Reportáž: Veľká cena Kráľovej pri Senci - spokojný s výsledkom

Obec Kráľová pri Senci a Cyklistický klub KRÁĽOVČAN usporiadali 18. kolo cyklistických pretekov MRC v časovke jednotlivcov. Preteky sa konali v nedeľu 3. septembra a nastúpilo cca 60 cyklistov.

Keďže takmer so železnou pravidelnosťou sa s koncom prázdnin a s nastupujúcim začiatkom školského roka rapídne zmení počasie, tak ani tento rok nezostal tomuto pravidlu nič dlžný. Predpoveď počasia moc nepriala cyklistickému športu, ale aj tak som si povedal, že lepšie zmoknúť ako stráviť celú nedeľu zavretý v dome. Nakoniec sa to ukázalo ako rozumný ťah, lebo napriek tomu, že celú cestu pršalo, tak kúsok pred miestom konania sa ukázalo aj slnko a tu boli cesty prekvapivo suché, čo vydržalo počas celých pretekov. Jediný vrtoch počasia bol teda silný nárazový vietor, čo sa už stalo pravidlom tohto roka, a to pri každej časovke, ktorú som absolvoval.

Porušené pravidlo

Krátko po 9. hodine dorážam na miesto určenia a utekám sa registrovať. Keďže štart je naplánovaný na 10. hod., tak neváham a rovno sa idem prezliecť a roztočiť nohy na trenažéri. Krátko pred 10. h zosadám, nahadzujem diskové koleso a aero prilbu. Rýchlo si ešte utekám uľaviť a zapiť gél. Keďže som nemal čas si ísť pozrieť štartovku, tak na štart idem radšej v predstihu s tým, že aj tak budem klasicky štartovať prvý. Našťastie sa toto pravidlo tentokrát porušilo a štartujem až ako štvrtý. Čaká ma 19 km rovinatá netechnická trasa, ktorá je pre mňa veľká neznáma, keďže doteraz sa na tomto podujatí jazdili hromadné preteky na okruhu a časovka vedie len z časti po tomto okruhu a je kužeľom rozdelená zhruba na polovičku. Tu by sa aj dalo zapolemizovať, prečo organizátor na časovku nevyužil zaužívaný okruh, ale zvolil jazdu po lajne s obrátkou.


Štartuje sa klasicky po minútových intervaloch, čiže rad na mňa prišiel o 10:03. Na tomto podujatí absentuje štartovacia rampa, resp. štartujúci asistent, tak po štarte pribúda starosť navyše v podobe rýchleho zacvaknutia sa do pedálu. Prvá polka trasy sa ide po vetre, takže v otvorených úsekoch sa mi neraz objaví na computeri aj rýchlosť cez 60 km/h, takže prevodník s 55z je tu nutnosť, pokiaľ človek nie je zrovna Chris Froome a nemá v nohách ventilátor . Horšie je to po obrátke, kedy vietor dáva zabrať a rýchlosť klesá k 40 km/h a bolesť aspoň čiastočne zmierňuje prechod obcami, kde predsa len ten vietor je stlmený zástavbou. Snažím sa držať celý čas rovnaké tempo, ktoré ma predčasne neodpáli. Najhorší úsek trati nastáva ku koncu, pred obcou Kráľová pri Senci, kde na otvorenej ploche sa ide presne kolmo oproti silnému vetru a človek má tak pocit, akoby nešiel po rovine, ale do riadneho kopca . Tak sa už neviem dočkať začiatku obce, ktoré je vykúpením a rýchlosť sa zasa dostáva cez 40 km/h. Cieľ už je len jeden km, tak sa snažím ešte zrýchliť, ale telo už moc nespolupracuje. Nakoniec pretínam pásku v čase tesne pod 26 minút ako prvý pretekár, keďže súperov štarujúcich predo mnou sa mi postupne podarilo všetkých zarezať . Za páskou rovno pokračujem ďalej, za účelom vyjazdenia sa. Neskôr stretávam hlavného konkurenta v kategórii - Dominka Špiláka, a tak zisťujem jeho čas a podľa predpokladu ho má o pár sekúnd lepší (25:46), čo nakoniec potvrdia aj oficiálne výsledky. Tentokrát mi to vydalo na druhé miesto, za čo môže aj fakt, že tu bola skromnejšia účasť, pod ktorú sa podpísalo pravdepodobne aj počasie. Zo žien zvíťazila Mariana Findrová s časom 32:20.

Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a záznam z trasy na tomto odkaze.

Bezodný tanier a pohár

Zázemie pretekov teda neopúšťam, ale zostávam na záverečné vyhodnotenie. Čas do vyhodnotenia nám skracuje guľáš, ktorého prídel na lístok sa časom mení na bezodný tanier. Neskôr sa k nemu pridáva aj burčiak, ktorý taktiež má charakter bezodného pohára, a tak si niektorí borci čapujú rovno do bidóna . Ja len omočím jazyk, keďže sa ešte musím dopraviť domov. Nakoniec moju kategóriu elite vyhlasujú ako poslednú, a to ešte ako všetky predchádzajúce kategórie v opačnom poradí, teda od víťaza. Celkový dobrý dojem z dobre a priateľsky usporiadaných pretekov pokazí fakt, že sme ako jediná kategória nedostali poháre ani medaily, ale len obyčajné reklamné pero a základnú finančnú prémiu neštandardne zabalenú v papierovej vreckovke . A to aj napriek tomu, že naša kategória mala takmer najväčšie zastúpenie a dosiahli sme aj tri najlepšie časy absolútne.


Myslím si, že nikto z nás, hobby pretekárov, nechodí na preteky kvôli cenám, ale pokiaľ majú takúto až trápnu príchuť, je hodnotnejšie aj samotné potrasenie ruky. So zajazdeným výsledkom som v konečnom dôsledku spokojný, pretože som dokázal potvrdiť formu z predchádzajúcej časovky v Jatove a dokázal si tak, že zvýšená hodnota FTP nebola len vecou náhody, ale je výsledkom tvrdej práci v tréningu .

(zdroj fotiek: Inka Oravcová)