Cesta k zisku titulu Super Randonneur

Cesta k zisku titulu Super Randonneur

7 komentárov

cirinko 20.10.2017 10 fotografií   Cestna Cyklistika Madarsko Ceska Republika

Keď som si koncom roka 2016 určoval cieľ, tak to bolo získanie titulu Super Randonneur v BRM v roku 2017. O čo vlastne ide?

 

Pravdepodobne máloktorý cyklista na Slovensku vie, čo znamená skratka BRM, tak asi na začiatok pár základných informácií. Ide o organizáciu so sídlom vo Francúzsku, založenú v r. 1921 ako Brevets Randonneurs Français, v roku 1976 založená Brevets Randonneurs Européens a v roku 1983 Brevets Randonneurs Mondiaux, ktorý v dnešnej dobe zastrešuje viac ako 50 krajín na 5 kontinentoch. Žiaľ, na Slovensku nefunguje takáto organizácia a pre získanie titulu Super Randonneur, musíme jazdiť v okolitých krajinách.

A čo je potrebné na získanie titulu? Počas kalendárneho roka je potrebné minimálne zajazdiť jednu 200, 300, 400 a 600 km túru, na ktoré sú určené časové limity (200 km za 13,5 h, 300 km za 20 h, 400 km za 27 h a 600 km za 40 h). Nejde o klasické preteky, pretože za prvé miesto nikto nič nezíska, je len potrebné sa zmestiť do časového limitu na jednotlivých checkpointoch a ukončiť túru za stanovený limit. Odmena za úspešné dokončenie túry je diplom a medaila. Čo sa týka výberu krajín, je v podstate jedno, v ktorej krajine odjazdíte jednotlivé vzdialenosti, je povolená aj kombinácia v rôznych krajinách, čo v mojom prípade boli 200, 300 a 400 km vzdialenosti v Českej republike a 200 a 600 km som splnil v Maďarsku. Takáto forma je veľmi výhodná, keďže sa môže stať, že niektorý termín z kalendára niekomu nevyhovuje, môže si ho nahradiť v inej krajine. Mne to tento rok prišlo veľmi vhod, nakoľko v termínoch 300 a 400 km túr v Maďarsku, som mal iný program a nahradil som ich práve v Českej republike.

BRM 200 - Brno


Moja prvá BRM bola zmesou očakávaní a obáv, keďže som mal najazdených len 900 km a profil trate ukazoval cez 2 000 výškových metrov. Až do deadlinu na prihlásenie som v tom bol ako Slovák sám, až týždeň pred štartom sa ku mne pridali ešte dvaja. Takže poriadna morálna podpora. Nadišiel piatok, všetko pripravené na cestu do Brna, pozbierať cestou kamošov a môžeme ísť. Okolo ôsmej večer sme v Brne, na hotelovom parkovisku stretávame jedného účastníka zajtrajšej jazdy. Ideme sa ubytovať, v pláne máme večeru, no keďže kuchár odišiel, prichádza plán B, pizzeria. Pri návrate na izbu sa opäť stretávame s účastníkom, prehodíme pár slov, dohodujeme si čas, kedy sa ráno stretneme kvôli bicyklom. Líhame si do postele, čas budíčka 6:30, hodina na prípravu stačí. Ráno ešte pred zvonením sme hore, adrenalín pomaly stúpa, takže začína príprava. Zrazu klopanie na dvere, za nimi náš známy, vraj štart je posunutý na 7:00. Niet čo čakať, rýchlo sa zbaliť, vybrať bicykle a rýchlo vybaviť registráciu. Ešte šťastie, že štart je cez ulicu. Prichádzame ako prví a pomaly sa zbierajú ďalší. Väčšina na rekumbensoch, sú takí, čo sa dá povedať na veteránoch, no aj takí, ktorí majú najmodernejšie bicykle.

