Reportáž: ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón – fajnový „náklad“ v domácom prostredí

Reportáž: ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón – fajnový „náklad“ v domácom prostredí

7 komentárov

Imroman 12.09.2017 10 fotografií   Reportaz Horska Cyklistika Preteky Maraton Preteky

Za strmými kopcami a krásnymi chodníčkami netreba vôbec chodiť ďaleko. Dôkazom je ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón s legendárnym cieľom, ktorý z vás dostane aj to posledné... doslova.

 

Rovno z domu


Je naozaj príjemná zmena ísť na podujatie, ktoré máte pár kilometrov od domu. Dokonca tak blízko, že idem prvýkrát túto sezónu z domu priamo na biku . Navyše je pekné počasie, čomu sa určite raduje aj organizátor – veď Snežnica je už doslova povestná tým, ako tu vždy leje. A ešte svojimi výživnými kopcami, vrátane toho cieľového. Celé zázemie je totiž na ihrisku, ktoré sa týči nad dedinou a vedie k nemu asfaltové stúpanie naozaj výživných parametrov, čo je aj cieľová „rovinka“ .



Registrácia aj všetko ostatné prebehlo bez problémov, odkladám batoh u kamaráta Maja v stánku a pomaly sa blíži 10:00. Čaká nás upravená zmenená trasa, ktorá sľubuje na dĺžke 52 km prevýšenie 1 700 m, no kto pozná okolitý terén, tuší, v akých kopcoch budeme tie metre zbierať. Minulý týždeň to bolo u mňa naozaj biedne, musel som dať dokopy „trávenie“ a zároveň si poriadne oddýchnuť. Vďaka tomu som sa naozaj tešil a rovnako mal chuť si poriadne zapretekať. Keďže mi celkom chýbala intenzita, stále si hovorím: „hlavne to neprepáľ!"



Začiatok a neposlušné sedlo


Slávnostný štart, spustíme sa z kopca do dediny a za autom pokračujeme až na jej koniec. Tu nás vypustia a môžeme ísť na to. Zatiaľ super, blíži sa prvá asfaltová stojka do Zástrania, do ktorej nabieham. Predo mnou ide osamote iba Vlado Hojdík, tak si hovorím, že celkom dobrý začiatok. Lenže kuknem na „budík“ a keď vidím tie čísla, tak mi je jasné, že dnes si tu poriadne naložím. Vydýchať sa moc nie je kde, krátky zjazd, vidím mamu ako fotí a zase ďalšia stojka . Aby som sa vydýchal, to môžem rovno zosadnúť a ísť peši, takže idem ďalej v nastolenom tempe.



Postupne sa pozliepame do menších rozostupov a smerujeme už na miestny singel okolo kopca Vreteň, z ktorého sa v polovici odpojíme a pekným zjazdom zbehneme znovu do Snežnice. Na tejto trati je super, že prechádzame znovu cez priestor štartu a v tzv. XC sekcii namotanej v strmej lúke stúpame do neďalekého sedla. No vďaka divákom je atmosféra tejto časti naozaj parádna a človeka ten kopec ani toľko nebolí . Som na 3. mieste a po nevydarenom strmom úseku naskakujem. Lenže ako „hupnen“ do sedla, to sa v lyžinách pretočí (systém Ritchey má takú kolísku) a teraz mám špičku poriadne dohora. Nič príjemné a hlavne v tej stojke sa na tom nedá vôbec ísť, tak to skúsim rýchlo napraviť a poskočím zadkom na špičke. Celé sa to zase preklopí a teraz mám posed ako Jarda Kulhavý . No nič, stále lepšie ako to prvé . Vyťahovať imbusáčik a babrať sa s tým v tomto tempe sa mi vôbec nechce...

Nepoznané stojky


Rýchly zjazd, opäť sa driapeme po lúke, zbiehame po singli popri potoku na asfaltové stúpanie. Prvý bufet, beriem len pohárik a pokračujem. Na asfalte sa zase dolepíme, dobieha ma aj kamarát Paľo Sivák, pretože za môj „namotivovaný“ úvod samozrejme platím daň . Namiesto toho, aby som postupne zrýchľoval, tak cúvam. Čo ale môžem robiť, je aspoň do seba tlačiť gély, keďže je mi jasné, že teraz idem poriadne na „cukry“ - našťastie som sa vybavil zásobou . Po zjazde do Vadičova je krátka rovina na asfalte, kde ešte dávam aj tyčinku. Bývam v podstate hneď za kopcom, ale kam stúpame, je pre mňa novinka. Už viem prečo... skutočne hrozná stojka, ktorá nemá konca kraja a vyvedie nás k lúkam nad dedinou. Ledva tlačím gašpara a niektoré úseky ešte musím zabrať poriadne so sedla. To sa mi inak ešte znovu párkrát pretočilo, čo vždy sprevádzala séria nadávok a otestoval som zrejme všetky možné sklony . S kamarátom Braňom vytvoríme dvojičku a stúpame okolo rekreačného strediska vo Vadičove ďalej dolinou.

Pár slov k trati


Inak, nedá mi povedať pár slov k trati. Naozaj sa mi páči, ako sa snažia neustále hľadať možnosti na jej zlepšenie a vôbec nejdú tou najjednoduchšou cestou zvážnic. Práve naopak, vždy čaká odmena v podobe nejakého singla alebo pekného úseku. Navyše im situáciu neustále komplikujú početné lesné práce a ťažba dreva, ktorá tieto miesta doslova ničí a už to je podľa mňa poriadne cez hranu. Hlavne že budujeme „cykloregión“, no totálne rozbitá zvážnica s označením „C“ zrejme cykloturistov moc nenadchne... To je aj dôvod, prečo na tento smer tak často nechodím, pritom terény sú tu výborné! Ešte raz dávam klobúk a opäť jeden dôkaz, že sa to dá.



