Rozhovor: Ján Kočiš - „Pruženie nahrádzam svojím telom, takže už teraz sa neteším na starobu, heh...“

Rozhovor: Ján Kočiš - „Pruženie nahrádzam svojím telom, takže už teraz sa neteším na starobu, heh...“

1 komentár

Imroman 24.08.2017 15 fotografií   Rozhovor Bmx MTB Horska Cyklistika Majster Jan Kocis Cyklotrial

Možno si myslíte, že to skackanie na pár metroch štvorcových ide celkom ľahko, no v skutočnosti sú za tým roky tvrdej práce a driny, aby to vlastne tak ľahko vyzeralo...

 

Cyklotrial predsa nie je len úplne bežná disciplína a rovnako skrýva svoje špecifiká ohľadom prípravy, materiálu a pod. Trochu viac pod „pokličku“ mi umožnil nahliadnuť niekto skutočne povolaný – teda Ján Kočiš. Okrem toho, že je majstrom sveta v tejto disciplíne z roku 2011, môžete ho vidieť aj počas jeho početných vystúpení, napr. aj v rámci ŠBOT maratónov. Ako sa dostal k trialu, ako vyzerá jeho príprava, prípadne, čo najviac dostáva zabrať, sa dozviete nižšie.



Kto a kedy ťa priviedol k tomuto, trochu menej tradičnému odvetviu cyklistiky?
Keď som mal 8 rokov, videl som tento šport prvýkrát naživo a hneď na sídlisku, kde sa konali majstrovstvá Slovenska v cyklotriale na umelo vybudovanom trial parku na sídlisku Juh 3, kde som vlastne vyrastal. Už vtedy som sa mi to veľmi zapáčilo, no keď som mal 11 rokov, dostal som sa do partie, kde mali prerobené BMX-ky a hneď som sa snažil jednu získať. V tom čase bola jedna na predaj, no ja som nemal peniaze, aby som si ju kúpil, takže prišla nečakaná výmena za gitaru, ktorú mali moji rodičia doma ako dekoráciu (nikto na nej nehral). Vďaka bohu mi dovolili vymeniť drahú gitaru za obyčajnú BMX-ku bez sedadla a myslím, že dnes určite neľutujú .

Takže, klasické XC alebo DH ťa nelákalo?
V mojom prípade to bolo vždy len o peniazoch, podmienkach, ktoré som bohužiaľ nemal. Ale trial mi plnil všetky moje túžby, dokázal som na ňom tráviť celé dni. Samozrejme, keď som vyrástol a čo to už v tomto športe povyhrával, tak som sa začal zaujímať aj o iné športy. Skôr ma lákal DH, ale tým, že som sa stal reprezentantom, veľa som začal cestovať a trénovať + škola a práca na stavbe, takže nezostávalo mi veľa voľného času na DH a samozrejme by som aj veľa riskoval (zranenia a pod.). Ďalšia vec, že veľa peňazí ma stál už samotný trial a nikdy nebolo na rozhadzovanie.



Čo ťa na triale najviac baví?
Najviac ma baví zdolávanie prekážok, som známy tým, že mám dlhé preskoky a slušné výskoky, takže logicky to. Ale najkrajšia vec na tom je tá sloboda v tréningu, dokážem jazdiť na hocičom, hlavne ma fascinuje tá komplexnosť tohto športu. Jazdec musí byť všestranný, aby dokázal zdoláva prekážky, musí si veriť vo výškach alebo na šmykľavých povrchoch. Je to naozaj aj o hlave a trpezlivosti, preto trvá aj dlho, kým sa človek niečo naučí a zdokonalí.

Ktoré úspechy si najviac ceníš? Kľudne sa pochváľ
Fúúú, za tie roky toho bolo celkom dosť, ale určite sa najradšej “hrdím” s titulom majstra sveta z roku 2011 v BIU (biketrialová federácia). Potom sa väčšina jazdcov presunula do UCI a tam som jazdil medzi TOP hviezdami nášho športu. Tam som sa prekvapivo uchytil a tri roky po sebe som sa držal v TOP 10, dva roky po sebe dokonca celkovo v rankingu UCI na 7. mieste a moje najlepšie zajazdené preteky boli svetový pohár UCI vo Val-d’Isére (Francúzsko), kde som skončil vo finále 5-ty a porazil množstvo skvelých jazdcov, ktorých som do tej doby sledoval s otvorenými ústami len na videách.

