Moje dobrodružstvo na IRONbiku 2006

Miesto preteku: Alpská oblasť na hraniciach Talianska a Francúzska. Preteky začínali nočným prológom v historickom centre mesta Saluzzo. Nasledujúcich 7 etáp sa išlo štýlom Rellye naprieč Alpami zo Saluzza do Bardonecchie na trase dlhej 620 km s prevýšením 28 000 m...

V utorok 18. júla 2006 mi zavolal kamarát z Čiech Radek Šíbl, či chcem ísť do Talianska na etapák IRONbike (www.ironbike.it). Odchod je vo štvrtok 20. júla ráno z Brna....
Dlho som nerozmýšľal – veď nebolo o čom a začal som baliť ...
Radek ako účastník piatich ročníkov mi poradil čo mám zabaliť. Batožina každého účastníka je limitovaná na 30 kg. Pre mňa novinkou bola povinná výbava každého pretekára – mobil, píšťalka a hliníková fólia.
Našu výpravu tvoril štvorčlenný team: Radek Šíbl (North.bikezone.cz), Pavel Vančuřík (Merida Biking Team), Ľudmila Damková (všetci traja z Čiech) a moja maličkosť (CK Scott Team Košice).

Dátum konania: 22. 7. – 29. 7. 2006
Miesto preteku: Alpská oblasť na hraniciach Talianska a Francúzska.
Preteky začínali nočným prológom v historickom centre mesta Saluzzo. Nasledujúcich 7 etáp sa išlo štýlom Rellye naprieč Alpami zo Saluzza do Bardonecchie na trase dlhej 620 km s prevýšením 28 000 m. Štýl Rellye znamená, že v každej etape sú väčšinou 2 merané úseky a tie je potrebné zajazdiť čo najrýchlejšie. Merané úseky sú ohodnotené koeficientmi, ktoré určujú akú veľkú váhu daný úsek má. Koeficientom sa potom násobia sekundy straty na víťaza a výsledkom sú stratové body. Na celú etapu je vymedzený časový limit a keď to v tomto limite pretekár nestihne, pripočíta sa mu prislúchajúci počet stratových bodov. V dlhých etapách boli napríklad stanovené limity pre etapu 8 hodín, čo niekedy nestihol ani víťaz a preto sa muselo pretekať i v nemeraných úsekoch trate. Štartuje sa podľa priebežného poradia od najpomalších po vedúceho pretekára.

Na tomto preteku je zaujímavosťou, že organizátori si uctia krajinu každého pretekára štátnou vlajkou nie len na štartovnom čísle ale aj vyvesením vlajky všetkých zúčastnených krajín na preteku v každom etapovom tábore. Aj dres vedúcich pretekárov zdobili okrem loga preteku vlajky zúčastnených krajín.
Preteku sa zúčastnilo 128 pretekárov z 13 krajín, z toho 7 žien, 99 mužov a 11 dvojíc.
Pretek vznikol po vzore Rellye Paris Dakar a je najstarším MTB etapákom. Tohto roku sa konal jeho 13. ročník.

Day to day

22. júl 2006
Prolog - Saluzzo
Trať viedla starobylými uličkami dláždenými mačacími hlavami a množstvom schodov v historickej časti mesta Saluzzo. Privítalo nás množstvom divákov, ktorí lemovali celú trať preteku a dotvárali vynikajúcu atmosféru. Štartovalo sa o 22:00 hod. Z našej výpravy najlepšie zajazdil Pavel, obsadil krásne 2. miesto ...
Mne sa až tak nedarilo, nakoľko „kriťáky“ nemusím ...
Hneď po štarte som sa len tak tak vyhol hromadnému pádu, v zjazdoch po schodoch bolo vidieť dosť nepríjemné pády, ktorým som sa našťastie úspešne vyhol ...
Vďaka kritériu som začal nenápadne na 11 mieste " title="
Domov prišla SMS: „Prolog bol o 22:00. Kritak po meste po brutalnych schodoch. Nas pretek je oproti tomu oddychovka, co sa zjazdov tyka. 3 krat pri a predo mnou to padalo.“

