Reportáž: ŠKODA STUPAVA TROPHY MTB & RUN – zážitkom a poriadnej „svalovici“ naproti

Reportáž: ŠKODA STUPAVA TROPHY MTB & RUN – zážitkom a poriadnej „svalovici“ naproti

V poradí štvrté kolo ŠBOT už tradične ponúka príležitosť, ako si vylepšiť cyklistické opálenie a hlavne si poriadne „naložiť“ aj 2 dni po sebe. Neváham a idem teda naproti obľúbenej svalovici...

Stupava opäť „núti“ k skoršiemu budíčku, no cesta zo Žiliny ubieha ako po masle. Ešte ráno je u nás čerstvo po daždi a chvíle spríjemňuje pomerne hustá hmla, ktorá sa ale pri Ilave mení na azúro – na čom sa už následne nič nemení. Parkujem na klasickom mieste a za chvíľu už mám v rukách igelitky, zložím bike, prezlečiem sa a môžem vyraziť. Doma som našiel veľkú bielu fľašu ako pamiatku z etapáku 4 Island, ktorá príde teraz ideálne vhod a ďalšiu malú z „jupíka“ si dávam ešte do zadného vrecka. Pitie sa bude určite hodiť na dnešných 105 km s prevýšením cez 3 000 m, no hlavne v tom výpeku, ktorý sa už na nás chystá. Ešte sa stihnem trochu previezť, pozdraviť kamarátov, pokecať a pomaly sa staviam na štart.



Je ti niečo?


Na tomto maratóne som za zúčastnil už veľakrát, no čo si pamätám, vždy tu bolo veľmi teplo a vždy som robil tú istú chybu – prepálil začiatok a následne sa v druhej polovici upiekol a ledva motal nohami. Dnes dávam „ego“ bokom a úvod pôjdem jednoducho v „pohodovejšom“ tempe - uvidím, čo to spraví. O 9:00 teda vyrážame, klasika po asfaltke, smer Borinka. Točíme a začína tradičné stúpanie po paneloch, kde môžem hneď aplikovať svoju stratégiu : „Hlavne sa zbytočne neplaš, spomeň si na tú saunu, čo príde potom“. Evidentne to ide podľa predstáv, pretože kamarát Adam sa ma pýta, či sa mi ide dobre a či mi niečo nie je . Letíme teda po širokých cestách v pomerne veľkej skupine a zbiehame na asfaltovú cestu. Na 10. kilometri začína pomerne strmé stúpanie na Kamzík, kde už začínam viac tlačiť do pedálov a postupne sa vzďaľujem. Toto stúpanie je naozaj pekné, strmé a plné kameňov – také trochu mimo klasický charakter trate, kde sú chodníčky v lese skôr vyhladené. Navyše z vrcholu vedie super singláč, ktorý miestni bikeri majú určite dokonale najazdený. Ja jednu zákrutu „prestrelím“, ale inak všetko v poriadku a valím ďalej. Nasleduje ďalší trail s prívlastkom „šliapavý“, kde si trochu vydýchnem, takže opäť mám za sebou nejakú spoločnosť. Tentoraz kamarát Rišo a jeden jazdec, ktorého nespoznávam, ale ktorý sa ma odteraz drží ako kliešť. To už naberáme metre v dlhom tiahlom stúpaní popri potoku, menší zjazd, stúpanie a prechádzame cez bufet na Bielom Kríži. Teda, ešte predtým sme si trochu museli „raziť“ cestu na úzkom chodníčku cez partiu dôchodcov, ktorí boli pretekmi mierne zaskočení . Držím si tempo a dobieham ďalších...



Vypečená asfaltka


Čakajú nás také hore-dole úseky a za nimi trochu dlhšia zvážnica. Stále mám doslova na kolese nalepeného jazdca v zeleno-modrom drese, ktorý sa za mňa schováva, kde len môže. Párkrát mu aj niečo hovorím, keď už sme takto „v kontakte“, no reakcia žiadna. Až po nejakom čase z neho vypadne veta: “Ich verstehe nicht“. Tak už je to jasné a prepínam do medzinárodného módu . Medzitým doslova zletíme dlhým a rýchlym zjazdom po zvážnici, kde sa rýchlosť neraz prehupla aj cez 70 km/h až skoro k Limbachu. Točíme doľava na nepríjemné asfaltové stúpanie. Neviem prečo, ale naozaj ho nemám rád, ešte je takmer poludnie, takže tieň nikde. Rakúšan za mojím kolesom stále funí, akoby mal za chvíľu odpadnúť z bicykla a v tom protivetre mi na celej ceste nevystrieda ani na sekundu. O to viac ma prekvapí, keď mi tesne pred vrcholom a bufetom začne „cukať“ . No veď počkaj... Na bufete beriem hlavne ionťák a do vrecka banány, dopĺňam nimi tyčinky a gély, z ktorých do seba za hodinu jazdy dávam po jednom kuse.

