Reportáž: AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly – malé deja-vu na parádnej trati

Reportáž: AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly – malé deja-vu na parádnej trati

Tretie kolo ŠBOT hostil Súľov a upravené trate sľubovali ešte väčší zážitok, čo naozaj neboli len prázdne reči – vitajte na pravom MTB maratóne!

Ako inak, už opäť ma ráno víta veľká a slnkom zaliata lúka na parkovanie, kde som si už zvykol obriadiť všetky veci aj mierne nahnutý z kopca . Po čase autá pribúdajú a tuším, že tradičné prianie aspoň 1 000 účastníkov nebude žiadny problém. Poskladám bike, registrácia prebehne bez problémov a môžem sa chystať. Aj keď bývam kúsok odtiaľto, pri prehliadaní mapy sa musím naozaj sústrediť, kade to vlastne pôjdeme a kedy. Trať je skutočne namotaná a vidím množstvo zmien. Pre istotu si vypíšem na predstavec bufety, hlavne kvôli vode, ktorá dnes bude nedostatkový tovar .



Radšej si ešte strčím do vrecka malú 0,3 l plastovú fľašku na úvod, pretože zrejme na mňa nikto čakať nebude pri čapovaní. Nakoniec sa dostávam aj k naším ešte „voňavým“ novým dresom, Weja mi odstrihne visačku a môžem sa ísť trochu rozcvičiť (nový dres mal premiéru aj na "bedni", a to vďaka GaliPe54, ktorý skončil na 1. mieste a predbežne môžete rátať s tým, že do konca týždňa ich budeme mať naskladnené ). Kto ešte potreboval dušu alebo náhradnú bombičku (ako ja), mohol to nájsť v našom MTBIKER stánku, kde boli dostupné aj osobné odbery. Gate už nestíham vyskúšať a radšej zostávam verný tým dostatočne otestovaným . Čaká ma teda 87 km s prevýšením okolo 3 100 m, ale menu je skutočne bohaté – ďalej tu máme 60 km (2 300 m), 35 km (1 350 m) a 19 km (570 m). Nakoniec sa zišla aj pekná konkurencia a okrem tradičného „Káju“ prišli aj severní susedia z Poľska.



Celkom to ide


Mám také malé deja-vu. Stojím pod nafukovačkou, okolo kopec kamarátov, dobrá nálada a hlavne teplo. Ale aby to bolo „dokonalé“, chýba ešte minimálne 5°C navyše oproti minulému roku, čo ma aspoň trochu teší. Deviata hodina preč, môžeme vyraziť. A hneď prvá zmena, pretože netočíme doprava, ale opačne a za chvíľu znovu. Všetci „šaltrujeme“ do stojky, ktorá nás postupe privedie na úvodnú obrovskú lúku. O tom, že si dali s prípravou trate záležať, vidím už teraz, keď namiesto tlačenia priamo hore cez ňu „štrikujeme“ v serpentínach. Obtočíme sa cez Kamenný diel, menší zjazd na vydýchanie a začíname stúpať do sedla pod Bradou. To je ozajstná lahôdka a moje obľúbené stúpanie v Súľove plné koreňov a strmých úsekov, hlavne v závere. Ide sa mi výborne a postupne sa doťahujem dopredu – teda ak nerátam česko-poľskú skupinu .

Ešte krajší je samozrejme zjazd, kde opäť vidno úpravu stopy, aby všetko bolo jazditeľné a bezpečné bez konárov a lístia. Končíme na hlavnej ceste, kde je čas sa občerstviť z vlastných zásob aj keď o chvíľu míňame prvý bufet, kde beriem len pohárik vody. V stúpaní do sedla Čierny potok sa pomaličky doťahujem dopredu a na vrchole už som s chalanmi - Vladom Hojdíkom, Braňom Sivákom a Michalom Strakom, s ktorými vytvorím na pomerne dlhý čas skupinku. V zjazdoch im trochu odskakujem, predsa len, full je full a hlavne v Súľove podľa mňa skutočne výhoda. Umožní doslova letieť cez kamene a všetky „drncajúce“ úseky, ktorých tu je viac než dosť. Rovnako v kopci sa mi ide výborne a úprava „tréningu“ po Dohňanoch prišla vhod. A možno mi ešte zostalo v krvi trochu viac červených krviniek z tej nadmorskej výšky . Každopádne, celkom ma pobaví Michal Straka, ktorý telefonuje otcovi, kde má stáť pripravený s fľašou, takže sa ani v kopci nenudíme .