Vypĺňame registráciu, dostávame brevet kartu a posledné inštrukcie pred štartom. Hlavne tá posledná je zaujímavá, vraj na jednom mieste opravujú most, takže je možné, že to budeme musieť obísť. Celkom to potešilo . Po informáciách sa konečne spúšťa štart a formujeme sa do skupiny asi 8-9 jazdcov. Keďže cesta vedie cez mesto, držíme sa domácich, ktorí to tu poznajú. Mám síce trasu v navigácii, ale živá GPS je spoľahlivejšia. Síce hneď na začiatku ideme úplne mimo trasy, preto sa držíme balíka. Asi po 7 km sa vraciame na pôvodnú trasu a naberáme smer juh. Na dnešný deň hlásia JV vietor, takže by to malo byť v pohode. Omyl, bude to horšie. Ale to až neskôr. Na prvý checkpoint, čo je asi 42 km, sme z balíka len 6, tesne pred ním prechádzame po hrádzi, kde vietor ukazuje svoju silu. Na prvom kontrolnom bode v Dolných Věstonicích je potrebná účtenka z obchodu, tak si kupujem niečo na občerstvenie. Ernie má trocha smolu, praskla mu špica, čo je dosť zlá správa, tak on kupuje izolepu, nech prasknutá špica drží na mieste. O päť minút neskôr prichádzajú dvaja na rekumbensoch. Lúčime sa s nimi a vyrážame k druhému kontrolnému bodu. Našťastie, odtiaľ na druhý checkpoint je to smerom SZ, takže vietor fúka do chrbta. Za Hustopečami sa od nás oddeľujú dvaja, keďže prichádzajú stúpania a jeden z nich má jednokolečko. Ďalej pokračujeme štyria, je čas na prehodenie pár slov, z ktorých sa dozvedám, že najdlhšia trasa, akú zatiaľ český kamarát zajazdil, bola 160 km. Na druhý checkpoint, ktorým je reštaurácia U kostela v Újezdu u Brna, prichádzame v skvelom čase. Rozhodujeme sa, či obedovať tu alebo až na treťom kontrolnom stanovišti a voľba padá na to tretie, a tak vyrážame ďalej.

Už len traja Slováci, keďže Pierro sa pridáva k svojej partii. Po opustení dediny sa naplno prejavuje sila vetra, ktorá nás sprevádza až po vstup do Ždánického lesa. So silou vetra sa priamo úmerne zvyšuje aj stúpanie a v niektorých častiach sa šplhá k 14%. No krásne scenérie a úplný kľud nahradzujú vynaložené úsilie. Po opustení lesa sa scenéria mení na Windows obrazovku s profilom húsenkovej dráhy. Na treťom kontrolnom stanovišti, na benzínovej pumpe v Střílkach, opäť potrebujeme účtenku a keďže sa ozýva žalúdok, je čas ho naplniť. Bageta a Coca-Cola ho upokoja a po pol hodine oddychu vyrážame k poslednému checkpointu. Scenérie a profil sa nemenia, akurát, že vietor nám trocha pomáha. Na poslednom checkpointe chvíľu hľadáme dom číslo 209, keďže v dedine je číslovanie chaotické. Konečne ho máme, no landmark, ktorý máme napísať do brevet karty, sa odlepil z okna a je nečitateľný. Pre istotu robím fotky, nech máme dôkaz. Pred nami je posledná vrchárska prémia, nohy ma nejako neposlúchajú, a tak na vrchole beriem tretie miesto. Nevadí, lebo na zjazde do Ochozu stratu dobieham. Spomínaný most našťastie funguje, akurát ho treba prekonať pešo a zostáva posledné menšie stúpanie, na ktorom to Ernie vzdáva a zostávame dvaja. Posledné kilometre sú už len dole kopcom, takže to ubieha rýchlo. Popri Svratke po cykloceste sa dostávame do Maloměřic a po 9 hodinách a 5 minútach zvoníme pri cieľových dverách. Odmenou za prvé miesto je domáca buchta. Po prvotných obavách je moja prvá 200-ka úspešne absolvovaná. Po 20 minútach prichádza aj Ernie, takže už len zbaliť veci a vydať sa s dobrým pocitom domov. Záznam zo Stravy si môžete pozrieť na tomto odkaze.