23. júl 2006
I. etapa: Saluzzo – San Damiano
Prvá etapa nesľubovala podľa profilu žiadny extrém. Mala len 57 km a išlo sa len do výšky 1 540 m. Celkové prevýšenie bolo podľa organizátorov 2 200 m, v skutočnosti to však bolo viac – Pavel mal výškomer.
Na zahriatie stačilo ... až príliš, pretože bolo strašne horúco aj na mňa a ja mám teplo rád.
Dva merané úseky pripomínali XC pretek, čo mi moc svojou dĺžkou nesadlo, ale aj napriek tomu som sa vyšplhal na 3. miesto v absolútnom poradí za Radkom a Pavlom...
Všetci využívame kozmetický balíček, ktorý bol v balíku čo sme dostali pri prezentácii – hlavne mastičky na zadok ...
Domov prišli SMS:
„Trat je tazsia ako v najhorsom sne, zaroven krasna. Total HC, zavodnici tiez. Zatial 3. miesto, ak sa nic neprihodí, tak by to mohlo byt aj 2. miesto.“
„Toho casu mi je blbo, kazde jedlo plava v olivovom oleji. Jedlo je vyborne. Zajtra ideme 400 m v tunely, nemam svetlo. Cez pretek ideme lanovkou.“

24. júl 2006
II. etapa: San Damiano – Forte Roche la Croix
Jednoznačne najťažšia etapa. Merala 125 km, prevýšenie podľa organizátorov 4 750 m.
Na trati boli 3 vrcholy vyššie ako 2 500 m. Pre zaujímavosť - priemerná výška etapy bola 2 000 m n. m.
Po včerajších žalúdočných problémoch a prehriatí organizmu som nastúpil na štart so zvýšenou teplotou. V meranom úseku v zjazde som si „ustlal“ a po prvý krát som si odrel lakte.
Na 80 km bola príjemná vložka v podobe kabínkovej lanovky, ktorá nám ušetrila stúpanie 500 výškových metrov. Na vrchol Col de Jaffueil (2 503 m n. m.) sme stúpali po rozbitej štrkani so zaradeným rýchlostným stupňom „gašparko“... Nasledoval zjazd po lúkach, kde nado mnou krúžil vrtuľník usporiadateľov aj s kamerou, čo hecovalo k odvážnejším „výkonom“... Moja radosť ma rýchlo prešla – zjazd pokračoval nezjazdným suťovým poľom a obíjajúc si členky raz kameňmi raz pedálmi som zostupoval dole ... Nasledovalo tretie nekonečné stúpanie k vrcholu na konci ktorého bol 400 m tunel ( Tunnel de Parpaillon – 2 630 m n. m.), ktorý som prešiel vďaka požičanému svetlu od Francúzov. Bol to posledný suchý úsek na trati – od tunela až po cieľ v pevnosti Roche la Croix na francúzskom území pršalo.
Pretekanie v týchto nadmorských výškach vyžaduje oveľa väčší výdaj energie, čo sa podpísalo aj na mojom čase absolvovania etapy. Na etapu bol limit 8 hodín, čo znamenalo, že sa naplno pretekalo nie len na meranom úseku, ale na celej dĺžke trasy... prvý krát som nestihol limit... nestihol ho nikto. Do cieľa som prišiel totálne vyčerpaný... ale 2. " title="
Domov prišli SMS:
„Tak uz som sa prebojoval na druhe miesto. Svetlo som si pozical. Dnes som vystupal 3x vyssie ako som kedy bol. 9 hod. aj s dazdom. Mam dost. Prevysenie asi 5000. Aj som spadol, ale nic vazne. Je to neuveritelne tazke.“