Dolomity vs. Súľov


Nedá mi také malé porovnanie s Talianskom, viď. reportáž Sella Ronda Hero – ďalší pokus o splnenie cieľa v najkrajšej prírodnej aréne, pretože tam človek nastúpa v podstate na rovnako dlhej trati ešte o 1 000 m viac, no Súľov mi osobne príde vždy ťažší – teda za posledné 2 roky tejto kombinácie. V Dolomitoch si viem chytiť super rytmus a výškové naskakujú jedna radosť, lenže tu nič také nehrozí. Stúpania sú krátke, je ich veľa, jedno strmšie ako druhé, všade kamene, korene a pod zábavky, ktoré sa „stavajú“ do cesty. Vydýchnuť si v podstate ani nie je kedy. No a posledné 2 roky tu ešte vždy pečie a na lúkach doslova stojí vzduch, že by sa dal krájať. Vždy sa len pousmejem keď mi niekto povie, že v Súľove to predsa musí isť v porovnaní s tým, tak ľahko .

Prejazd cez fun-zone


Poďme ale späť na Slovensko, pretože sa blížime v poriadne rýchlom zjazde späť k Súľovu, čo je vždy zážitok. Z vrchu vidím, ako už čakajú na štart jazdci na 35 km a hlavne poriadnu kopu ľudí. Takto prechádzam popred nich na nejakom 6. mieste a užívam si povzbudzovanie, čo vždy dodá energiu. Na asfalte sa zase „zlepíme“ dokopy a môžeme vyraziť do sedla Patúch. Možno si niektorí ešte pamätajú minulý rok ten krásny zjazd do Zbyňova po skalách a kamenných platniach. Nuž, ten tu bol dovtedy, kým sa nerozhodli z toho spraviť na jar cestu pre traktory a všetko „zarovnať“ so zemou... Opäť si vytvorím náskok, takže v kopci si trochu vydýchnem, než sa zase zlepíme, teraz už o jedného menej, pretože Mišo mal defekt. Priznám sa, že bufety som si vypísal podľa kilometrov, ale nepozrel na mape, kde sú, takže zisťujem, že v Kňazovej Lehote žiadny nečaká - aj keď sme na 38. kilometri.



Hlavne, že tesne pred tým kopnem do seba zvyšok bidonu . Trochu nemilé prekvapenie, ale aspoň môžem do ďalšieho kopca fučať o 0,5 kg ľahší . Kamarátovu priateľku na vrchole prosím o glg z fľaše a valím ďalej. Bufet je v neďalekom Babkove, kde si už beriem „plnú“. Stále to ide výborne, v kopcoch som na čele skupiny, a tak je tomu aj späť do sedla Patúch. Po krásnom zjazde a menšej motanici po lesíku nás vypľuje na úvodnú lúku. Ten pohľad ako sa hore vinie obrovský had jazdcov v serpentínach, stojí skutočne za to. Až teraz si uvedomujem, že tých cca 1 300 ľudí naozaj nie je prehnané číslo. Na bufete radšej beriem zase vodu, aj keď mi ešte zostalo pomerne dosť a moji kolegovia sa mi vzdialia. Doteraz sa mi šlo výborne, ale akonáhle naskočím do sedla, už to nie je ako predtým. Nejde to vyslovene zle, no malý kúsok tam chýba - a hlavne začínam cítiť, že je naozaj teplo. Do sedla Roháč teda obiehame množstvo jazdcov z kratších trás, ale musím poďakovať, že vždy sa našla cesta ak človek poprosil o stopu – alebo skôr teda zamrmlal .

Obľúbený singletrack na prebratie


Na cca 62. kilometri nás čaká ďalšia lahôdka. Krásny singletrack, ktorý musel potešiť naozaj každého, beh ohľadu na to, koľko mal „nakúpene“ . Ten nás doviedol do Hričovského Podhradia, kde čakala aj občerstvovačka. Na nej ma dobieha kamarát Dano Kučera, s ktorým pokračujem do skutočne hrozného stúpania na Rôsoviny. Práve v ňom sa mi ide totiž úplne najhoršie, navyše je dosť dlhé a v úvode vedie po krásne vypečenej a strmej lúke - teda ideálna kombinácia . Už si začínam liať vodu za krk a Dano sa mi pomaličky stráca. Miestami sa mi dokonca trochu zatvárajú oči, ale hovorím si, že to musím vybojovať hore. Dobieha ma Mišo Straka a spolu pokračujeme cez vrchol do krásneho singla. A opäť parádna práca organizátorov. Najstrmejšie miesta boli upravené do serpentín, aby sa všetko dalo šliapať, celý povrch bol krásne vyčistený – ešte na jar tu bol asi meter lístia a samé konáre. Singláč pokračuje do pekného zjazdu cez les, ktorý sa mení na zjazd rýchly a kamenistý – ten nás privádza na posledný bufet do Hlbokého nad Váhom.