BRM 200 – Kiskunfélegyháza


Druhé moje podujatie v rámci BRM sa presťahovalo do Maďarska, na okruh s najmenším prevýšením v celom programe. Dokopy niečo málo cez 200 m. Takže sa očakávala rýchla jazda s časom okolo 7 hodín. Predpoveď však hlásila len 15 stupňov a silný SZ vietor. Cestu do Kiskunfélegyháze sme si naplánovali na piatok, tentoraz už vo štvorici. Po ubytovaní sme si vyšli do mesta na večeru. Keďže sme boli ubytovaní na rôznych miestach, dali sme si zraz na 6:30, nech máme čas na presun na štart. Samozrejme sa to posunulo, ale na štart sme prišli pred siedmou. Oproti minulotýždňovej jazde sa tu zišlo okolo 70 jazdcov, takže registrácia trvala trochu dlhšie. Štart sme si preto dali na 7:10. Po štarte sme sformovali 4-členný balík a vydali sa k prvému kontrolnému bodu v Izsáku. Vietor ešte bol v pohode, no v asi polovici k checkpointu zosilnel a začal fúkať z pravej strany oproti. K tomu sa pridala rozbitá cesta, takže sa držať v závetrí a nevletieť do diery bol obrovský problém. Tak sme tých 20 km išli každý sám za seba. V Izsáku sme dobehli dvoch skoršie štartujúcich jazdcov.

Tesne pred našim odchodom dorazila početná skupina 7 jazdcov. K druhému kontrolnému bodu to bol smer JV, takže až po Kiskőrös to bolo po vetre. Tu nás predbehla spomínaná skupinka, keďže Miro potreboval doplniť vodu. Odtiaľto až do Kalocse to opäť bol vietor zboku, otvorená krajina bez stromov, za ktoré by sa dalo skryť, a tak sme čakali, kedy sa konečne dostaneme do Barokk cukraszda, kde už bolo pláne doplniť energiu zákuskami. Strávili sme tu asi 20 minút a posilnení sme vyrazili do druhej polovice. Našťastie cesta smerovala na juh a 40 km do Jánoshalmi ubiehalo veľmi rýchlo, miestami sa darilo držať rýchlosť cez 40 km/h. Jediné stúpanie nás čakalo v Hajosi vo vinárskej oblasti. V Janoshalme sme dobehli skupinku, v pláne bolo ísť s ňou, no kým sme vybavili kontrolu, boli preč. No nič, museli sme ísť ďalej len štyria. Miro to do vetra vzdal, no dobehol nás jeden zo skupiny, ktorý zaostal, tak sme opäť boli štyria. Až do Kiskunhalasu sme to ťahali spolu, no na železničnom priecestí sme sa rozdelili. Dosť dlho som išiel sám, neskôr ma dobehol Gábor a do Kiskunmajsi sme išli dvaja. Tam sa nám podarilo dobehnúť ďalších dvoch, ktorí nás nechali v Kiskunhalasi. Vietor bol silný bočný od Kiskunmajsi aj oproti. Tu nás dobehla skupinka, doteraz neviem ako sa nám ju podarilo predbehnúť a začali posledných 20 km do vetra šliapať okolo 33 km/h, čo som vzdal a išiel svoje tempo. Plán bol to spraviť do 8 hodín, čo sa podarilo a do Nonstop Pékség som prišiel za 7:54. V chladnom a veternom počasí sa podarila aj druhá tohtoročná BRM 200. Záznam zo Stravy si môžete pozrieť na tomto odkaze.



BRM 200 – Balaton


29. apríla bola naplánovaná BRM 200 okolo Balatonu, pre mňa Déjá vu, keďže som ju absolvoval aj minulý rok v rámci BRM. Do Siofóku sme cestovali tentoraz len dvaja, nakoľko hlásili zlé počasie.



