Majstrom Európy v maratóne Tiago Ferreira, naši podali výborné výkony

Trať s názvom „Krejzi“ nesklamala ani počas bojov o titul, v kombinácii s počasím, blatom a Kráľovou Hoľou to bola opäť raz skutočná previerka síl.

V nedeľu ráno privítalo pretekárov poriadne odlišné počasie ako po minulé dni. Oproti sobote, kedy sa konal klasický maratón Horal, sa poriadne schladilo, vo Svite bolo doobeda okolo 13°C - hlavne pribudol dážď, ktorý robil spoločnosť aj ráno na štarte a tiež s prestávkami takmer počas celého dňa. V noci nechýbali búrky, ktoré zasiahli najmä oblasť okolo Smrečinského sedla a Kráľovej Holi, takže včerajší krásny prach sa zmenil na blato a ešte o niečo sťažil už tak náročné výšľapy po lúkach, v strmých lesných úsekoch a na početných zvážniciach. Pridal sa vietor, ktorý bol najmä vo vyšších polohách celkom nepríjemný a zrážal pocitovú teplotu ešte nižšie. Na Kráľovej Holi bolo okolo 5°C a tá bola s výnimkou vrcholového úseku v podstate celá v hmle. Podobne na tom boli všetky vyššie položené časti trate.


S týmito náročnými podmienkami si najlepšie poradil v hlavnej kategórii na 134 km Portugalčan Tiago Ferreira, ktorý sa odpútal práve v stúpaní na Kráľovu Hoľu a do cieľa prišiel s v čase 5:40 hod. s náskokom 3:37 min pred druhým, Albanom Lakatom z Rakúska. Tomu tak oplatil tesnú prehru z nedávnych majstrovstiev sveta v nemeckom Singene. Lakata priznal, že blatisté podmienky mu príliš nesadli a s výsledkom je spokojný. Tretie miesto brala ďalšia hviezda maratónskej scény a niekoľkonásobný víťaz Cape Epic – Karl Platt z Nemecka. Výborne jazdil český reprezentant Kristián Hynek, ktorý zbieral jeden KOM za druhým, ale dostal defekt a zostalo na neho nakoniec piate miesto.


Ženy v kategórii elite bojovali na 78 km trati, kde si najlepšie počínala Christina Kollmann z Rakúska a zvíťazila v čase 3:36 hod. pred Claudiou Galiciou Cotrinovou zo Španielska a Angelikou Tazreiter z Rakúska.

Výsledky nájdete na tomto odkaze.

Naši sa na ME zďaleka nestratili

V hlavnej kategórii mužov sa najlepšie darilo Martinovi Haringovi. Ten vybojoval celkové 15. miesto, dve miesta za ním skončil Tomáš Višňovský na 17. mieste. Kto trochu sleduje maratónsku scénu a pozrie si mená, ktoré sa zúčastnili, tak mi dá za pravdu, že sa chalani vôbec nestratili a podali výborné výkony. Medzi ženami skončila najlepšie Janka Keseg Števková na 10. mieste, na 15. mieste skončila Andrea Juhásová.

Martin Haring (CK Dukla Banská Bystrica) – 15. miesto Men Elite

Ako hodnotíš trať a celkové podmienky?
Z hľadiska organizácie ME nemám tomu čo vytknúť. Trať bola po sobote pripravená dobre. Čo sa týka podmienok, osobne som bol radšej za chladnejšie počasie.

Kde sa začal, ako sa hovorí, „lámať chlieb“?
Prvá selekcia nastala do Smrečinského sedla, cez Telgárt sme prechádzali skupina asi 16 ľudí. Dovtedy sa šlo pokojne, čakal som, že úvod bude ťažší. Na Kráľovu Hoľu sa odtrhli Ferreira a Pinto, ktorý aj dovtedy odvádzal kus práce pre Ferreiru. Skupina sa dosť potrhala, budúci víťaz odišiel práve tu.