Ak som doteraz dokázal v podstate stále dobiehať, po tej asfaltke a v ďalšom dlhom kopci trochu spomaľujem. Nemám krízu, len to už nejde tak „ľahko“. Prihadzujem pre istotu do kotla rýchlo ďalší gél a banány. V zjazde robia spoločnosť nepríjemné korytá a ten nás privedie na ďalšiu asfaltku, tá zase k ďalšiemu bufetu. Beriem „plnú“ a ďalšiu hrsť banánov. Stúpanie pokračuje ďalej, bonusom je skutočne strmá pasáž, ktorú najskôr pokúšam v sedle, no makadam je proti. Nakoniec zisťujem, že peši to bude lepšie . Neskôr prichádza ďalšia stojka, kde aplikujem podobnú stratégiu a ktorá nás privedie na Koňské hlavy. Sme na hrebeni, po ktorom pokračujeme ďalej a ktorý minule ukončil moju púť – keďže som zle odbočil. Teraz sa pri tej odbočke len pousmejem a pokračujem už správnou cestou doprava . Je tu ešte zopár výživných stúpaní, ktoré vedia pekne potrápiť, no postupne ukrajujem ďalšie a ďalšie výškové metre. Technickejší zjazd nás privedie na asfaltku a tá mierna klesá až k bufetu pri vodnej nádrži Lozorno. Predposledný bufet, znovu čapujem, ale to už by malo vystačiť až do cieľa. Ako opúšťam bufet, dobieha ma kamarát Andrej a vytvoríme dvojičku. Čaká nás ešte 20 km, ktoré sú ale pekne nepríjemné a vedia dobre potrápiť. Najskôr mám pocit, že sa Andreja v kopci neudržím, no nakoniec si nájdem dobrý rytmus. Spolu zbiehame k malej vodnej nádrži, za ktorou nasleduje tiahla asfaltka. Hovorím mu, že na ňu nemám najlepšie spomienky, lebo ma už neraz pekne potrápila. Ako to dopoviem, zisťujem, že Andrej odpadá a na moje prekvapenie ja zrýchľujem.



Ako hovoria Česi - „Bouchly ve mně saze“


Ako mávnutím zázračného prútika cítim chuť sa do toho poriadne oprieť. Čakajú nás strmé chodníčky cez les, medzitým spoločnosť robia aj jazdci z kratšej trasy. Takmer každý strmý úsek dávam v stoji a na prevode, ktorý som tu zrejme nikdy nepoužil . Týmto štýlom o chvíľu dobieham toho Rakúšana aj ďalšieho kamaráta a postupne sa im v vzďaľujem – aj keď Majo sa hodnú chvíľu drží na dohľad . Zásluhu na tom má aj super partia, ktorá povzbudzuje, akoby sme bojovali práve o titul majstra sveta . V peknom zjazde do Borinky sa vydýcham a regulovčíčka ma opäť posiela do „panelového“ kopca - opäť zamykám pruženie a pokračujem v posilovaní. Záverečné km už naozaj dokonale poznám aj zo zimnej verzie, pozor si dávam najmä v poslednom singli, ktorý má na spodku také odklonené vymleté časti a kde sa to dá naozaj kráľovsky „zapichnúť“. Samozrejme nesmie chýbať brod a záverečná motanica cez areál po trati „eliminátoru“, ktorá ma dovedie do cieľa. Nakoniec teda 5:02 hod. a celkové 14. miesto, detaily o trati nájdete na tomto odkaze. Možno som nemusel ísť zase až tak vlažne na úvod, keďže tesne predo mnou boli v cieli rozostupy naozaj minimálne, no po bitke je každý generál . Z víťazstva sa nakoniec tešil Karel Hartl v čase 4:27 hod. a odolal maďarsko-rakúskemu náporu...



Výsledky nájdete na tomto odkaze a veľkú galériu na stránkach ŠBOT.

Akonáhle sa dám dokopy, presuniem sa ku kolegom do MTBIKER stánku a môžem si vychutnať trochu atmosféry, ktorá vzhľadom na množstvo bikerov, centrálny stan a prebiehajúce akcie, pripomínala taký maličký festival . Čo ma ale potešilo, bolo množstvo umývacích boxov, takže sa nekonali žiadne fronty a bike som si mohol umyť v podstate lepšie ako doma. Navyše kto chcel, mohol ho opäť odložiť do úschovne a bez obáv vegetiť pri pivku, káve (aj ľadovej) alebo napr. trdelníku . Nakoniec sa na maratóne zúčastnilo 1 111 bikerov, a to ešte nie je všetko. V nedeľu sa konali Junior Trophy a Záhorská Bystrica Run, kde prišlo 257 detí a 157 bežcov.



