Reportáž: Donovalský Drapák – panorámy hôr, krásne prostredie a výborná trať

Prvá polovica trate vrátane hrebeňových úsekov, je v podstate dokonalá reklama na celoodpružený bike...

Možno je tá úvodná veta trochu zvláštna, no presne toto mi ako prvé napadlo pri spomienke na sobotný Donovalský Drapák. Trať v dĺžke 46 km ponúka prevýšenie 1 600 m a myslím, že svojím charakterom využíva dokonale okolité prostredie a tiež turistické chodníky. Okrem nej bol na výber aj kratší 25 km variant a myslelo sa aj na bežcov, ktorí mohli zvoliť 20 alebo 10 km.

Síce máme chalupu kúsok pod Donovalmi, ale ja vyrážam s Lenkou ráno zo Žiliny - predsa len, v piatok sa mi nechcelo presúvať a už vôbec nie popod Strečno . Kúsok po ôsmej sme na mieste, parkujem auto na štrkovom „place“ a môžem sa začať chystať. Na ostrý štrk na parkovisku doplatil kamarát Lech, ktorému požičiavam knoty do bezdušákov a tesne pred 9:30 už stojíme nastúpený na hlavnom parkovisku. Zišla sa pomerne dobrá partia a už teraz je jasné, že bude veselo a rozhodne žiadny výlet .


Po štarte nasleduje klasická slučka okolo hlavného parkoviska a hurá na jeden z dvojice drevených mostíkov, ktoré nás privedú ponad hlavnú cestu na lúku. Už teraz sa všade dvíha prach a ten nám bude robiť v podstate non-stop spoločnosť. Hneď na „drncavých“ úsekoch v úvode sa začína tvoriť čelo, tak sa snažím nezaostať a byť v kontakte. Väčšinou po strmej lúčnej pasáži nasleduje rýchly zjazd a v jednom takom pozerám, ako si pekne ustelie kamarát Marián Šimora. Okamžite naskakuje, takže všetko v poriadku a valíme ďalej. Úvod sa ide naozaj poriadne svižne ale hovorím si, že na takejto kratšej trati to tak zrejme musí byť . Preletíme cez maličkú obec Bully a strmý výšľap po kameňoch nás privedie k prvému bufetu, kde samozrejme nikto nestojí a letí sa ďalej.

Jazda po hrebeni – určite „highlight“ trate

Točíme sa smerom na Kozí chrbát, lúčne pasáže stiedajú kamenisté zvážnice. Každý jeden kopec je poriadne výživný, navyše, nechýbajú skaly, čo dotvára výborný „MTB“ charakter trate. Postupne sa trochu trúsime, no okrem dvojice Matej Ulík a Rado Bíroš mám všetkých tesne pred sebou a pomaly ich dobieham. No ešte som zabudol na tradičnú „star“ Karla Hartla, ktorého míňam počas toho, ako dofukuje koleso - a keďže to nezostalo len pri jednom dofukovaní, už som ho ani neuvidel . Idem za kamarátom Andrejom Kubišom a vidím, (plus počujem) ako mu pekný šuter odletel od šaltra, takže v kopci mi uvoľňuje stopu a čosi opravuje. Pokračujem v podstate po červenej turistickej značke a krásny rýchly zjazd po skalách ma „vypľuje“ už osamote. Čaká nás najkrajšia časť celej trasy, singel po nádhernom hrebeni do Hiadeľského sedla. Pred nami sa dvíha hrebeň Nízkych Tatier, za nami zase Veľká Fatra, takže kulisa ako sa patrí. Preplietam sa najskôr po vysokohorskej lúke, ktorá prechádza na „hravý“ trail, ktorý traverzuje úbočie Kozieho chrbta. Inak, práve celý úvod Drapáku mi príde ako dokonalá reklama na celoodpružený bicykel . Na tých lúkach, kameňoch a hlavne na hrebeni nie je nič lepšie ako stlačiť tú páčku na riaditkách a povedať „nie“ masírovaniu zadku od terénu .

