Cykloturistika v Levočských vrchoch

Cykloturistika v Levočských vrchoch

PR článok

S bicyklami som bola odmalička kamarátka, nikdy som však nepreferovala náročnú cykloturistiku, či dlhé trate. V podstate išlo len o rekreačné bicyklovanie na klasickom horskom bicykli.

Človek sa učí celý život


Pred pár mesiacmi som začala pracovať v Resorte Levočská Dolina. Novovybudované zariadenie, ktoré poskytuje svojim hosťom množstvo aktivít. Okrem ubytovania, stravovania, wellnessu či bowlingu, prevádzkuje v lete biokúpalisko a v zime lyžiarske stredisko. Nachádza sa v krásnom prostredí uprostred Levočských vrchov, ktoré sú poprepletané cyklistickými trasami. Príroda, nádherné výhľady, doslova pohladenie duše. Hneď ako som vstúpila prvýkrát na recepciu, uvidela som pobytový balík s názvom - E-bikom za tajomstvami Levočských vrchov. Hovorím si - výborne, takúto možnosť pre turistov neposkytuje každé zariadenie. Toto je naozaj benefit navyše. Vtedy by mi ani vo sne nenapadlo, že jeden z mojich šéfov je nadšený biker a ebiky sú jeho vášňou. A to doslova. Deň čo deň som počúvala, ako sa vyberieme na výlet po jednej z cyklotrás a vyskúšam si ebike na vlastné nohy. Až raz tento deň naozaj nastal.

Keďže nie som zanietená cyklistka, špeciálne cyklistické oblečenie či obuv sa v mojom šatníku nenachádzali. Nevadí, rozhodnutie ísť na bicykel bolo spontánne a na zabezpečovanie oblečenia nebol čas. Takže som to skúsila aj bez nohavíc s cyklovýstelkou (čo som neskôr dosť oľutovala). Vybrali sme si trasu z Levočskej Doliny na Javorinu. Na začiatok dosť náročná trasa, ale po slovách „neboj sa, s ebikom to nebude nič strašné“ a „pri výhľade zhora zabudneš na únavu“, som bola presvedčená, že to zvládnem. Baterky nabité, krátka inštruktáž k ebikom zvládnutá, môžeme vyraziť.



Z parkoviska Resortu Levočská Dolina sme vyrazili smerom k žltej trase (č. 8906). Asfaltová cesta sa čoskoro zmenila na kamennú a zakrátko sme sa ocitli v lese bývalého vojenského priestoru. Aj napriek tomu, že bolo stúpanie po lesnej ceste len mierne, vyskúšala som si všetky dostupné funkcie ebiku, teda eko, tour aj turbo. Až tu som pochopila, na akom princípe tento „stroj“ funguje. Zaberiete raz (a s oveľa menšou námahou ako pri horskom bicykli), ale bicykel vás posunie ďalej o niekoľko metrov. Akoby vás niekto zozadu potlačil. Možnosť eko je určená pre šetrné využívanie batérie (s touto funkciou dokážete na ebiku zvládnuť až 70 km), tour je podľa mňa optimálnou možnosťou pre mierne stúpanie a turbo zase pre náročné cyklistické trate.





Ani neviem ako a zrazu sme sa ocitli na Kozom hrbe. Nohy som samozrejme cítila (aj zadok), ale ten výhľad bol neskutočný. Nebo, lesy, jelene a v diaľke malé dedinky. Nachvíľu sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a zrazu sa pri nás zjavili dvaja cyklisti. Bolo vidieť, že je cyklistika ich záľubou a náročné trasy zvládajú pravidelne. Závidela som im ich vytrvalosť a odhodlanie, mňa to moje trošku opúšťalo, keď som si predstavila, čo všetko je ešte predo mnou.



Po krátkom oddychu sme pokračovali po zelenej trase (č. 5885) cez Dvorčianku (880 m.n.m.) až k pamätníku SNP (1 140 m.n.m). Priznám sa, že tu som sa naozaj zadýchala aj napriek tomu, že ma vpred ťahal ebike.



Pri pamätníku SNP sme sa opäť krátko zdržali, pri príchode nás vítal starší pán, ktorý na mňa už z diaľky kričal: „Seno-slama-seno-slama-seno-slama“. Nechápala som, čo mi tým chce povedať, žiadne seno ani slamu som okolo nevidela a bola som tak zničená, že som ďalej nad jeho slovami ani neuvažovala. Keď sa dal tento pán (bez akýchkoľvek známok únavy) do reči s mojím nadriadeným a začali mi spoločne vysvetľovať cyklistickú fintu seno-slama, tešila som sa, ako si ju vyskúšam v praxi.



Od pamätníka SNP sme prešli na modrú trasu (č. 2889) a cieľ bol nadosah. Už len kúsok a sme na Javorine, koniec môjho trápenia, dole sa už len pokojne spustím. Toto mi znelo v hlave po celý čas ako som zaberala do kopca v pravidelných intervaloch seno-slama. Aj napriek stúpaniu som sa prestávala zameriavať na vyčerpanie, pohľad na okolie bol neskutočný. Vrcholky stromov podo mnou, vpredu nebo s malými sivými mrakmi a za mnou klesajúce slnko. Nádhera. Na cieľovej rovinke som spomalila, rozhliadala som sa navôkol až som zbadala vysoký pník v tráve. Z neho musí byť neskutočný výhľad! A veru aj bol.. Tatry, Kráľova hoľa, Slovenský raj. Krásy Slovenska ako ona dlani.



Aký je pre mňa záver?


Na vrchu mi bola neskutočná zima, no na moju sťažnosť šéf len šibalsky poznamenal, že sa zohrejem až dole. Ani to som spočiatku nechápala, ale keď sme sa rozhodli Javorinu opustiť a spustila som sa dole s vetrom ako o preteky, poznámku som pochopila. Je síce pekné mať vietor vo vlasoch, ale mňa prefúklo od hora až dole. Vtedy som si uvedomila, prečo je cyklistické oblečenie pre bikerov tak dôležité. Aký je pre mňa teda záver niekoľkohodinovej bikovačky? Určite sa chcem na ebike ešte vrátiť a zažiť cestu prírodou znova a znova. Sledovať západ slnka z vyššie položeného miesta je neskutočný pocit! Ale, samozrejme, nabudúce na cyklistiku už len s poriadnou výbavou.



Viac informácií o všetkých ponúkaných službách sa dozviete na stránke levocskadolina.sk.
flash_on
Viac o elektrobicykloch, ich výbere a používaní nájdeš v sekcii Elektrobicykle v skratke.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up7thumb_down comments 13 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Sezóna 2021 – opäť budem mať na čo spomínať

Sezóna 2021 – opäť budem mať na čo spomínať

Niekto má sezónu od marca do novembra, niekomu nekončí nikdy resp. začína na Nový rok a končí na Silvestra a taká je tá moja.
Známe aj menej známe vrchy Levočských vrchov – 3. časť

Známe aj menej známe vrchy Levočských vrchov – 3. časť

V tretej, zrejme predposlednej časti, budú prevládať vrcholy nové aj pre mňa. Napr. o takom Mačacom zámku som ani nepočul, no budú aj známejšie vrcholy, aspoň pre mňa.
Známe aj menej známe vrcholy Levočských vrchov - 2. časť

Známe aj menej známe vrcholy Levočských vrchov - 2. časť

Na východe, teda lepšie povedané vo východnej časti Levočských vrchov ešte ostaneme. Toto pohorie sa považuje za jedno z najviac zničených ťažbou.
keyboard_arrow_up