Reportáž: 30. ročník edície Javorinskej časovky a výborný nápad so štafetou

Na štart sa postavilo 120 pretekárov a ako už tradične, bola na výber horská a cestná časovka, ktoré majú podľa propozícii dĺžku 8,5 km a prevýšenie 650 m.

Reálne čísla sú o kúsok menšie. Tento ročník priniesol aj novinku v podobe disciplíny štafeta, kde išlo o ojedinelú kombináciu v jazde dolu kopcom na DH bikoch po traili zvanom Python a následnom výjazde k Holubyho chate na cestnom bicykli. Celková dĺžka tejto trati bola 17 km. Súčasťou pretekov boli aj detské preteky, kde sa zúčastnilo na trati dlhej 1 000 m, celkovo 14 detí.


Priznávam, že k tejto časovke mám špeciálny vzťah, a to nielen kvôli tomu, že je v domácich podmienkach, ale aj preto, že bola veľkým impulzom, prečo sa stal zo mňa žiletkár a neskôr aj pretekár. Roky som túto časovku registroval, len tým, že mi každoročne šli okolo domu očíslovaní bikeri. To boli ešte časy, keď časovku organizoval Klub turistov zo Starej Turej a do podvedomia sa dostala viac-menej len zainteresovaným. Neskôr organizáciu zobral pod svoje krídla chatár Miro Martinček z Holubyho chaty a vďaka propagácii cez sociálne siete som sa o nej dozvedel aj ja. V tom čase som sa len rekreačne vozil na biku so psom, ale povedal som si, že prečo neskúsiť preteky, keď už to mám doma. Vtedy to nedopadlo moc slávne pre mňa, najskôr som prepálil začiatok a šiel plašácky do úniku a neskôr, keď už som mal za sebou 75% trasy, som zlomil pätku a preteky musel zabaliť zo solídnej pozície. Spomínam si, ako som bol potom na vyhodnotení časovky a veľmi ma tam zaujali rozhovory cesťákov a ich zážitky z pretekov, výjazdov, atď. a tak som si na jar kúpil cesťák a už som v tom až po uši .


Späť do prítomnosti. Možno aj čiastočne z nostalgie, ale aj kvôli zmene a potreby spoznať silu konkurencie v MTB, som sa tento rok rozhodol postaviť na štart práve horskej časovky. Aby mi nebolo ľúto za cestou a aby som to nemal také jednoduché, prihlásil som sa aj do disciplíny štafeta, kde na mňa práve čakala cestná časovka. Pozitívum bolo, že s takouto možnosťou počítal aj organizátor a dalo sa to ísť v rámci jedného vyššieho štartovného.

Využívam domáce zázemie

Ráno sa utekám na štart odprezentovať a zoznámiť sa s parťáčkou na štafetu Zuzanou a dohodnúť si postup. Potom sa opäť vraciam domov a zostáva mi hodina do štartu, tak neváham a idem pretočiť nohy na valce. Oceňujem luxus domáceho prostredia, kde mám vlastnú hudbu, ventilátor a pokoj. Po polhodinke zosadám, prezúvam cestné tretry za horské a vysadám na bike, na ktorom sa dopravujem na štart. Horská časovka má hromadný štart a už tretí rok aj novú trasu, kde sa minimalizoval podiel asfaltu. Keďže si celkom verím, postavím sa do prvej lajny. Hneď po štarte o 10:00 meníme smer do areálu bývalého PD, kde sa hneď mení povrch na šotolinu a po brode cez potok nás čaká pekelná stena s 20% sklonom, držím si popredné pozície a postupne som druhý, obehol by som ešte aj prvého, ale radšej zbytočne neplaším a zostávam v ideálnej stope za ním a predbieham ho až na konci stojky. Keď sa otočím, tak už máme náskok, pred nami je teraz miernejšia pasáž trate, keď sa ide po lúkach, idem to zo špice a veziem za sebou súpera, aj rozmýšľam, že ho vyzvem k spolupráci, ale keď sa terén dvihne, tak už pomaly začne strácať a idem si svoje.


Rovinatejší lúčny úsek trati je pomaly za mnou a pripájam sa na asfaltovú stenu v osade Miškech salaše, ktorá má v jednom úseku parametre najvyššieho sklonu cesty v Trenčianskom kraji (aspoň som také niečo niekde čítal, ale ruku do ohňa za to nedám). Na zázname zo stravy je tam 27% špička. Aj tento úsek zvládam osamote s pomerne slušným náskokom a konečne prichádzam do lesa, kde pokračujem ďalej zasa po žltej turistickej značke. Vďaka lesákom a ich činnosti tu treba dosť laborovať s výberom stopy. Nerobím našťastie žiadnu chybu a stále som vo vedení a miestami ani už nikoho za sebou nevidím. Na konci lesa sú zasa pekné stojky, kde treba radiť najľahší prevod, aby sa neskôr radilo na hrubú po napojení na hlavný asfaltový ťah na Javorinu, odkiaľ je to už len kilometrík do cieľa. Mal som v hlave skromný plán, že ak budem mať náhodou slušný náskok, tak záver zvolním vzhľadom na to, že ma čaká ešte štafeta. Ale nakoniec dupem až do cieľa s vidinou rekordu trate, to sa mi síce nepodarilo, ale napriek tomu to bolo suverénne víťazstvo v čase 32:27. Zo žien mala najlepší čas Lenka Pražienková, ktorá zdolala trať za 46 minút. Záznam trasy nájdete na tomto odkaze.