Ráno na štarte sme sa ukázali pred siedmou, nech to máme čím skôr za sebou, no také jednoduché to vôbec nebolo. Teplota okolo 10 stupňov mi moc nevyhovovala, čakal som každý lúč slnka, no to sa nejako nechcelo ukázať. Po štarte sme sa sformovali do trojice a až takmer do cieľa sme to ťahali spolu. Cieľ, zajazdiť to pod 7 hodín sa nepodaril, nakoľko náš maďarský kolega dostal 2x defekt.



Od 170 km ma spolujazdci nechali, prišla na mňa kríza v jednom stúpaní, a tak som posledných 30 km zostal sám. Čas 7:24 bol adekvátny k podmienkam, viď. môj záznam na Strave na tomto odkaze.



BRM 300 – Brno


6. máj BRM 300 v Brne, štart 6:00, počasie ideálne, bezvetrie, počet štartujúcich 11, v časovom limite došli len štyria, keďže profil trasy bol dosť kopcovitý. Po 25 km od štartu sme sa všetci snažili držať pokope, no dlhé stúpanie celú skupinu potrhalo. Zostali sme šiesti až na prvý checkpoint a odtiaľ sme pokračovali už len traja. Jeden bol rýchlejší, ktorého sme dobehli na druhom checkpointe. To bolo poslednýkrát, čo sme ho videli, keďže asi zavelil k rýchlejšiemu tempu. Počasie vychádza na jednotku, žiaden vietor, teplota akurát na bicyklovanie.



Na tretí checkpoint prichádzame podľa predavačky asi s 20-minútovou stratou, tak si dávame kávu a niečo na zaplnenie žalúdka. Na Poličku to je široká rovná cesta, trochu monotónna, a tak kvitujeme v Borovom na odbočku na krivolaké cestičky medzi dedinkami, ktoré majú prekvapivo dobrý asfalt. V Jevíčku je síce trasa v mape cez námestie, ale mali sme inštrukcie, že to máme od veže obísť (nejaká jednosmerka či čo). Výjazd z Jevíčka až po prejazd železničnej dráhy je najhorší povrch celého dňa. Omnoho lepšie sa ide po nerozoranej krajnici ako po týchto kockách. Ale Roubaix to zvládol aj po kockách.

Ďalší checkpoint bola Hanácká Krčma v Jaroměřicích. Majú údajne zavreté, no majiteľ nám ochotne doplní bidóny. Vrchy medzi Jaroměřicemi a Konicemi sú výživné a priekopy jeden veľký potok. Tu muselo cez týždeň poriadne pršať.

Checkpoint #5, hospoda v Soběsukách u Plumlova. Na prvý pohľad zafajčená krčma, preto si rýchlo kupujeme niečo na pitie, napĺňame bidóny, berieme účtenku a valíme ďalej. Cesta cez vojenský útvar Březina je krásna, ale od Hamrů len stúpa. Ide sa priamo na Drahany, ale cesta tu tiež len stúpa. Malá píla, veľký pastorok a meter za metrom ukrajujeme. Premávka tu našťastie nie je veľká.



Posledný checkpoint vo Viničných Šumiciach sme už poznali z 200 km jazdy, preto sme ho rýchlo našli. Bolo načase, lebo sa začalo zmrákať a pred nami bolo ešte 26 km a z trojice mal svetlo len jeden. Po 15 hodinách a 20 minútach stojíme pred známymi dverami, klopeme a úspešne končíme 300 km BRM. Záznam zo Stravy nájdete na tomto odkaze.