Odmena


A to náš čaká ešte najväčší „higlight“ - dlhý singel, ktorý dali dokopy domáci nadšenci zo združenia Jánošíkovým krajom, kam sa dostávam sériou ďalších strmých stúpaní. No hlavne bolo potrebné najskôr vyšliapať na hrebeň, čo tiež nebolo zadara . Opäť čaká parádne jazdenie, nechýbajú korienky a všetko ostatné, čo má tvoriť dobrý trail. Za chvíľu dobieham Paľa, ktorého tiež „dobehol“ ten úvod a postupe sa mu vzďaľujem. Na širokom lesnom chodníku treba dobre voliť stopu, pretože lesné mechanizmy tu spravili parádne blatové pasce, do jednej takej sa chytil aj Braňo jazdiaci za mnou. Dlhá lúka a pred nami sa vynára Kotrčiná Lúčka s posledným bufetom. Sem som poslal mamu na prechádzku, tak mám rovno nový bidón a môžem pokračovať . Stúpame po dlhej lúke, pred sebou vidím ďalších a skúšam trochu pridať. Už to ale moc nejde a v sede ma aj berú kŕče.



Záver, ktorý z vás dostane všetko


Vybiehame v Zástraní, prechádzame popod Straník a do poslednej časti trate. Míňam aj jedno koryto, kde som si pred 2 rokmi v blate pekne ustlal do mäkkého . Tesne pred koncom nás dobieha kamarát Rišo, ktorý v kopcoch išiel výborne a následne odskočil. Chcem ho doraziť v poslednom zjazde, no to by som nesmel prepáliť a prebehnúť späť na trať cez kríky . Mohol to byt súboj telo na telo v poslednej stojke, takto ho mám pred sebou, ale už sa nedokážem dotiahnuť.



Inak, ten záver je naozaj šialený a lámem to celé v stoji, Rišo je kúsok vpredu, ale v tom sklone je to viac než dosť . Ale výborná atmosféra sa vždy postará o to, aby človek nezosadol a nezostal sedieť kúsok od cieľa... Konečne cieľová nafukovačka a pípnutie, dnes za 2:49 a celkovom 6. mieste. Priemer 183 na takmer 3 hodinách je zrejme môj rekord a ukážkový výsledok stratégie: „hlavne to neprepáliť“ . Víťazom sa stal Vlado Hojdík (PROefekt), medzi ženami Martina Šichtová (KPHC Turčianske Teplice).

Výsledky nájdete na tomto odkaze, trasu a údaje z jazdy na tomto odkaze a fotogalériu zase na tomto odkaze.



V cieli je výborná atmosféra a rovnako výborné cestoviny, ktoré vo mne po nejakom čase doslova zmizli. Krásne a konečne opäť teplé počasie umožňuje sa váľať na ihrisku do vyhlásenia, po ňom sadám na bike a cez úvodnú asfaltovú stojku sa prehupnem späť do Žiliny. Musím povedať, že maratón bol naozaj podarená akcia s krásnou a poriadne náročnou traťou, kde sa v podstate ani nedalo oddýchnuť. Páči sa mi, ako sa snaží organizátor stále hľadať nové možnosti, a to aj v podmienkach, ktoré im stále komplikuje lesná ťažba.





Snáď sa niekedy zodpovední uvedomia a prestanú ničiť tak krásne prostredie Kysuckej vrchoviny, ktoré má skutočne čo ponúknuť. No a ja dúfam, že moje telo si opäť „trochu“ priviklo na intenzitu a záver sezóny v Košiciach bude trochu pohodovejší .

(zdroj fotiek: Peter Bugáň)
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón

09.09.2017
5. kolo - Žilinská ŽupaTour
MTB - maratón
Snežnica - Kysucká vrchovina (Slovensko)

Pozvánka, Reportáže, Výsledky, Foto, Video

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Kolesá a ráfiky ~ Vypletené kolesá ~ MTB kolesá):

Prejsť do shopu (Kolesá a ráfiky ~ Vypletené kolesá ~ MTB kolesá)

Komentáre

kava 12.09.2017 (17:50)

A v kysuckých Beskydoch je to ešte horšie, na snímkach neprekonateľné blato na hrebeni Rače na značenej cyklotrase a dôkaz inteligencie kôrovca, ktorý hranicu neprekročí v stúpaní po hranici na Veľký Polom: https://i.nahraj.to/f/1O81.jpg https://i.nahraj.to/f/1O7Z.jpg

 
palo14 kava 13.09.2017 (08:21)

Fajn clanok, podla mna si skoncil dost dobre. Trocha nepredsavitelny cas pre mna. No bohuzial tazba je osudom Kysuc.

 
palo14 palo14 13.09.2017 (08:22)

Prispevok patri o uroven vyssie. Reaguje na clanok.

 
cory 12.09.2017 (18:27)

Tak podobne ako ja, tiez som siel bikom zo ZA na preteky, a naspat som si rovnako zopakoval kusok trate. Akurat ten moj vykon nebol podobny
Ale suhlasim s tym, ze preteky to boli super a ta kysucka tazba - to je des. Ale tesim sa, ze si nesutazne prejdem niektore useky znova.

 
kolloMT 12.09.2017 (19:20)

neprepalit to utiahol som len 25km potom vzdal ... nabuduce mozno...

 
baggio79 12.09.2017 (19:50)

Imroman ty si vedel pred pretekmi, že trať bude mať 52 km

 
Imroman baggio79 12.09.2017 (20:33)

nie..dal som rovno udaj ktory mi nameralo...

 
Pridaj komentár