Nestačilo? Druhé kolo...


Práve spomínaný beh je už tradične súčasťou „unikátnej“ stupavskej kombinácie, v ktorej som chcel získať zimné a letné double . Zima sa podarila, teraz bolo potrebné zvládnuť 17 km po vlastných. Celkovo mám beh veľmi rád, no počas maratónskej sezóny ide bokom. Bolo na čase „oživiť“ tento pohyb, čomu tak trochu „pomohla“ aj Salzka, pretože som nebol totálne rozbitý a mohol začať o niečo skôr – teda mal som presne 14 dní. Už v nedeľu to bola rakúska turistika, po ktorej nasledovali najskôr light večerné výklusy, tie vystriedalo zopár vytrvalostných behov a záver „prípravy“ obstaral rýchly intervalový variant. Po každom ťažšom behu nasledovalo sedenie v ľadovej vani, ďalej nechýbal dôraz na strečing a posilnenie stredu tela. Nakoniec som bol prekvapený, že to išlo pomerne dobre a ešte to bolo aj super spestrenie .

V nedeľu ma prichýlil u seba kamarát Noro s rodinou, navyše ma ešte hodil na štart do Záhorskej Bystrice, za čo sa chcem ešte raz poďakovať. Ráno sa budím celkom stuhnutý, prebehnem teda nohy „valcom“, ale s počasím zrejme nič nespravím – teploty idú nemilosrdne cez 30°C. Každopádne, opäť pomohla stratégia dobrého rozloženia síl, vďaka čomu som neprepálil začiatok a dokázal stále držať vysoké tempo. Nohy „spolupracujú“ pomerne dobre a postupne sa ocitám na druhom mieste – vpredu je bežec, na ktorého tempo už naozaj nemám nárok . Najväčšie problémy mi robia „zjazdy“, kde predsa len cítiť, že nie som úplne rozbehaný a kde podvedome nechcem spraviť chybu a ukončiť tak predčasne cyklistickú sezónu . Kopce a roviny idú ale výborne a nakoniec končím na celkovom druhom mieste, keď 17 km trať s prevýšením 420 m dávam za 1:14 hod. Koho zaujímajú detaily behu (rýchlosť, tempo a pod), nájde ich na tomto odkaze.

Výsledky z behu nájdete na tomto odkaze.

Potešilo ma zlepšenie času oproti minulému roku a samozrejme aj absolútne víťazstvo v kombinácii, ktorá bola jedným z mojich cieľov. Konečne som mohol teda osobne predviesť náš nový dres 2-krát na „bedni“ a nielen ho prepotiť alebo zablatiť .



Stupavský víkend teda opäť nesklamal a naozaj nemám, čo by som vytkol k organizácii alebo priebehu. Jednoducho som si užil ako sobotný maratón, tak nedeľný beh, akurát v tej vani si dnes posedím asi o niečo dlhšie . Už teraz sa opäť teším na ďalší ročník a kľudne môže zase piecť, už som si zvykol...

Ďalšie, už 5. kolo ŠBOT bude hostiť 12. augusta Svit a tradičné podujatie ŠKODA Horal MTB maratón. Rovnako tam budete mať možnosť osobného odberu zdarma pri objednávkach z nášho MTBIKER shopu.
report_problem Našiel si v texte chybu?

ŠKODA STUPAVA TROPHY - 4. kolo

calendar_today 29.07.2017
format_list_numbered 6. kolo - Župný pohár
format_list_numbered 4. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
format_list_numbered 7. kolo - Slovenský pohár XCM
format_list_numbered 6. kolo - INTER-MOUNTAIN-SERIES
label MTB - maratón
place Stupava (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up37thumb_down comments 1 komentár report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Začiatok septembra mávam obvykle vyhradený pre ŠKODA Slovenský raj maratón, ktorý mám podobne ako Horal na skok od Popradu.
Reportáž: Kaktus Bike Stupava Trophy 2020 - tradičná letná naháňačka

Reportáž: Kaktus Bike Stupava Trophy 2020 - tradičná letná naháňačka

Prvý septembrový víkend sa konalo v Stupave už tradičné podujatie, ktoré zmenilo svoj pôvodný termín, čo však neubralo na jeho kvalite.
keyboard_arrow_up