Ako som sa v 35-tke učil jazdiť na zadnom

Ako som sa v 35-tke učil jazdiť na zadnom

Na internete alebo v bikových kempoch vás tieto veci učia ľudia, čo túto techniku ovládajú - ja vám ju chcem priblížiť z pohľadu toho, kto ešte pred 2 mesiacmi nevedel poriadne odlepiť predné koleso od zeme...

Tak ako mnohých z vás, aj mňa dostal čoraz viac obľúbený trend takzvaného AM/EN (all mountain enduro) štýlu jazdenia. Teda, prestali ste počítať nabehnuté kilometre, jazda hore kopcom sa stala nutné zlo na to, aby ste si to dolu potom poriadne užili a vyhľadávanie prírodných a umelých trailov sa stalo samozrejmosťou pri takmer každom výjazde.

Ruka v ruke spolu s týmto štýlom ide technika jazdenia. Čím lepšiu ju máte, tým viac si dokážete užiť zjazd a zabaviť sa pri ňom. Preto si myslím, že každý vyznávač AM/EN štýlu by mal neustále pracovať na zlepšení svojej jazdy na bicykli a naučiť sa pár bikových trikov s bicyklom. Jeden z nich je aj jazda na zadnom kolese. Okrem frajeriny pred okolím je dobrým východiskom k naučeniu sa ďalším trikom ako bunny hopmanual. Taktiež táto technika pomôže v teréne pri dropoch alebo v situáciách, kde treba nadvihnúť predné koleso.

Myslím si, že viem o niečo viac informácii podať ako ten, kto to už vie a učil sa to v mladosti priebežne počas rokov a niektoré veci mu pripadajú samozrejmé a nespomína ich. Taktiež sa neuvádza nikdy doba učenia, ktorú vám poviem na konci tohto článku. A teraz k samotnej technike a učeniu. Jazda na zadnom kolese spočíva v troch veciach, ktoré musíte urobiť...

1. Samotné zdvihnutie predného kolesa


Predtým, ako sa začnete učiť, vyhliadnite si miesto, kde vás bude vidieť čo najmenej ľudí. Jednak vás budú rozptyľovať a budete vyzerať pred nimi ako idiot, lebo nebudú chápať, čo robíte. Ideálne na učenie je mierne stúpanie, ale keďže som v okolí domu také nemal, vybral som si hrádzu popri Váhu. Čo sa týka obdobia, ja som si zvolil to predsezónne, aby som potom počas sezóny už len pracoval na zlepšovaní jazdy a sústredil sa primárne na výjazdy. Interval učenia som si dal 3-krát do týždňa a maximálne hodinu a pol, lebo aj tak po hodine už máte toho plné zuby.



Zdvihnutie predného kolesa je pre niektorých samozrejmá vec, ale pre mňa 10 čistých hodín a takmer 100 km dvíhania na predné. Kto nemá trpezlivosť a dobrú psychiku, bude to o to ťažšie. Na začiatku som si myslel, že treba chytiť pevne riadítka a čo najsilnejšie ich dvihnúť hore. Ale celé zdvihnutie predného kolesa spočíva v tom, že musíte súčasne urobiť tri veci naraz. Najprv jemne ohnúť lakte - teda aby ste boli bližšie k riadítkam: potiahnuť ich k sebe, presunúť svoje ťažisko k zadnému kolesu (samotné naklonenie k riaditkam slúži primárne k presunu ťažiska k zadnému kolesu a nie k dvíhaniu riaditok samotnými rukami) a najdôležitejšia vec, zabrať silnejšie pravou alebo ľavou nohou do pedálov tak, aby sa kľuky, na ktorých máte nohu, posunuli z 12-tej hodiny na 6-tu. Ak toto všetko spravíte naraz, zdvihnete predné koleso. Upozorňujem, že vždy, ako chcete dvihnúť predné koleso, ukazovák musí byť na zadnej brzde. Ak ho tam nebudete mať, ani nebudete vedieť ako a môžete sa ocitnúť rýchlo na zemi.