Pár slov k trati


Ešte než prídeme do cieľa, nedá mi spraviť malé intermezzo k trati. Tá bola totiž skutočne parádna a podľa mňa v tejto podobe najkrajšia u nás. Mala totiž úplne všetko – náročné stúpania (dlhé, krátke), prírodné traily, kamene, lúky, korene, single také aj onaké. Navyše bola spravená a upravenéá tak, aby sa dala jazdiť a mala hlavne „flow“. Bola náročná a pritom skutočne zábavná a využila ponúknuté prostredie na maximum. Keďže zďaleka nie som jediný, kto mal tento názor, musím jedine zložiť poklonu za skvelú robotu...



Imroman na grile


Čaká už len posledný kopec – ešte šťastie, že Slavo Strečanský (hlavný organizátor) upravil záver oproti minulému roku do ľudskej podoby. Čaká nás síce znovu sedlo pod Bradou, ale z neho už len zjazd nadol. To mi dáva morálne sily, pretože, keď ma pália chodidlá, viem, že už to je naozaj zlé. Pred sebou ani za sebou nevidím nikoho z dlhej a len sa ťahám očami k vrcholu, ktorý nie a nie prísť . Konečne! Zjazd po koreňoch popod skaly je opäť odmena, aj keď treba mať trochu „rozum“ pri obiehaní pomalších z kratšieho variantu. Už ale žiadny kopec, len trochu asfaltu do cieľa, ktorým prejdem za 4:52 hod. na celkovom 11. mieste. Trochu ma škrie tá „kríza“ za polovicou, ale čo narobím . Každopádne, v cieli mám fakt dosť a lejem si vodu na hlavu, následne hľadám tieň v našom stánku ako pes a len sa zvalím na stoličku. Niektorí sa ma po dojazde aj niečo pýtali, ale ja naozaj nie som schopný dlhšej komunikácie. Z celkového víťazstva sa nakoniec radoval výborný Poliak Piotr Brzózka v čase 4:06 hod., ale tí, ktorí trochu sledujú maratónsku scénu dobre vedia, o koho sa jedná. Celkovo sa na všetkých tratiach zúčastnilo 1 292 štartujúcich a úspešne dokončilo 1 254, takže rekord bez problémov padol...

Výsledky nájdete na tomto odkaze a profil, mapu a detaily z mojej jazdy zase na tomto odkaze. Kompletnú fotogalériu si môžete pozrieť TU

Po nejakom čase už sa dám dokopy a prvé, čo mi udrie do očí, je množstvo ľudí všade naokolo ako na nejakej púti. Naozaj to žije rôznymi sprievodnými akciami a panuje výborná nálada. Všade sa niečo deje, podáva občerstvenie, debatuje. Mňa poteší obrovské umývacie centrum zo Stupavského maratónu, ktoré má dokopy 16 wapiek a kde si hneď môžem opláchnuť svoj stroj. Čakať vo fronte na slnku by sa mi vážne nechcelo . Vo švíkoch praská aj úschovňa bicyklov, ktorá sa naplnila úplne na max – teda 800 bicyklov. Vďaka tomu sa ľudia s nimi nemotajú a nemusia ich opierať kade-tade, ak idú na jedlo a nejaké to pivko. Potom už nechýba samozrejme vyhlásenie najlepších a tradične veľmi bohatá tombola.



Palec hore


Zrejme som už všetko podstatné povedal, no nedá mi ešte malé zrhnutie. Tento rok sa trať skutočne podarila a rovnako celé podujatie. Nehovorím to len ako „skoro“ domáci, ale podobný názor mal každý koho som stretol. Za mňa teda jednoznačne palec hore, sobotu som si užil skutočne naplno. A nezabudnite, že 29. júla sa koná 4. kolo ŠBOT v Stupave, kde sa tiež minulý rok dvíhal prach – uvidíme čo nás čaká teraz .
report_problem Našiel si v texte chybu?

AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly - 3. kolo

calendar_today 24.06.2017
format_list_numbered 3. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
format_list_numbered 5. kolo - Slovenský pohár XCM
format_list_numbered 3. kolo - Žilinská ŽupaTour
label MTB - maratón
place Súľov (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up49thumb_down comments 18 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: ŠKODA Horal MTB maratón – 80 km konečne pod 4 hodiny

Reportáž: ŠKODA Horal MTB maratón – 80 km konečne pod 4 hodiny

Horal a opäť bez trate "Krejzi", teda bez Kráľovej hole? Ok, veď rok ešte počkáme... a čo tak si dať konečne trať "Lejzi" pod 4 hod? Dobrý nápad.
Reportáž: ŠKODA MTB Cyklomaratón Topoľčianky - prvýkrát na dlhej trati

Reportáž: ŠKODA MTB Cyklomaratón Topoľčianky - prvýkrát na dlhej trati

Keďže trať v Topoľčiankach patrí k mojim obľúbeným, nič nepoteší viac, ako takýto štart do sezóny. Pre mňa však mali dané preteky o to väčší význam, že išlo o moju prvú dlhú trať.
ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
keyboard_arrow_up