Aká bola cesta k úspechu? Postupne po malých krokoch alebo si bol jednoducho talent?
U mňa sa vždy hovorilo, že mám talent na šport, že som všestranný, ale v triale to nebolo hneď také jasné. Na začiatku mojej cesty som jazdil vždy na starých, ťažkých a rozsypaných bikoch, preto nebolo vidieť zlepšenia ako pri ostatných. Až neskôr, keď mi rodičia kúpili špičkový bike za 65 000 SK (na splátky, samozrejme), tak prišiel najväčší progres v mojej jazde. Vystrelil som hore ako raketa a začali sa zbierať medaily.

Ako vlastne vyzerá tvoj tréning? Koľko hodín mu venuješ?
Je to individuálne, lebo v tejto dobe mám strašne veľa práce, cestovania, vystúpení a dokonca prerábam aj dom (fyzicky), takže toho času na tréningy nie je ako kedysi. Ale snažím sa jazdiť aspoň 4-krát v týždni po 2 hodiny. Niekedy, keď je naozaj čas, vybehnem do Tatier na moje obľúbené miesto v studenom potoku a dokážem tam stráviť aj celý deň.

Predpokladám, že más aj klasickú prácu
Priznám sa, že moja práca bola od roku 2014 len TRIAL SHOW, s ktorou som si slušne privyrábal a samozrejme to stále pretrváva. Ale prišla ponuka od môjho sponzora Rock Machine, resp. Slogeru (distribútora RM na SR), či by som im nechcel pomôcť s predajom bikov na východnom Slovensku. Chvíľku som so to zvažoval, lebo nie som odkázaný na plat, ktorý dostávam, ale je to pre mňa veľká príležitosť, ako si rozšíriť obzory, naučiť sa niečo vo svete obchodu a dokonca ma to celkom baví. Určite však nechcem zanedbať trial, ale v tejto dobe sa snažím vyladiť môj čas tak, aby som stíhal všetko a aby boli všetci zúčastnení spokojní .



„Ladíš“ špeciálne na nejaké podujatie formu alebo, ako je to vlastne v tvojom prípade?  
Samozrejme ladím, snažím sa vždy individuálne pripraviť na konkrétne preteky, ale posledné dva roky som veľa súťaženiu nedal, lebo som si budoval svoj „brand“, TRIAL SHOW a život. Presťahoval som z paneláku do domu a bolo naozaj veľa práce a zmien. V tejto chvíli sa však pripravujem na majstrovstvá sveta UCI, ktoré budú v novembri v Číne.



Predpokladám, že základom je technika, no aký dôraz dávaš na „kondičku“?
Samozrejme, ako som spomínal, trial je veľmi komplexný a náročný šport (aj keď to niekedy nevyzerá). Okrem jazdenia samozrejme dbám na prípravu vo fitku, jazdím na mojom Blizzarde (enduro) a hrávam hokej.



Zameriavaš sa na klasickú zimnú prípravu? Alebo, čo robí trialista v zime?
Väčšina trialistov v zime jazdí, lebo sú to prevažne Španieli a Francúzi, resp. zvyšok cestuje za teplom. Ja si to dovoliť nemôžem, takže môj tréning je bez biku v posilňovni a na ľade. Až koncom marca začína príprava na biku, keď sa trošku oteplí alebo, keď ideme na bike camp do Chorvátska.



Predpokladám teda, že tradičné cyklistické jarné „najazdievanie“ a zhadzovanie kilogramov sa ťa netýka. Alebo sa mýlim?
Ale ba, týka sa to aj mňa. Nejazdím však na ceste, ale skôr na tom endure, ale čo sa týka zhadzvania váhy, ja sa udržiavam na svojich 83 kg, ktoré sú k mojej výške úplne ideálne. Ale potrpím si, aby som nebol obalený tukom .

A čo strava? Nemyslím aplikácia , ale skôr, či sa na ňu trochu zameriavaš alebo neriešiš? Prípadne nejaký rozumný kompromis?
Strava je pre mňa tiež veľmi dôležitá a dokonca ju aj dodržiavam. Samozrejme, sem-tam si doprajem aj ja nejaké dobroty, ale mám aj doplnkovú výživu vo forme proteínov, vitamínov a pod. Super je, že ma sponzoruje firma Kompava, ktorá sa o mňa stará a som člen ich rodiny.

Jazdíš radšej v prírode (traily, chodníčky a pod.) alebo vyhľadávaš viac umelé prekážky, ktoré ponúkajú napr. mestá?
V triale preferujem na pretekoch umelé prekážky a teším sa na ne najviac, ale v tréningu mám radšej tie v prírode. Je to super tráviť čas v krásnom prostredí a hlavne sa mi otvárajú rôzne cesty. Čo sa týka endura, mám rád pekné traily, ale poteší aj nejaká drevená klopenka alebo skok .



