Tip na výlet: Bikepacking v horách Gorgany na Ukrajine

Prvýkrát som na ukrajinské Gorgany narazil na satelitných snímkach z Google Earth, pri hľadaní alternatív na viacdňové trasy.

Cez fotky na mapách som si cca určil, kde by som chcel urobiť nejaký ten okruh. Zaujal ma najviac traverz časti pohoria Gorgany za dedinou Myslivka, kde sú machové pralesy také krásne, že možno v Európe okrem Škandinávie a Švajčiarska podobné nenájdeme. Rozhodol som sa, vzhľadom na predpoveď počasia, nebrať stany a veci na bivak, ale ubytovať sa v miestnych penziónoch, resp. u domácich, lebo už len ubytovanie tu je zážitok. Na túru sa pridal otec, bratranec a kamarát, čiže štvorčlenná partia sme sa 9. júla vybrali na Ukrajinu.

Deň 1.

Prvý deň máme vyhradený výhradne na presun, čiže o 13-tej vyrážame z Košíc smer hranica s Ubľou, auto nechávame pred hranicou. Prechádzame cez hranicu na bicykli úplne bez problémov a čakania. Na pumpe nás už čaká dohodnutý šofér Juri, bicykle poskladáme do auta a cestujeme 4 hodiny do dediny Vyshkiv, kde sa večer ubytujeme.

Deň 2.

Ráno prechádzame po rozbitej ceste cez sedlo do obce Myslivka, kde odbočujeme a pokračujeme dolinou smer hlavný program dňa: machový traverz po singletracku ku jazeru Roshen.


Nič však nie je zadarmo. Traverz je bike friendly asi na 50%, zvyšných 50% je prekladanie cez stromy, ktoré tu ležia podstatne dlhšie a tlačenie cez úseky, ktoré sú ťažké na bicyklovanie.



Napriek tomu, tento chodník patrí k jednému z najkrajších na tejto túre. Dlhý singletrack v starých pralesoch prechádza cez horské potoky, všade mach a staré smrekové lesy.


Po hodine jazdy na chodníku začínajú lejaky, čo nás celkom prekvapilo, lebo z celého týždňa bolo hlásené pekné počasie len na tento deň.


Pred jazerom Roshen nás chytá silný lejak, taký, v ktorom sa už nedá ani bikovať, tak chvíľu počkáme pod stromom.


Pôvodný plán bol prísť ku jazierku o 13-tej hodine a okúpať sa, no je 18:30, sme celí mokrí, vonku leje, a to ešte ani nevieme, kde dnes budeme spať.


To je to, na čo s úsmevom na tvári spomíname v teple domova až s postupom času. Po zjazde prichádzame na zvážnicu, ktorá je tak 7 m široká, prestáva pršať a pohodlne so západom slnka za chrbtami zjazdujeme do dediny Osmoloda.


Pri druhom dome s obchodom vybavujeme ubytovanie. Kupujeme fľašu vodky, domáci nám navaria večeru a ide sa spať (veľká výhoda Ukrajiny, oproti západným krajinám - tu nič netreba riešiť, všetko sa tu dá raz-dva vybaviť, neplatia tu nejaké formálne pravidlá). V noci prichádza taká silná búrka, že máme pocit, že strecha spadne, to ešte netušíme, že takéto búrky sú tu úplne normálne.

Deň 3.

Raňajky zjedené, vyrážame. Pocitovo nekonečne dlhá dolina cca 20 kilometrov končí. Plán je dostať sa na hrebeň. Na prieskum posielame asi nesprávneho, ktorý vyberie cestu na hrebeň bez cesty, čiže prekladanie cez stromy a divočinu je opäť na dennom poriadku.


Na hrebeň sa dostávame v rozumnom čase, počasie vyzerá OK, hoci okolo sa všade preháňajú búrkové mraky sprevádzané silným vetrom. Nachádzame sa na starom pohraničnom hrebeni Slovenska a Poľska, ktorý je vyznačený aj v mojich mapách.