25. júl 2006
III. etapa: Roche la Croix – Berge
Dĺžka etapy: 128 km, prevýšenie – podľa organizátorov: 3 100 m.
Do tejto etapy som nastúpil na štart nevyspaný nakoľko večere bývali strašne neskoro okolo 21:00 až 22:00 a pri každom prehodení sa v spacáku som cítil svoje odreté lakte... Ráno o 5:00 hod. nás budili sirénou. Z chuti som si zanadával, veď ako predposledný štartujúci som mohol ešte hodinu navyše spať...
Štart etapy bol v nadmorskej výške 2 000 m a následný technický zjazd po singletrailoch do 1 500 metrov vo mne vzbudzoval obavy - našťastie to bolo v pohode... nasledovalo niekoľko brodov s výdatným osviežením v ľadovej vode. Potom klasické výjazdy po šotoline a krásne technické rozbité singletraily, na ktorých som ako jeden z mála išiel na bicykli. Za zmienku stojí stúpanie na Col Longet (2 670 m n. m.), ktoré sme zdolávali po svojich s bicyklom na chrbte. Aby toho nebolo málo ešte aj v nasledujúcom zjazde bicykel neniesol mňa ale ja jeho.
Do cieľového mesta Barge (402 m n. m.) sme prišli spolu s Radkom s 15 min. rezervou na limit etapy. Zistil som, že sa mi zadierajú ložiská na stredovom zložení, tak som ich mazal cez tesnenia a k mojej radosti trochu ožili.
Zaujímavosťou je, že počas všetkých etáp som ani raz nevynechal bufet, čo na iných pretekoch nie je u mňa zvykom... Na žiadnom bufete nechýbalo ovocie – dyňa, banány, sušené marhule a papaja, biele pečivo s lekvárom alebo nutelou. Neuveriteľné, ale napchával som sa tiež chlebom s praženicou,
Pitie som si bral do najväčších fliaš aké som mal a pri každej príležitosti som ich nabral doplna.
Mesto Borge pre nás usporiadalo slávnostnú večeru. Ako vegetarián som odmietol mäsové „menu“, ktoré mi ochotne vymenili za špeciálne... Obslúžil ma sám primátor " title="
K slávnostnej atmosfére prispel aj ohnostroj.
Domov prišli SMS:
„Uz sme v Taliansku. Hranice sme presli v 2 650 m. Akurat mame ohnostroj...“
„Dnes som vyhral etapu! Som OK, bicykel tiez este funguje. Preteky su dokonale...“

26. júl 2006
IV. etapa: Berge – Torre Pellice
Usporiadatelia nám dali na tento deň profil s dĺžkou trasy 85 km a prevýšením 2 500 m, žiaľ nezakreslili do profilu jedno údolie a tak nás čakalo na tomto úseku namiesto 500 výškových metrov stúpanie 1 200 m výškových. Tieto prekvapenia boli o morálke a každý sa s tým musel vysporiadať ako vedel... a tak sa mi podarilo na tomto asfaltovom úseku (prevod na „gašparka“) aj pochodovať vedľa bicykla ... " title="
Zaujímavý bol meraný zjazd na konci ktorého mi začalo pršať. Do cieľa som prišiel v daždi a s 15 min. stratou na limit.
Boli sme radi, že sme mohli postaviť stany pod strechou zimného štadiónu ...
Dnes začali aj problémy s technikou – prasknutý špic a dorezaný zadný plášť. Mechanici v tábore mi povedali, že špice síce nemajú, ale koleso im mám nechať, že ráno to bude opravené... tak aj bolo a nechávam im posledných 8 euro ...
Zakladám Michelin, ktorý bol v balíku od usporiadateľov pri prezentácii. Namiesto mnou používaného latexu (www.tubelesskit.com) vkladám do plášťa od Pavla požičanú zjazdovú dušu a dufam, že to bude OK. 1,95” gumu som tu mal asi jediný, takmer všetci používali rôzne tesniace prípravky (namiesto duší) alebo bezdušovky. Na mieste bolo používanie FR alebo DH plášťov.
Domov prišla SMS: „Tak este zijem... Dnes som slapal do neuveritelne dlheho kopca ... a este to ma byt horsie. Bike sa j... Upevnil som si 2. miesto.“

27. júl 2006
V. etapa: Torre Pellice – Pragelato
Dĺžka: 105 km, prevýšenie: 3 400 m (podľa organizátorov).
Od štartu nič výnimočné, samé štrkane hore dolu ... bolo veľmi teplo ... K najvyššiemu bodu trasy – sedlo Clapier (2 010 m n. m.) sme si slušne zabehali s bicyklom na chrbte. Dolu zo sedla bol krkolomný zjazd, v ktorom sa nosili bicykle. Mne sa ho niesť nechcelo a tak som nasadol ... dlho som sa neviezol – „spadol som sa“ a odrel si už odreté lakte...
Zvyšok etapy ma sprevádzala vyčerpanosť, zvýšená teplota a dážď. Herpes som nemal len na ústach, ale už aj na nose ...
Na včera založenom plášti, o ktorom som si myslel, že vydrží až do konca preteku som počas etapy odrezal všetky štople...
Domov prišli SMS:
„Tak dnes som zrušil 2. plást a kosik. Mam herpes a asi teplotu. Spadol som sa a odrel si uz odrety laket. Zajtra je ten najvyssi kopec.“
„Este 2 etapy. Uz necakam ani na veceru a idem spat. Zase prsi. Hadam to nejako doslapem. Mam vela zazitkov, pretek je super!“