Poďme trochu na techniku, čím je tvoj bicykel špecifický oproti „klasike“?
Môj bike je veľmi špecifický a hlavne stojí viac ako celoodpružený Blizzard (to znamená, že je endurko veľmi dostupné, heh). Nemá sedadlo, má úplne posunutú geometriu dopredu, jazdím na 20-palcových kolesách a hlavne je dôležitá váha. Môj bike váži cca 8 kg.

Všimol som si, že pruženia sa v triale nepoužíva, predpokladám, že to má svoj význam
Pruženie nahrádzam svojím telom, takže už teraz sa neteším na starobu, heh . Samozrejme, v triale ide práve o pružnosť jazdca, takže odpruženie nie je ani dovolené.

Z vlastnej skúsenosti viem, že pri aktívnom jazdení a tréningu vedia komponenty (plášte, reťaze, atď) rýchlo odchádzať. Ako to je u teba? Čo najviac „trpí“?
U mňa konkrétne trpí všetko. Ja som v jeden rok dokázal zlomiť 7 bicyklov, takže o spotrebe materiálov by som vedel hovoriť naozaj dlho a myslím, žeby som vedel napísať aj knihu . Trpí tam naozaj všetko, častokrát tým, že sa to odľahčuje a materiály vydržia logicky menej.



Máš jeden bicykel alebo viacero?
Momentálne mám trialové 4 biky a jedno endurko od Rock Machine.

Potrpíš sa na niektorú časť výbavy? Čo má v tvojom prípade najväčší vplyv na celkový „výkon“? (myslím napr. plášte, pedále, gripy alebo aj tretry a pod.)
U mňa je to geometria bicykla, gripy (potrebujem mať čo najužšie, takže si dávam omotávky na tenisové rakety), dôležité sú aj pedále a kvalitné topánky.

Zasiahla aj trial doba „karbónová“, prípadne, ako to je s tuningom?
Samozrejme to prišlo aj k nám, lebo tu ide naozaj o váhu (mne až tak nie, lebo to potom lámem), ale momentálne mám prvýkrát o niečo ľahšie biky, lebo som začal jazdiť na karbónových vidliciach.. Tak som si odľahčil prednú časť bicykla, teda som si uľahčil napr. skákanie na zadnom kolese.

Pomerne často sa venuješ aj exhibíciám, kde preskakuješ aj osoby. Takže ľudí určite zaujíma, či si už na niekoho nechtiac skočil
Heh túto otázku dostávam často. Áno stalo sa mi to, keď som skočil jednému maskotovi na nohu, ale šlo skôr o jeho plyšovú nohu a nie normálnu. Nebolo to úmyselné, ale nerátal som s takou hrubou nohou . Diváci to pochopili ako úmysel, takže to bola nakoniec super show.



Skáčeš aj viacero ľudí naraz, akú si nechávaš rezervu voči maximu, ktoré sa ešte dá skočiť? (ak tam nie sú ľudia, ale bežná prekážka)
Rezerva je naozaj veľká (cca 50%) . Tam nejde o to, či skočíš 5 alebo 10 ľudí. Ide o zábavu, ktorú tým vytvoríš. Nehazardujem so životmi ľudí, naozaj sa k tomu staviam profesionálne a cítim zodpovednosť. Preto, keď už si nebudem veriť, skončím s tým.

Sú tieto exhibície v podstate aj tréning? Koľko zaberie príprava na jednú takú show?
Je to fyzicky náročné, ale nenazval by som to tréningom. Je to skôr náročné tou prípravou, cestovaním, skladaním prekážok, dohodnutie sa s moderátorom, zvukárom a pod. Vtedy som showman.

Aké sú tvoje ciele alebo výzvy do budúcnosti?
Môj cieľ je vlastne cesta, ktorou práve idem. Nedávam si dlhodobé ciele, rád sa veziem životom a riadim sa aj heslom: “Život je len jazda”. Splnil som si svoj detský sen, živím sa tým, čo ma najviac na svete baví a napĺňa! Veľmi si to vážim a ďakujem všetkým, ktorí mi akokoľvek pomohli tento sen naplniť.

Ďakujem Jančimu za rozhovor, prajem veľa ďalších úspechov a dúfam, že s tou starobou to nakoniec nebude také zlé .

(zdroj fotiek: FB Fun page Ján Kočiš)
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Oblečenie a batohy ~ Chrániče):

Prejsť do shopu (Oblečenie a batohy ~ Chrániče)

Komentáre

perez 25.08.2017 (08:45)

medajle=medaily

 
Pridaj komentár