Teda, ak cítim, že sa prepadávam na chrbát, stačí aj jemne zatiahnuť za zadnú brzdu a hodí predné koleso späť na zem. Mimochodom, ani raz sa mi nestalo, že by som padol počas učenia na chrbát. Stalo sa mi dvakrát, že som prepadol dozadu, ale skončil som na nohách. Preto som pri učení svoje SPD pedále vymenil za flat. Ešte by som k tomuto dodal jeden dodatok, snažte sa použiť v rukách rovnakú silu pri zdvihaní predného kolesa, lebo ak dvíhate riadítka silnejšie, napr. pravou rukou, tak vás hneď hodí doprava a stratíte rovnováhu ešte predtým, ako máte prejsť meter na zadnom kolese.



2. Nájdenie rovnovážneho bodu


Keď už viete dvihnúť predné koleso, ďalšia úloha je nechať ho zdvihnuté a na zadnom kolese prejsť čo najviac metrov. Aby sa tak stalo, treba vedieť nájsť rovnovážny bod, v angličtine výstižný výraz balance point. Teda bod, kde sa nebudete prepadávať ani dozadu, ani dopredu. Čím ste starší, tým ťažšie sa učí nájsť tento bod. Preto deťom do 16 rokov trvá oveľa kratšie sa naučiť jazdiť na zadnom kolese, resp. používať rovnováhu. Je to vec, ktorá sa vám musí dostať do hlavy a je to skôr o pravidelnom tréningu a skúšaní, ako o nejakom technickom umení. Mne to trvalo ďalších 100 km a cca 10 hod učenia.



Pritom, ako máte zdvihnuté predné koleso a hľadáte rovnovážny bod, musíte samozrejme šliapať do pedálov. Veľa ľudí, no aj ja som robil tú chybu, že po zdvihnutí predného kolesa som začal rýchlejšie a rýchlejšie točiť kľukami, aby som čo najviac prešiel po zadnom kolese a vždy, keď už som viac nemohol točiť, išlo predné koleso na zem. No správne je to tak, že skôr plynulo, pravidelne šliapete do pedálov a pritom sa snažíte byť už v spomínanom rovnovážnom bode. Čo sa týka prevodov, tak treba mať skôr ľahšie ako ťažšie, ale nie najľahšie. Moje obľúbené boli 36/28 alebo 22/17. Mimo bicykla som ešte doma večer používal balančnú dosku a fitloptu, na ktorých som trénoval rovnováhu, a teda zapájal svaly, ktoré som možno predtým nikdy nepoužíval. Čo sa ešte týka rovnovážneho bodu, tak najľahšie ho nájdete, keď trojuholník tvorený riadítkami a vašimi rukami je čo najväčší. Preto je veľmi dôležité mať čo najviac natiahnuté ruky počas jazdy na zadnom kolese a ideálne 800 mm riadítka.

Po zdvihnutí kolesa ihneď natiahnem ruky a skôr sa snažím dávať ťažisko nad zadné koleso ako dopredu - horná časť tela (ruky, ramená) by sa mali čo najmenej hýbať. Taktiež vplyv na rovnovážny bod má výška, v akej sedíte. Čím vyššie sedíte na bicykli, tým ľahšie sa vám rovnovážny bod hľadá. Samozrejme, ja som mal sedlovku o čosi nižšie posunutú v prípade balancovania alebo pádu, ale nie viac ako 5 cm. Niektorí hovoria, že je lepšie sa to učiť na pevnej sedlovke ako teleskopickej, keďže sa môžu pokaziť neustálim dvíhaním kolesa. Ja som pre istotu vysunul pevnú sedlovku, aby som nemusel vysúvať teleskopickú sedlovku do plnej výšky. Taktiež ten, kto má celoodpružený bicykel, nezabudnite si viac prifúknuť tlmič a zamknúť.