Rozbehnuté viac než dobre

Krátky výšvih ma privedie do Hiadeľského sedla, odkiaľ sa spúšťame kamenistým zjazdom, ktorý neskôr vystrieda rozbitá asfaltka cca o 500 výškových metrov nižšie. Za mnou ani v diaľke nikoho nevidím, takže vidina 3. miesta mi dodáva chuť šliapať ďalej. Prichádza prvé tiahle stúpanie, zatiaľ kratšie a opäť klesám. Končím pri druhom bufete, no keďže nejakú zásoby ešte mám, pokračujem. Zase tiahle stúpanie, ktoré prechádza postupne na taký zvážnicový traverz a ten nás privedie do najdlhšieho kopca smerom na Kalište. Tesne pred jeho začiatkom ma dorazí Andrej Kubiš, ktorý opravil šalter a teraz vyzerá, že má celkom dosť . Šípka nás ale z pekného asfaltu posiela do „krásnej“ stojky, tak len prevrátim očami a hádžem najľahší. Tzv. zobaním do riaditok ukrajujem ďalšie metre a celkom mi dochádza, že je skutočne poriadne teplo. Dôkazom sú zimomriavky, ktoré mi naskočia a ktoré nikdy nie sú dobrým znamením . Postupne sa dotiahne ako lokomotíva Marián Šimora, potom aj ďalší kamarát Lech.

Menšia kríza, ale krásne prostredie

Práve v ten najhorší moment, cca v druhej polovici kopca, sa mi ide naozaj zle a nechávam dieru, ktorá sa pomaličky zväčšuje. Myslím, že som mal viacej „baštiť“, keďže sa išlo pomerne intenzívne, ale teraz už je neskoro na úvahy a snažím sa znovu naštartovať . Ešte tesne pred koncom ma obieha Andre Bendžo, ale potom už to ide o niečo lepšie. Opäť sme na lúkach a opäť nechýbajú strmé výšlapy, ktoré striedajú rýchle prašné zjazdy. Prostredie je skutočne nádherné a pre mňa je radosť sa tu „voziť“. Naľavo sa občas ukáže horské stredisko Šachtičky, ktoré doslova trčí nad Banskou Bystricou. Medzitým sme sa spojili s kratšou trasou, skupinu chalanov, ktorá ma dobehla stále vidím, lenže nie je vôbec ľahké sa do nej vrátiť .


Na 40. km a na poslednom bufete mám „podporu“, Lenka fotí do reportu a mama sa mi snaží podať bidon a dva gély. V záverečných kilometroch sa opäť noríme viac do lesa na kamenisté zvážnice a úplne najkrajšou odmenou je finálny zjazd pod Donovaly. Krásny singel v úbočí plný skál a koreňov, kde si to pekne púšťam. Bomba! Už nás čaká len kopec do cieľa, keďže sme zbehli kúsok od údolnej stanice na Novú Hoľu, teda pri dolnom parkovisku. Kúsok pred sebou vidím Maja ako sa pekne trápi no už sa mi ho nepodarí doraziť a nakoniec končím za 2:28 hod. na celkovom 7. mieste. Z víťazstva sa nakoniec tešil Matej Ulík a medzi ženami Andrea Juhásová.

Výsledky nájdete na tomto odkaze a mapu a profil zase na tomto odkaze.


V cieli pri Donovalskom pivovare to už žije, čo ma ale najviac potešilo, bola partička Poliakov, ktorí sem doniesli zopár „regeneračných“ vychytávok . Najskôr potešil ľadový bazénik, kde sa dalo parádne schladiť a potom špeciálne návleky na nohy, ktoré vďaka podltaku vedia pomôcť s unavenými nohami. Keď budem prezident, toto zavediem všade . Jednoducho, parádna odmena a veget na záver ako sa patrí.


Celkovo naozaj nemám čo vytknúť a celú akciu som si dokonale užil – navyše to boli super preteky, kde sme sa s chalanmi pekne ponaháňali. Rovnako trasa a najmä jej prvá polovica patrí medzi to najkrajšie u nás. Deň ale zďaleka nekončí, neskôr si ešte s Lenkou dáme menší výlet, no a odtiaľ rovno na chatu a grilovať .