28. júl 2006
VI. etapa: Pragelato - Claviére
Vstávam s blbými pocitmi a dúfam, že únava sa prejavuje aj u súperov... Od štartu sa vezieme lanovkou zhruba 500 výškových metrov do nadmorskej výšky 2 113 m, stúpanie pokračuje po zjazdovke (na gašparka) do 2 500 m...nasleduje zjazd po zjazdovke do 2 016 m n. m. Držím sa Radka, ideme spolu až po úsek na pešo na kopec Fraiteve (2 670 m n. m.), kde mi Radek ukázal chrbát ... V zjazde z kopca sme všetci premokli a na konci meraného úseku v bufete sa všetci skrývame pred dažďom a zatepľujeme ... Etapa sa pre dážď, k mojej veľkej radosti, skracuje – mám horúčku ...
Sľúbený najvyšší kopec Monte Chaberton (3 131 m n. m.) nám odložili na zajtra ...
Domov prišla SMS: „Dnes nam skratili etapu, takze sme isli „len“ dva cez 2 500 m kopce a tak najvacsi mame zajtra. Celkom to bodlo, lebo prsalo a mal som teplotu, ale uz je to lepsie. Zajtra by to mohlo byt „v pohode“, mam na tretieho brazilca naskok asi 1 hod.“

29. júl 2006
VII. etapa: Claviére – Bardonecchia
Zase ma budia o hodinu skôr sírenou, zase nadávam. Dnes je meraný úsek od štartu po vrchol prvého kopca Monte Chaberton. Na zbytok etapy je slušný časový limit a tak plánujeme urobiť zopár fotočiek ... vďaka peknému počasiu nás na vrchole čakala odmena v podobe nádherných výhľadov ... v poslednom dlhom zjazde som prehrial brzdu - „spadol som sa“ a odrel si už dvakrát odreté lakte " title="
Na druhý deň prišla domov SMS: „Vyrazili sme vcera vecer, pridem asi zajtra. Mam to 2. miesto! Citim sa hrozne, ale hadam to prezijem...“

Prežil som ... predpokladaný zápal pľúc sa nepotvrdil... mám zápal medzirebrových chrupaviek, ustupujúcu virózu, nejaké „odreninky“ ... a som totálne vyčerpaný ... ALE BUDÚCI ROK SI TO KĽUDNE ZOPAKUJEM ZNOVA!

Tento rok som štartoval ako prvý Slovák v histórii preteku a obsadil som 2. miesto za Radkom Šíblom, ktorý obhájil minuloročné prvenstvo. Pavel Vančuřík bol 5. v kategórii a celkovo 6. Ľudmila Damková obsadila v kategórii žien 3. miesto.

S výnimkou plášťov Maxxis Ignitor UST Tubeless 1,95” a Michelin XCR All Terrain 2,0”, ktoré sa na tento pretek nehodili, som bol s materiálom veľmi spokojný. Jazdím SCOTT Scale 10, vidlica Fox FX 80, vybavenie SRAM X0, plášte Hutchinson Python Tubeless light 2,0” vpredu, Maxxis Ignitor Tubeless 1,95” vzadu. Preteky som absolvoval bez defektu aj vďaka Tubelesskit… Okrem prasknutého špicu, zadretých ložísk stredového zloženia, zodratia troch plášťov a zlomenia košíka na fľašu nebolo treba na bicykli nič väčšieho opravovať. K tomuto zoznamu musím ešte prirátať zničené tretry. Možno sa vám zdá toho veľa poruchového, ale pri takomto ťažkom preteku sú to maličkosti…

Moji sponzori:
Michal Duplinský - Aupark B.S.C. Bratislava (www.bicykle.sk)
Jaroslav Duplinský – Bicykle šport Košice (www.bicykle.sk)
Radek Šíbl
Peter Kapusta - Cyklošport Pro Fit Zvolen
SK Profibike (www.skprofibike.sk)

Ďakujem za podporu všetkým sponzorom a tiež mojim rodičom a priateľke Mirke.

Vladimír Oprenčák
CK Scott Team Košice

Fotky