Ako to šlo v zjazdoch? Mal si trochu rešpekt v tej hmle a na mokrom alebo sa šlo hlava-nehlava – napríklad z Kráľovej Hole....
Veľká časť obojsmerného úseku Kráľovej Hole sa šla v hmle, niekde viditeľnosť 5 m. Bolo to dosť rizikové, najmä kvôli rozdeleniu cesty, či niekoho nenaberieš na riadítka v protismere. Bohužiaľ, iná možnosť vyriešenia tohto problematického úseku asi nie je a bez Kráľovej Hoľe by to nebolo ono. Zvyšok bol v pohode, človek vedel, kam ide. Kto šiel hlava-nehlava, väčšinou potom opravoval defekty.

Ako hodnotíš svoj výsledok?
Myslím, že môžem byť spokojný, bolo to pre mňa niečo nové. S odstupom času ma mrzí pár miest, ktoré som stratil, ale celkovo to hodnotím pozitívne.

Tomáš Višňovský (ProEfekt Team) – 17. miesto Men Elite

Ako hodnotíš tieto ME z hľadiska svojho výsledku, ale rovnako celkovej atmosféry? Boli nejaké problémy, prípadne poriadna kríza?
Z hľadiska výkonu v daný deň som určite spokojný. Od štartu sa šlo veľmi slušné tempo, držal som si čelo pretekov. Na Kráľovnej Holi ma chytila kríza, bolo tam dosť chladno a nedokázal som držať tempo. Vedel som, že skôr či neskôr sa znova rozbehnem, lebo práve na tieto situácie sme dosť trénovali. V Liptovskej Tepličke sa znova oteplilo a na posledných 30 km sa mi nohy rozbehli a išlo sa mi výborne. Po technickej stránke mi všetko vyšlo na jednotku. Žiaden problém, dosť som získaval v zjazde a zabezpečenie na trati rovnako fungovalo výborne. Navyše, veľa fanúšikov na trati ma hnalo vpred! Trať ma preverila po všetkých stránkach, ale som rád, že som to ustál. Vždy môže byť samozrejme lepšie, ale v daný deň som vyťažil zo seba maximum. Poďakovanie patrí rodičom a trénerovi za support na trati a každému, kto tam fandil. Niekedy som síce už nevládal odvrátiť pohľad z „budíkov“, vždy to ale padlo vhod .

Kategórie Masters – nechýbala slovenská hymna

Okrem elitných kategórií sa bojovalo aj na tých označených ako Masters, ktoré sú delené rôzne podľa veku. Okrem dvoch mužských prebiehali všetky výhradne na trati 78 km a tam sme dosiahli viacero úspechov. Nalepšie si počínal Ján Halík, ktorý zvíťazil v absolútnom poradí s časom 3:20 hod. a samozrejme aj vo svojej kategórii (Men Masters 40-44), kde mu bol najväčším súperom Karel Hartl – ten si ale v sobotu na „rozcvičku“ ešte strihol klasický maratón Horal Krejzi . V kategórii Women Masters 30-34 zvíťazila Barbara Škandíková. Táto dvojica našich pretekárov si teda mohla naplno vychutnať na pódiu aj slovenskú hymnu doslova pod Tatrami, čo patrí medzi zážitky, na ktoré sa nezabúda. Rovnako sme mali zastúpenia aj na stupňoch víťazov v ďalších kategóriach. Janči mi nakoniec poslal aj svoj podrobný pohľad na dianie, ktoré pekne popisuje, ako sa bojovalo a čo takýto výsledok vlastne znamená pre „bežného“ človeka.

Kompletný prehľad podľa kategórií nájdete priamo vo výsledkoch na tomto odkaze.

