Reportáž: Víkend na Tour de Prešov

Dávnejšie ma v pozvánkach zaujala info o Tour de Prešov, okrem iného aj tým, že sa jednalo o dvojdňovú akciu, a teda som mohol bicyklom vyplniť celý víkend.

Propozície ma ako príležitostného „cestára“ zaujali aj možnosťou jazdy na velodróme a 112 km trasou hlavných pretekov.


V sobotu na obed som sa teda vybral vlakom do Prešova, ubytoval sa a zašiel na biku na velodróm. Nevedel som veľmi čo očakávať a aké budú možnosti zajazdiť si na velodróme na bicykli s prevodmi a brzdami, keďže preteky mali byť hlavne pre fixky. Pred pretekmi ale zaúradovalo počasie a zrejme odradilo väčšinu záujemcov. Pre mňa to bolo ale tak trochu šťastie, keďže na fixkách došli iba traja chalani z Košíc a nemali problém s tým, aby som šiel pretekať ani ja a Adam na klasických cesťákoch, za čo im ďakujem. Po par kolečkách a šuchnutiach pravého pedála o betónovú dráhu som zaradil 50-13z, ktorý som ešte na rovinkách dokázal utočiť a šiel si zašprintovať. Asi začiatočníckym šťastím sa mi podarilo skončiť prvý z piatich zúčastnených, a tak som si šiel spokojný dať guláš. Večer som potom do jednej behal po hoteli a hľadal slušný wifi signál, aby som sa pochválil na Strave, no nepodarilo sa.

Štartujeme

V nedeľu som sa šiel ráno zaregistrovať priamo na Hlavnú ulicu, ktorá bola od rána uzavretá, a teda som sa mohol isť po registrácii rozjazdiť rovno v centre mesta. Zároveň som okukal konkurenciu a skúsil navigáciu, aby som sa náhodou nestratil (na MTB maratónoch sa to stáva, tak zo zvyku). Na štart sme sa začali zoraďovať s 10-minútovým meškaním, čo mi vcelku vyhovovalo, keďže som zistil, že celú trať mám v garmine nahratú v protismere, a teda moja príprava doma za PC mi bola úplne nanič. Zaradil som sa za kolegu cyklokuriéra Matúša a vydal sa do neznáma.

Štart bol na moje prekvapenie vcelku pokojný, všetci sa postupne zaradili za sprievodné auto a roztiahli sa v dvoch pruhoch Duklianskej ulice. Väčšina ľudí dokonca ukazovala kanály a diery a nikto ma nemlátil po chrbte ani do rebier ako mi to predchádzajúci večer líčil organizátor .


Úvodné kilometre po rovinke okolo letiska až do Kapušian sa šli v miernom tempe a pelotón sa začal trhať až za obcou, kde sa znižoval počet jazdných pruhov. Tu som už nemal páru, kde sa v balíku nachádzam a čo sa deje vpredu. Za obcou Lipník nasledovalo mierne stúpanie a za ním zjazd do Hanušoviec, kde bola rýchlostná prémia. Už v zjazde som stratil skupinu, v ktorej som dovtedy jazdil a keď som za sebou počul pád, spomalil som ešte viac, ale už som nikoho nevidel ani pred sebou, ani za sebou. Nemal som pocit, že bude rozdiel, čí prejdem prémiou na 40. alebo 50. mieste, a to som nevedel, že jazdím okolo osemdesiateho. Prvý prešiel prémiou Ján Halík z Popradu, Matúš to vraj došpurtoval na 7. miesto.

Za prémiou sa už začalo pozvoľne stúpať a v brdku pred Mičakovcami som si dorazil svoju skupinu. Tempo sa opäť skľudnilo, stíhal som sa najesť, začal som do seba tlačiť gél, ale akosi sa mu nechcelo von zo sáčku, tak som si ním oblial celú ruku od ramena až po dlaň. Ako som sa s ulepenou rukou chytil páky, vravel som si, že taký parádny kontakt s bicyklom som ešte nemal, čisté lepidlo.

Veď pokecám

Na občerstvovačke v Olšavciach som bol asi jediný, kto stál. Zvyknutý z MTB si zastaviť, pokecať s miestnymi, v klídku sa napiť, atď. Na ceste to zrejme nie je zvykom, tak som aspoň dolial vodu do bidona a pokračoval. Svoju skupinu som dorazil o cca 8 km na vrchole stúpania. Nabudúce už tiež nestojím.

Nasledoval mierny zjazd do Bardejova, kde azda jediné nebezpečnejšie miesto bolo železničné priecestie, ale aj to sa prechádzalo priamo, takže všetko OK. V križovatke nás policajti naviedli smerom na Herník, kde bola horská prémia. Ňou prešiel prvý Gábor Feješ z Maďarska. Za prémiou bola aj občerstvovačka, ale poučený predchádzajúcou chybou som už nestál a iba si za jazdy zobral pohár a vypil asi poldeci vody, čo tam zostalo po mojom šmatlavom prebratí. Baby na občerstvovačke mali asi druhú Veľkú Noc.


Zvyšných 30 km do cieľa sa už išlo viac-menej v zjazde alebo na rovinke, čo sa mi celkom pozdávalo, lebo mi už hlava začínala vypínať, aj keď nohy by ešte čosi potočili. V zjazde za Osikovom ma dorazila menšia skupinka, v ktorej sa mi podarilo aspoň raz striedať a doraziť ďalšiu skupinu pred nami, no keď už ďalej nestriedali, cca 6 km pred cieľom som zrýchlil a utrhol ich. Pred vjazdom na Hlavnú ulicu a do cieľa som sa ešte policajtov spýtal, či už naozaj mam isť do cieľa a keď odvetili, že áno, zašpurtoval som ešte po lajnu, akoby som počul bývalého trénera, že v cieli musím grcať. V závere ešte potešili povzbudzujúci diváci, až som sa chvíľu cítil trápne, za aké umiestnenie mi vlastne tlieskajú . Výsledky pretekov nájdete na tomto odkaze.


V celkovom poradí som teda skončil presne v polovici, 71 zo 142 zúčastnených, ktorí dorazili do cieľa a v kategórií 30-39 rokov (podľa SZC/UCI veteráni) 28-my. Adam skončil v kategórií juniorov na druhom mieste a za víkend teda stihol získať dve strieborné medaile. Z návštevy Prešova si odnášam jednu zlatú z dráhy a hlavne nové skúsenosti z veľmi zaujímavých pretekov, za čo ďakujem organizátorom aj súperom.