BRM 200 – Pécs


20. máj - BRM 200 v Pécsi, je to pre nás Slovákov najvzdialenejšia BRM v maďarskom seriáli. Na štart sa postavil najmenší počet štartujúcich v rámci maďarskej BRM, len 13, dôvod, pre ktorý ich bolo tak málo, bude asi tá vzdialenosť. Pre mňa opäť je to opakovanie minuloročnej, s rozdielom, že vtedy to bola záverečná BRM. Na štarte sa dávame dokopy s miestnym jazdcom a vyrážame štyria v ústrety 214 km. Prvý checkpoint je Beremend v najjužnejšej pekárni v Maďarsku, kde si vychutnávame skvelé pečivo a višňové pivo. Samozrejme, nealko. Odtiaľto sa vraciame na sever k druhému checkopintu v Moháči. Opäť pekáreň, takže o prísun energie sa nebolo poetrené báť. K tretiemu v Szászvári je to takmer 70 km, no keďže počasie je ideálne na bicyklovanie, vo štvorici to rýchlo ubehlo. Tu nás dobehla početná skupinka, ktorá štartovala neskoršie. Posledný checkopint v Kishertelende v Széki csárda sme sa rozhodovali, či si dáme obed, no začalo sa mračiť, tak sme rýchlo vyrazili na posledný úsek. Pred koncom nás čakalo poriadne stúpanie, no odmenou bol 6 km zjazd až do Pécsu, kde sme dorazili po 8 hodinách a 5 minútach. Oproti minulému roku to bolo zlepšenie skoro o 20 minút. Záznam zo Stravy nájdete na tomto odkaze.



BRM 400 – Brno


2.-3.jún a dosť netradičný štart BRM 400 naplánovaný na 18:30, čo znamenalo, že väčšinu pôjdeme v noci. Na štart sa postavilo 6 jazdcov, štyria na rekumbensoch, len mi dvaja na cestných. Chvíľu sme išli spolu, po pár kilometroch nechávame jednu dvojicu za sebou a pokračujeme s ďalšími dvoma. Tých zanecháme po 45 km a na prvý checkpoint v Hevlíne prichádzame ako prví. Po 10 minútach prichádzajú kolegovia. Bolo to poslednýkrát, čo sme sa videli na trase. Pri odchode je už šero, zapíname svetlá a vydávame sa k druhému kontrolnému bodu. V Citoniciach zastavujeme, je už tma a začíname cítiť klesajúcu teplotu. Obliekame sa a pokračujeme ďalej do Uheřčic, kde je druhý kontrolný bod. Dosť netradičný, no v noci nie je nič otvorené, a tak organizátori zvolili číslo na poštovej schránke. Cesta nočnou, Južnou Moravou krásne ubieha, na počudovanie je asfalt na lokálnych cestách lepší ako tých hlavných. Na tretí prichádzame o 2:45, opäť to je poštová schránka. Horšie je to, že začíname byť hladní a nič v okolí nie je otvorené. Najbližšie mesto je Jindřichuv Hradec, kde na benzínke dopĺňame energiu. Sme v polovici a druhá nás čaká. V Deštnej si kolega potreboval na 15 minút oddýchnuť, kríza sa začínala ozývať.

Začínalo svitať a teplota bola 8 stupňov, tak sme čakali slnko. V Černoviciach sa nachádzal ďalší kontrolný bod (meno bojovníčky z pamätníka), to je 20 km, takže to rýchlo prešlo. Začal sa ozývať aj žalúdok, no v tejto oblasti nájsť obchod bolo dosť ťažké. Ani si nepamätám, v ktorej dedine sme zastali v potravinách a poriadne sa naraňajkovali. Pokračovali sme smer Přibyslav, kde nás čakal ďalší checkpoint. Začínalo byť teplo a kolega začal zaostávať, tak sme sa dohodli, že ho počkám na ďalšom kontrolnom bode, ktorý bol v Meříne. Tesne predtým som si nevšimol, že cesta pokračuje rovno, a tak som si dal menšiu obchádzku. Na benzínke som si kúpil vodu, colu a bagetu a čakal kolegu. Za 10 minút prišiel. Dali sme si asi 25 minút pauzu, čo nám dosť pomohlo a vydali sme sa na posledných 65 km. Trocha frekventovaná cesta až po Veľkú Bíteš sa mi moc nepáčila, našťastie tu bola široká krajnica. V Rosiciach nás čakal posledný checkpoint, to už bolo cez 30 stupňov, tak vhod prišiel nanuk. Odtiaľto sme si to valili cez 30 km/h až do Brna, kde po kľučkovaní v uliciach sme opäť stáli pred známymi dverami po 20,5 hodinách. Záznam zo Stravy nájdete na tomto odkaze.