Ján Halík (Norwit – Cyklomax Slovakia) – 1. miesto Men Masters

Odštartované, prežehnám sa a predieram sa pomedzi súperov, keďže ako je to u mňa zvykom, štartujem zo zadných pozícií - lenže tu mi zrejme nikto nič zadarmo nedá . Hneď v prvom kopci sa dostávam na čelo a snažím sa ísť svoje tempo (keby som tušil, že Alban mi tam ukradne KOMa, tak by som aj pridal ? ). Po krátkom obhliadnutí vidím, že sú za mnou už len dvaja Taliani, s ktorými letíme dole zjazdom, kde máme už 20-30s náskok. Kedže vidím, že Kája nikde nie je, zaľahnem sa snažím sa ísť svoje tempo s tým, že nabádam parťákov, aby striedali. Chlapci sa chytili, ale na konci Lopušnej doliny vidím, ako sa blíži väčšia skupina. Nakoniec vytvoríme s Talianmi a Kájom štvoricu a pokračujeme ďalej. Zjazdy mi dnes celkom idú, takže využívam všetko, čo môžem, aby som trochu potrápil súperov. Prišli strmé úseky, v ktorých sa Kája snaží akcelorovať a ja som zakúsnutý do jeho zadného kolesa a čakám, kedy príde vytúžený zjazd – a on prišiel a už sme len vo dvojici. Po daždi je zjazd blatisý a ja mam oči plné bordelu a idem viac-menej naslepo. Ale tento problém majú samozrejme aj ostatní. Následné strmé stúpanie po šotoline využívam, aby som si vytvoril náskok a nemusel nikoho ťahať a mohol nastúpiť na vlastnú časovku do Liptovskej Tepličky.


Na a potom prichádza doslova trápenie na Panskú hoľu, kde ma Kája dobieha, ale v najstrmších úsekoch sa ho dokážem udržať, čo je pre mňa dobrá správa . Rovnako sa spolu držíme aj na hrebeni a zletíme po šotoline v tesnom závese späť do Tepličky. Tam dávam posledný gél a rozmýšľam, ako to bude ďalej na hrebeni smerom na Šuňavu. Presne viem, kde sa musím udržať a už kujem plány, kde by som mohol zaútočiť. Po asfalte ideme ešte jeden za druhým v relatívne kľudnom tempe, ale pri nájazde do lesa Kája opäť podraďuje a v najstrmšom úseku idem opäť šrot (teda aspoň tak mi to prišlo podľa mojich pocitov a jeho dychu). Dokázal som sa udržať, počkám na prvý zjazd, za ktorým je kratšie stúpanie a nastupujem, kedže hneď potom sa ide opäť z kopca. Podarilo sa a v ďalšom krátkom výšľape pred zjazdom do Šunavy ešte trochu pridávam, aby som bol mimo dohľad. Potom už pokrčujem opäť sériami časoviek a v zjazdoch si už začínam dávať poriadny pozor na defekt. Posledné stúpanie si vychutnávam obzerajúc sa pre istotu, či tam nie je Kája – je to riadny “nezmar”, no teraz už ho nikde nevidím. Každopádne sa pred ním skláňam. Pri nájazde do posledného zjazdu si hovorím: “Kľud, pohodička, je mokro a šmýka sa no máš náskok tak neriskuj.” Za hulákania divákov prejdem XC sekciu v lesíku, kde už viem, že mi to nikto nezoberie. Doslova si užívam ten pocit, pretože v cieľovej rovinke je na naše pomery neskutočne veľa ľudí a úžasne povzbudzujú. Zdvíham ruky a najkrajšie víťazstvo v mojej kariére si vychutnávam s mojimi najbližšími...


Aj keď počasie na nedeľu opäť išlo podľa Murphyho zákonov (po skončení pretekov bolo zase pekne) určite nepokazilo celkovo výborný dojem z majstrovstiev Európy. Táto trať bola skutočne hodná toho, aby sa na nej bojovalo o titul a aj keď si počas pretekov zahraniční jazdci nemohli vychutnať veľa panorám, určite si ich vychutnali tie dni predtým . Pre slovenskú MTB maratónsku scénu bolo celé podujatie myslím výborná reklama...

(zdroj fotiek: Peter Šofranko (Petos), FB Tomáš Višňovský a Dukla Banská Bystrica)