Hraničné kamene tu ešte ostali. Krásnym hrebeňom smerujeme k dedine Bystrytsia. Na hrebeni, neskôr v traverze stretávame niekoľko turistov nabalených naťažko, tu to totiž inak ani pešo nejde. Sme v opustených horách s rozľahlými lesmi, obce sú tu vzdialené tak 30-40 km vzdušnou čiarou. Po horských lúkach neskôr v starom koryte zjazdujeme do doliny, ktorou prichádzame do dedinky Bystrytsia, kde vybavujeme ubytovanie v miestnom penzióne.


Do noci dodržujeme miestne spoločenské tradície, pijeme a rozprávame sa s miestnymi o živote v horách a dianí na Ukrajine. Samozrejme, v noci bola zase silná búrka.

Deň 4.

Ráno vyzerá pekne. Dolinou, sem tam po potoku šliapeme smer sedlo Legionárov, kde opäť križujeme starý hraničný hrebeň.


Púšťame sa do doliny, kde prichádzame na zvážnicu zdevastovanú ťažbou. V tejto časti už vidno výraznejšiu ťažbu, na akú sme zvyknutí zo slovenských lesov. Po 22 kilometrov kamenistej doliny prichádzame vytrasení do dediny Ust Chorna, kde dávame neskorý obed. Z Ust Chornej pokračujeme cez sedlo do dediny Kolochava.


Kľukatá cesta smerujúca do sedla, vyzerá ako megalománska zvážnica, ale na ukrajinské pomery relatívne hladká a dobre zjazdná.


V dedine Kolochava prichádzame na prvý asfalt po 150 km, dokonca stredová prerušovaná čiara na ceste naznačuje náznak civilizácie.


Samozrejme, asfalt po dedine končil. Ubytujeme sa v súkromí, večeru si dáme v Českej reštaurácií, kde sú ubytovaní len Česi a Slováci, dokonca tam čapujú aj české pivo.

Deň 5.

Posledný deň je pre nás len dňom presunu. Po ceste stúpame na sedlo do mestečka Mižhiria, kde sme dohodnutí s Jurim, že po nás príde. Do sedla sa dá príjemne vystúpať, často míňame billboardy, na rozdiel od našich, je na nich miesto reklamy na prací prášok obrázok prírody s poučením, ako sa k nej správať, nebezpečenstvo hroziacich požiarov s ilustráciou a podobne. Mne táto forma výchovy správaniu sa človeka ku prírode príde ako dobrý nápad. Tieto billboardy som tuším videl skoro všade v častiach Zakarpatskej a v časti Ivano-Frankovskej Ukrajiny, kde som sa zatiaľ pohyboval.

Prichádzame do Mižhirie, kde biky do auta nakladám pri silnom lejaku, ktorí nás dobehol. 4 hodiny cesty ku hranici a výlet sa končí. Podvečer prichádzame domov plní zážitkov, o ktoré sa delíme s rodinou. Tachometer ukazuje cca 190 km a nastúpaných 3 100 m, čo nie je veľa, no vzhľadom na obtiažnosť druhého dňa a tlačenia v tretí deň, to celkom vysíli. Gps z trasy nájdete na tomto odkaze a viac zaujímavosti o nás nájdete na našej facebookovej stránke BikeAdventuresSlovensko.

Zaujímavosti na trase:

• Horské dediny Osmoloda a Bystrytsia sú oddelené od civilizácie desiatkami kilometrov.
• Nachádza sa tu miestna architektrúra a pôvodné zachované stavby, ktoré u nás už nevidno.
• Chodník popísaný v druhom dni v starých nedotknutých pralesoch.
• Trail po hrebeni od hraničného hrebeňa v treťom dni.
• Hraničný hrebeň SR a Poľska so zachovanými hraničnými kameňmi.

Ubytovanie a kempovanie:

• Na trase je viacero vybudovaných miest na kempovanie s lavičkami a ohniskom.
• Ubytovanie v súkromí resp. penziónoch nie je žiaden problém. Skoro s permanentnou cenou hr., to je cca 5 €/os. noc. Bez nutnosti objednania sa dopredu.

Technická náročnosť:

• Technická náročnosť celková cca 3,5/5. Druhý deň 5/5.