BRM 600 – Veszprém


Moja posledná a zároveň najťažšia BRM 600, bola v pláne 22.-23.júla vo Veszpréme. S obavami a rešpektom sme sa 23 jazdcov pustili v ústrety dobrodružstvu a zároveň splneniu cieľa Super Randonneur. Len dvaja to nezvládli. Na prvý checkpoint v Nagyvázsony sme prišli v čase, keď z oblohy začali padať prvé kvapky a tesne pred druhým v Badacsonytomaj už poriadne pršalo.

Druhý dážď prišiel pred Szombathely sprevádzaný silným vetrom a ľadom. Nezostávalo nič iné, len sa skryť do kostola.



Po skončení tohto predstavenia sme pokračovali len pár kilometrov, keďže som dostal defekt a cieľ prísť do Cseszneku pred druhou hodinou ráno, kde sme plánovali prespať, sa trochu narúšal. Do Fertódu sme prišli pred 21:00, kde prišla vážna kríza môjho spolujazdca, tak sme sa tu zdržali dobrú hodinku.

Do plánovaného Cseszneku nám zostávalo takmer 120 km a 3,5 hodiny, čo opäť posunulo plán príchodu, no podstatné bolo, že kríza prešla, no prišli iné obavy v podobe približujúcej sa búrky, ktorá nás zastihla 15 km pred Csesznekom. Opäť premočení sme dorazili o pol tretej ráno, kde na nás čakal guláš, pivo a vidina odpočinku. Podarilo sa mi ako-tak si oddýchnuť 3 hodiny, nakoľko väčšina jazdcov plánovala odchod na 6:00. Bol to dobrý nápad, vzhľadom na to, že malo byť poriadne teplo, čo sa aj neskôr potvrdilo.



Čakalo na nás posledných 200 km s jedným checkpointom v Zsámbéku. Hneď na začiatku sme ostali dvaja, keďže skupinka 6 jazdcov nastolila tempo cez 30 km/h, čo by sa v pohode dalo, nohy boli v pohode, ale nechcel som nechať môjho spolujazdca samého. Keď sme dobehli jedného z predošlej skupiny, rozhodol som sa dobehnúť zvyšných jazdcov, čo sa mi podarilo v Csákvári, kde som si doprial poriadne raňajky.



Odtiaľto som už pokračoval v skupinke a do Zsambéku sme prišli o 10:10, kedy už bolo dosť teplo.



Dlho sme sa nezdržali a vyrazili sme na posledných 114 km. So zastávkami v Bicske a Székesfehérvári, kde sme doplnili vodu, sme 4 trocha zablúdili a pri návrate na trasu som pokračoval sám až do cieľa. S vetrom do tváre a teplotou nad 33 stupňov, mi tých posledných 50 km ubiehalo dosť pomaly, no po 33 hodinách a 10 minútach som s poslednou pečiatkou v brevet karte ukončil poslednú BRM v tomto roku a získal titul Super Randonneur ako jeden z prvých Slovákov v histórii spolu s Gábor Inczédi, ktorý bol môj spolujazdec na jednotlivých BRM. Posledný záznam zo Stravy nájdete na tomto odkaze.



