlhom kopci ich mám stále na očiach, lenže nie a nie sa tam dostať. Medzera sa nehýbe ani jedným smerom. Nechýba ani Višňov otec na elektrike ako podpora, ktorý trochu demotivuje čelnú skupinu . Stúpame krásnou a pomerne tiahlou dolinou, ktorá v druhej polovici naberá na sklone. Záver už tvorí taká alpská šotolina, kde sa mi hneď ide akosi „prirodzenejšie“ a obieham kamaráta Miloša Sopka jazdiaceho tesne predo mnou. Delenie zvážnic tvorí pomyselný vrchol kopca a my začíname klesať. V zjazde sú najviac nepríjemné všelijaké papeky, ktoré tu zostávajú celoročne ako pripomienka toho, že sa v lese stále na niečom pracuje...


Keď vyletím pri bufete a začínam druhý kopec, za mnou nikoho nevidím a vpredu mám nejakú „motiváciu“. To sa ale trochu zmení a po nejakom čase ma dorazí menšia skupinka a postupne sa nadelíme do rozostupov. Tempo sa ide stále vysoké, tak do seba dávam 2. gél, keďže tie sú v takýchto situáciách a pri danej intenzite ideálne – ďalšie 2 nechávam do druhej hodiny. Stúpanie nemá žiadny výrazný vrchol a ani neviem ako, už letím opäť cez les 50 km/h. Tak nejak som dúfal, že do cieľa prídem len zaprášený, no tých zopár krátkych úsekov ma vyvedie z omylu . Najväčšiu rýchlosť naberám v rovnom klesaní, ktoré má vypľuje na rovnakom mieste pri bufete, kde táto slučka začínala. Míňam kamarátov z horskej služby a už po asfalte letím do Kunerádu.

Spomienka na 24-hodinovku

Záverečnú časť tejto trate tvoria také kratšie kopce po rôznych prepojovacích cestičkách medzi dedinami. Tie využívame často aj pri výjazdoch zo Žiliny, pretože okolie Kunerádu ponúka množstvo trailov a parádneho technického jazdenia – som zvedavý, či sa z toho niekedy niečo použije aj do maratónu . Teraz postupne ukrajujem kilometre po zvážniciach alebo lúkach a treba uznať, že značenie aj zabezpečenie sa vydarilo. Tam, kde treba, vždy niekto stojí a navyše vždy nejaký kamarát alebo známy. Míňam posledný bufet na trati, ale všetkého mám dostatok, navyše, cieľ sa rýchlo blíži. Záverečné kilometre už sa nesú v znamení dlhých lúčnych pasáží, ktoré mi zase dávajú spomenúť na moju sólo 24–hodinovku spred 7 rokov. Inak, len pre zaujímavosť, bola to prvá biková 24-hodinovka, ktorá sa u nás konala. Až ma trochu strasie, keď si predstavím, koľko okruhov som vtedy absolvoval počas noci alebo v poriadnej horúčave cez deň – navyše na 26-palcovom HT, ktoré na každom trse trávy poskakovalo ako koza .


Teraz len prefrčím a definitívne naberám kurz Rajecké Teplice. Tie sa vynoria za ďalším krátkym kopcom a zbieham po rovnakom úseku, ktorý tvoril štart. Za mnou nikto, takže už si môžem v pohode vychutnať dlhý prejazd a záverečnú cieľovú rovinku. Končím za 2:06 hod. na celkovom 8. mieste. Z celkového víťazstva sa radoval Tomáš Višňovský (PROefekt team) za 1:57 hod. Polmaratón nakoniec dokončilo 146 jazdcov.

Výborná akcia

Musím povedať, že celé podujatie vo mne zanechalo výborný dojem. Samozrejme, je to dané aj pohľadom „domáceho“, no treba uznať, že zabezpečenie aj všetko ostatné bolo na jednotku. Navyše, vďaka zázemiu na kúpalisku nechýbali hadice, príjemné prostredie a možnosť si v pokoji sadnúť a vychutnať výborné cieľové jedlo a pivko. Trať bola skutočne raketová, ale s tým asi každý rátal, no sám Luboš Dupkala mi hneď po dojazde povedal, že prípadnému zlepšovaniu v ďalších ročníkoch sa nebráni. Možnosti tu skutočne máme obrovské. Uvidíme, ako to dopadne, ale držím palce, pretože toto prostredie si svoju akciu určite zaslúži. Ja si za odmenu idem strihnúť s Lenkou ešte raz úvodný kopec a nabrať nejaké extra výškové metre .

Výsledky nájdete na tomto odkaze a ešte viac pekných fotiek z podujatia od Jána Melichera nájdete na tomto odkaze.

Zdroj fotiek: Ján Melicher, Roland Uhrín a Martin Kubo