3. Udržiavanie rovnováhy počas jazdy na zadnom kolese


Pri jazde na zadnom kolese musíte udržiavať nielen predo-zadnú rovnováhu, ale aj tú ľavo-pravú. Tá prvá sa udržiava tak, že keď padáte dopredu, tak silnejšie a rýchlejšie zašliapnete do pedálov a keď padáte dozadu, tak si veľmi jemno pribrzdíte zadnou brzdou. Kto už dokonale ovláda bod rovnováhy, nemusí často tento úkon robiť. Ja som mal nevýhodu, že mám veľmi kúsavé brzdy a cit k brzdeniu sa preto učil ťažšie. Ideálne by na túto činnosť boli v-brake brzdy, ale tie sa už asi v horskej cyklistike nepoužívajú. No a ľavo-pravú rovnováhu udržiavate vrtením sa na sedle a vykláňaním pokrčených kolien doľava alebo doprava. Na tomto ešte musím popracovať. Tento posledný bod mi trval taktiež 10 hodín a do 100 km. No a ešte posledný fakt, keď jazdíte na zadnom, pohlaď sústreďte skôr do diaľky za predne koleso a nie pod seba, lebo tým taktiež strácate rovnováhu. Taktiež nie je ideálne jazdiť na zadnom, ak fúka vietor, lebo to narušuje vašu rovnováhu.





Suma sumárum


Keď to teda zhrniem, zatiaľ prejdem 50 až 100 metrov po zadnom kolese a trvalo mi to približne 30 hodín do 300 km. Učil som sa to v mesiacoch február až marec cca 3 a ku koncu 4-krát v týždni po cca 1 hodine. Ak ste zdraví, tak limitujúci faktor nie je váš vek, ale vaša hlava, tým som chcel povedať, že veľa vecí sa dá robiť v každom veku a netreba sa naň vyhovárať. Považujem sa za priemerného jazdca, a teda určite sa nájdu takí, čo sa to naučia aj skôr, no za deň či týždeň to určite nebude. Podstatné na celom učení je odhodlanosť a tréning, tréning a ešte raz tréning. Odkazujem tým, čo sa to chcú naučiť, že čítaním tohto článku a pozeraním videí sa to nenaučíte, len vám možno dopomôžu k tomu, aby ste sa to učili kratšie a efektívnejšie. Takže, ak to myslíte vážne, nájdite si čas vždy 1 hodinku po výjazde alebo pred a začnite trénovať. Ak sa vám môj článok páčil, dajte mi vedieť, som ochotný do budúcnosti pripraviť ďalšie články o technike jazdenia na horskom bicykli.

Nakoniec by som sa chcel poďakovať fóristom Marinadovi a Kaprakovi, ktorí boli mojimi motivátormi a inšpirátormi a taktiež mojej toleratnej manželke, ktorá má pochopenie pre môj koníček.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up169thumb_down comments 47 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: Pred prvým skokom na ebiku play_arrow

Video: Pred prvým skokom na ebiku

Radšej, ako poškodiť elektrický bicykel alebo seba, je dobré, sa pred prvým skokom zastaviť a zamyslieť.
Uhlík, kevlar či kompozit – osobnosti

Uhlík, kevlar či kompozit – osobnosti

V ďalšom, voľnejšom pokračovaní dávnejšej trilógie „Uhlík, kevlar či kompozit...“ by som sa rád zameral na osobnosti, ktoré na Slovensku pôsobia v oblasti malosériovej výroby karbónových rámov.
Ako si užiť bikovanie na trailoch, aj keď si žena, v 3 bodoch

Ako si užiť bikovanie na trailoch, aj keď si žena, v 3 bodoch

Ak si žena a pohybuješ sa v okruhu cyklistov, určite máš kamaráta/frajera/manžela, ktorý chodí jazdiť na tie „zabíjacké traily".
keyboard_arrow_up