Samozrejme, že zisk tohto titulu je pre mňa splnením jedného cieľa, no v r. 2019 si chcem splniť náročnejší cieľ, a to kvalifikovať sa na PBP, čo je niečo podobné ako Tour de France v cestnej cyklistike. V budúcom roku v spolupráci s maďarskou BRM organizáciou sa bude organizovať 200 a 400 km BRM, takže si to môže hocikto vyskúšať. Bližšie info budú začiatkom roka.
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Komponenty ~ Brzdy ~ Cestné brzdy):

Prejsť do shopu (Komponenty ~ Brzdy ~ Cestné brzdy)

Komentáre

szlavo 23.10.2017 (07:43)

Gratulujum, super výkon!

 
chose_666 25.10.2017 (14:04)

Pekné výkony. Na 600km by ma nikto nepresvedčil a asi ani nedonútil... Tých 200 je pre mňa maximum, ale to je najmenej, čo sa jazdí.
Aké jazdíš tréningy, ak to nie je tajomstvo?

 
cirinko chose_666 25.10.2017 (14:47)

Keď som začínal jazdiť tento seriál, ani mňa nenapadlo, že niekedy zajazdím cez 600km. Prišlo to samo od seba, určil som si cieľ a to získať titul Super Randonneur. Tých 200km je minimum, ale nie je to nič čo by sa nedalo zvládnuť. Za 13,5 hodiny to ide v pohode, nie sú to totiž preteky, kde sa ráta len prvé miesto. Čo sa týka tréningov, nič špeciálne nejazdím, väčšinou po práci si vyjdem na 50-80km. Cez víkend keď nie je BRM tak jazdím 200+ Tento rok nemám nič extra najazdené dokopy to je 6500km aj so seriálom BRM. Čo mi však veľmi pomáha, že väčšinou jazdím sám a to je oveľa lepší tréning ako jazdiť kilometre. Dosť často sa na BRM stáva, že zostaneš sám a na dokončenie je viac potrebná psychika ako kondička. Sám za seba poviem, že na BRM 600 som posledných 50km išiel sám, v 30 stupňovom teple, oproti vietor a okrem tohto boja s počasím som bojoval s psychikou. Fyzicky zvládne človek oveľa viac ako si myslí. Apropo ak si chceš vyskúšať 200km, tak jedna sa pôjde aj na Slovensku, konkrétne 30. júna so štartom v maďarskom Komárome. Konkrétne informácie budú po vydaní oficiálneho kalendára.

 
chose_666 cirinko 27.10.2017 (17:06)

Mať to upratané v hlave bude asi nutná podmienka na absolvovanie toľkých hodín v sedle a potom dobré sedlo a nohavice .
Jedlo a pitie si kupuješ cestou v potravinách alebo vozíš sebou?

 
cirinko chose_666 27.10.2017 (23:16)

Morálka je to najpodstatnejsie, pred takymi vzdialenostami mam respekt, no je to pre mna vyzva ich zdolat a buduci rok bude v kalendari aj 1000km a tesim sa na nu. Dobre sedlo a nohavice su tiez dolezite, mne sadlo celokarbonove a do nohavic sa oplati investovat. Co sa tyka jedla, checkpointy su vacsinou benzinky, potraviny, restauracie nie je potrebne nosit jedlo so sebou, ja vacsinou mam pri sebe nejake tycinky, susienky a hroznovy cukor na rychle doplnenie energie alebo hladu. 200km dokazem spravit bez jedla, na 300km dobre padne nejaka bageta. Na tych dlhsich zvykneme zaradiť nejaku pizzu, tento rok na 400km sme zastavili aj mimo checkpointu v potravinach, kedze sme išli celú noc a ráno sa už hlad poriadne ozyval, takze ak bude start vo vecernych hodinach urcite beriem jedlo aj so sebou.

 
TNM 26.10.2017 (16:03)

Kalendár bude tu? http://www.randonneursmondiaux.org

 
cirinko 26.10.2017 (16:39)

Ano presne tu bude zverejnený. Budú tam všetky krajiny, čo usporadúvajú BRM. Alebo tiež na stánke www.brmhungary.hu síce bude v maďarčine, no tam budú len tie túry, ktoré organizuje Maďarsko a je to pre Slovákov najdostupňejšie. Ja to do slovenčiny preložím, prípadne pomôžem

 
Pridaj komentár