Po dojazde a krátkom vydýchaní sa, mierim ešte do kopca smerom k TV vysielaču, kde už je nachystaná štartovacia rampa pre DH časť pretekov štafety. Odpustím teda tlak v pneu a idem dolu časťou Pythona, kde si všímam obrovské penzum práce, čo sa týka značenia, ale aj dokonalej úpravy trasy. Doma opäť usadám na valce za účelom vytočiť sa, nervózne čakám na ďalší štart. Keďže mám ešte pomerne dosť času, hodím do seba aspoň polievku, čo je ďalšia z výhod domácich pretekov .

Krátko pred pol 1 sa spájam s parťáčkou Zuzanou a dávame si info, ako to vyzerá s ich štartom. Keďže tento štart nebol pevne daný v propozíciach, ale bol závislý od konca detských pretekov. Dohadujeme sa teda tak, že mi ešte zavolá, keď bude mať krátko pred štartom a ja zasa hovorím, že už o jednej budem pre istotu čakať dole. Tak sa teda utekám znova zohriať na valce, kde nervózne čakám na telefonát, ktorý neprichádza, tak si myslím, že je to asi dosť posunuté a moc sa neponáhľam na štart a neplním svoje slovo, že tam už o jednej budem a som tam o pár minút neskôr. Telefonát prichádza už keď som skoro na štarte, ale nie je v ňom očakávaná informácia, ale troška frustrácia, že kde som, že ona je už dávno dole. Tak tam rýchlo valím, predáme si štafetu a rovno sa otáčam, idem do cieľa s veľmi zmiešanými pocitmi, jednak troška sklamaný, ale aj naštvaný sám na seba, prečo som tam nebol skôr a tak isto s otázkou, či to má ešte zmysel.


Nakoniec sa neopúšťam a dávam do toho maximum, zo začiatku ešte viac, tak sa aj celkom uvarím, ide sa mi celkom dobre, ale už je aj cítiť, že som niečo predtým robil . Cestou hore obehnem asi 5 súperov a ešte sa nevyhnem kolízii s dodávkou tesne pred cieľovou páskou, keď som do nej špurtoval a musel ísť výrazne na brzdy. Keď sa darí, tak sa darí. Nakoniec som hore za 25 minút. Už som túto trasu spravil aj s lepším časom, ale vzhľadom na celkový priebeh je to veľmi slušný čas, ktorý by miešal poradím na pódiu aj v cestnej časovke. To že som sa neflákal, potvrdzujú aj dáta z wattmetra a priemerný výkon 5 w/kg. Nakoniec nám to v súčte stačilo len na zemiakovú medialu, ale nebyť tej časovej straty vďaka zlému zorganizovaniu sa, tak by to bolo na víťazstvo aj v tejto kategórii. Ale tak aspoň nemajú manželia „klokanovci“ tichú domácnosť, pretože štafetu vyhral práve manžel mojej parťáčky Pavel Chrenčík s našim Michalom Kimličkom. Chalani mali sumár časov 46,52 a my sme na nich stratili minútu a sedemnásť sekúnd. Celkovo sa zúčastnilo 8 dvojíc. Záznam trasy štafety nájdete na tomto odkaze.


Po absolvovaní druhej časovky dňa sa už nevyjazďujem, ale len sa prezliekam a utekám si vybrať do chaty jedlá a nápoje, na výber bola žemlovka alebo kapustnica a z nápojov káva, kofola a nealko pivo, takže celkom luxus . Ešte ani nestihnem dojesť a už sa začína vyhodnocovať. Za zmienku stojí ešte víťaz cestnej časovky Juraj Krištofík, ktorý trasu zvládol vo fantastickom čase 23 minút a 3 sekundy a utvoril tak aj nový rekord trate, za čo si odniesol špeciálnu cenu. Zo žien mala na cestnej časovke najlepší čas Jitka Mošťková, ktorá trasu zvládla za 34 minút a 15 sekúnd. Kompletné výsledky všetkých kategórii a tratí nájdete na tomto odkaze a fotogalériu zase na tomto odkaze.

Miesto oslavy

Celkovo nejde tomuto podujatiu čo vytknúť, trate boli dobre značené a križovatky zabezpečené. Výborný nápad bola aj disciplínna štafeta, kde došlo k netradičnému spojeniu žiletkárov a zjazdárov, a tak ako je roky toto pohraničné Javorínske územie miestom oslavy priateľstva dvoch národov, Čechov a Slovákov, tak aj vďaka Mirovi Martinčekovi sa teraz stalo aj miestom oslavy viacerých bicyklových disciplín, kde sa niekedy až zbytočne, riešia rôzne hejty .

(zdroj fotiek: Martin Medňanský)