Reportáž: Tour de Volcano - tradične vysoký štandard

Prvú júlovú nedeľu bol na programe dňa cestný maratón Tour de Volcano, s tradičným štartom a cieľom v Banskej Bystrici.

Súčasťou športového dňa Tour de Volcano 2017 boli vložené preteky slovenského pohára Elite, U23, juniorov, Veľká cena BCF a majstrovstvá Slovenska v kategórii Eroica.

Na štarte

Na štart už šiesteho ročníka maratónu som sa postavil aj ja, premiérovo vo farbách MTBIKER. Keďže som tu štartoval aj minulý rok, vedel som, čo ma približne čaká. Štart bol oproti plánovanej 11 hod. posunutý o 10 minút a najskôr štartoval menší balík s profesionálnymi cyklistami.

Nás vo verejných pretekoch bolo cez 200. Od štartu sa šlo celkom svižné tempo aj vďaka priaznivému vetru do chrbta. Minulý rok som skúšal atakovať už na úvodnej rovinatej časti trate, čo sa ukázalo nakoniec ako zbytočné plytvanie silami. Tento rok som teda zvolil stratégiu zašívania sa v balíku a defenzívnu jazdu. Čo sa ale ukázalo ako taktická chyba, pretože práve na úvodných rovinatých kilometroch sa sformuloval únik málo početnej skupiny a štyria cyklisti práve z tejto skupiny dotiahli svoje snaženie až to víťazného konca. Klasicky sa začalo reálne pretekať až na 10. km v stúpaní Čierny Balog-Lom nad Rimavicou, tam postupne všetci odpadávali, až sme ostali asi 15 až 20-členná skupinka a pri vrchole sme boli v čele len dvaja, ale nebolo už o čo bojovať, keďže horskú prémiu „vyžral“ únik.

Na trati

Na vrchole bol aj bufet, kde našťastie podávali bidóny, tak som si jeden uchmatol a vďaka ideálnemu cyklistickému počasiu, sa celých 133 km dalo odjazdiť na tri fľašky. Po zjazde a následnom kúsku roviny v Hriňovej sme boli skupinka asi 20 cyklistov a nasledovala druhá HP prémia na Raticov vrch, kde som konečne zhodil na malú placku . Nasledujúce km preteku boli pre mňa trocha nudné, lebo sa šlo viac-menej po rovine do mierneho protivetra. Na čelnú štvoricu nám hlásili stratu cez 3 minúty, išli sme si už vlastné preteky, nebola žiadna vôla našej skupiny dotiahnuť čelo. V tempe, v ktorom sa dalo aj celkom oraziť, sme sa dostali kúsok pred obec Čerín, kde atakoval jeden pretekár, ktorého sa snažil po chvíli doraziť ďalší, skupina na to nereagovala, tak som za nimi vyrazil tiež. Pretože minulý rok z podobného ataku, na ktorý sme nereagovali ako skupina, bol neskorší víťaz pretekov.


Postupne sa mi podarilo doraziť jedného aj druhého atakujúceho a ešte sa k nám zozadu pridal ďalší jazdec CK BB, spolu sme sa dostali až pod prudký brdok v Čeríne, kde už sme si každý šli za svoje, najviac atakoval práve jazdec CK BB a ja som mu sekundoval, mal som ho stále na dostrel, ešte aj v druhom prudkom brdku na Môlču, ale vo veľmi technickom zjazde mi postupne ušiel, keďže ako domáci, to tam má asi dokonale najeté . Do cieľa zostávalo ešte 5 km a čakala na mňa ešte XC vložka trati, vhodná tak skôr na bike ako žiletku , ale keďže som bol sám, tak som si mohol dokonalejšie voliť stopu a eliminovať tak riziko prípadného defektu alebo pádu. Atak sa mi úspešne podarilo dotiahnuť až do cieľa, čo nakoniec stačilo na 6. miesto celkovo a 4. v kategórii nad 30 rokov, čo na chvíľu zamrzelo, ale zasa na druhú stranu, nemusel som čakať na vyhodnotenie, keďže ceny sa odovzdávali len prvým trom v kategórii, resp. prvým piatim v absolútnom poradí.


S výsledkom som spokojný, jednak sa mi podarilo obhájiť minuloročné umiestnenie a vzhľadom na to, že som naposledy pretekal na Sereď maratóne a mal vďaka prasknutému rámu obmedzené možnosti trénovať. Výsledky nájdete na tomto odkaze.


(autor videí: cepooo)

Preteky TdV si tradične udržali svoj vysoký štandard, v rámci slovenských maratónov je to podľa mňa to najlepšie, čo tu máme, či už po organizačnej stránke alebo aj v rámci bohatých odmien a tomboly. Čo ma tento rok sklamalo, bolo slabšie divácke obsadenie popri trati a taktiež vďaka prácam na ceste, sme na pár úsekoch prechádzali v podstate staveniskom a tie zúžené odfrézované pruhy plné štrku neboli dvakrát bezpečné.
(zdroj fotiek: priekopnik.sk)