Ako na šotolinové alebo rozbité cesty?

Nie, nemám na mysli gravel bike - správne zvolené obutie a zopár úprav vám umožní vychutnať si odľahlé cesty aj na vašom súčasnom „cesťáku“.

Možno sa vám neraz stalo, že ste šli na svojom cestnom bicykli a pred vami sa objavila poriadne rozbitá alebo už skôr štrková cesta. Tá by tvorila „spojku“ k ďalším úsekom, dotvorila kompletný okruh alebo jednoducho viedla na nejaké pekné miesto, kam by ste sa chceli pozrieť.


Možno ste si povedali, že to pre váš „cesťák“ už nie je alebo iba povzdychli, že by sa hodil ten nový trend – gravel bike . Ono stačí menšia úprava, aby sa tieto úseky dali pekne prejsť aj s vaším klasickým cestným bicyklom. Samozrejme sa jedná o plášte – práve tie tvoria ten podstatný rozdiel, štruktúra karbónu, tlmiace „fičúrky“ a pod. sú až na ďalších miestach. Dobré cestné plášte dokážu zniesť naozaj veľa, pritom vás na asfalte takmer vôbec nebudú brzdiť. Navyše, s blížiacou sa jeseňou a zimou príde vhod niečo odolnejšie, keďže asi dobre viete, ako tie naše cesty vyzerajú...

Objem ako základ

To, čo v podstate tvorí v najväčšej miere schopnosti „gravel“ segmentu, je možnosť použiť objemnejšie plášte – teda cca 32 mm a viac. Je to jednoduché – väčší objem znamená väčší komfort, ale samozrejme do určitej rozumnej hranice . Každopádne, veľká časť cestných bicyklov je robená tak, že zvládnu napríklad 28 mm plášte. Najmä, ak sa jedná o tzv. „endurance“ modely a súčasný trend kotúčových bŕzd posunul možnosti ešte ďalej. Práve ráfikové brzdy sú ďalšie miesto, ktoré môže robiť problém, ale nemusíte hneď smútiť .


V prípade, že máte miesta menej, svoju službu odvedú aj 25 mm, ktoré by mali sedieť na väčšinu. Ja osobne som „narval“ 28 mm na Specialized Tarmac 2015 a teraz na Bianchi Infinito CV - je to ešte s veľkou rezervou, kedže sa jedná v podstate o špeciál stavaný na „kocky“.


Inak, jeden malý tip – ak to máte po nahodení gumy natesno okolo zadnej stavby, odporúčam tam nalepiť nejakú pásku (napr. elektrikársku), aby ste si zbytočne neobrusovali lak v prípade horších podmienok .

Správny tlak

Väčší objem plášťa vám okrem celkovej kontroly poskytne ešte väčšiu výhodu – možnosť voziť nižší tlak, ktorý je úplný základ pri pohybe po horších cestách a šotoline. Už rozdiel pár percent je na ceste markantný a ten váš konkrétny samozrejme záleží v prvom rade na hmotnosti. Pre pohyb po horších cestách, na rôzne šotolinové skratky a pod., vozím okolo 4,5 bar. Aj keď to je dokonca menej ako sa píše na mojich plášťoch (min 6 bar), nemám s tým žiadny problém.


Pritom vážim cca 87 kg a vozím stále na ceste duše – napr. UST alebo galusky vedia ísť ešte nižšie. Možno si myslíte, že s takým nízkym tlakom sa nebude jazdiť moc dobre a bicykel bude potom na asfalte pomalý. Osobne to vôbec nevnímam, pretože väčšina ciest v mojom okolí je jednoducho v strašnom stave a ďaleko viac oceňujem tú (návykovú) dávku komfortu. Aj na dlhé a rýchle výjazdy po dobrých cestách nedávam v podstate nikdy viac ako 6 bar.

Prispôsobenie jazdy

Samozrejme, všetko má svoje výhody aj nevýhody a v tomto prípade treba byť trochu viac opatrný. Vôbec to neznamená, že máte ísť krokom, ale treba sa na bicykli uvoľniť a odľahčovať telom prípadné väčšie nerovnosti. Jednoducho, nechať bicyklu „miesto“ na spracovanie väčších nárazov a nesedieť ako prikovaný. V prípade dobre zvolených plášťov (viď nižšie) nie je skoro vôbec problém prepichnutie ako hlavne prerazenie, čo je na 99 % chyba jazdca . Takýto plášť toho vydrží viac než na prvý pohľad vyzerá.


Najväčšia výhoda gravel bikov je fakt, že vám vedia viac odpustiť prípadnú chybu a umožnia prejsť takýto úsek o niečo rýchlejšie, nehovoriac o ďaleko väčších „terénnych“ schopnostiach. Rovnako si treba dávať pozor, ak je mokro a vlhko. Je jasné, že na rezanie zákrut po štrku alebo vlhkej hline to tiež nebude, takže stále platí – hlavne s rozumom . Tým chcem povedať, že gravel biky majú limity posunuté oveľa vyššie a neoplatí sa preto s nimi porovnávať, čo ani nie je zmysel tohto textu...

Konkrétna skúsenosť

Celý článok mi napadol po viac ako 2-ročnej skúsenosti s plášťami Vredestein Fortezza Senso Extreme. Predtým som mal na svojom bicykli 23 mm užovky, ktoré som vozil na vyšší tlak a vyhýbal sa všetkým cestám, kde bol trochu horší povrch, prípadne som tieto úseky prešiel s pocitom, že to je skôr za trest. Po nejakom čase som sa rozhodol, že vyskúšam niečo širšie a samozrejme inšpirácia bola z množstva článkov a galérií s tématikou jarných klasík. Pohľadom som prehodnotil, že Tarmac tam má ešte dostatok miesta a voľba padla na 28 mm Vredestein - navyše sa blížilo zimné obdobie.


Ono sa v podstate jedná o gumu určenú do chladných a vlhkých podmienok, ktorú nakoniec na mojom stroji používam stále – bez ohľadu na ročné obdobie a model bicykla . Čo teda rozhodlo, že som tam nechal celoročne v podstate „zimnú gumu“? Plášť váži v 28 mm rozmere cca 280 g, takže sa nejedná o žiadne „ťažítko“ a pritom poskytuje ochranu proti defektu po celej šírke – nielen v strede behúňa. Za celé 2 roky a viac ako 13 000 km som mal jediný defekt a ten bol spôsobený malým kovovým hrotom. Inak, všetky výjazdy vrátane tých po šotoline, rozbitých cestách alebo v zime, sa zaobišli bez jediného problému.


Rovnako dobre na tom je valivý odpor, pretože vďaka zmesi Tricomp je stred tvrdší a na bokoch výrazne mäkší. Takže valivý odpor netrpí, ale v náklone drží guma ako prikovaná, čo platí aj pre chladné podmienky – veď práve za ich účelom bol plášť vytvorený. Čo sa týka výdrže, zadný zvládne bez problémov v podstate celú sezónu, čo mi na „cesťáku“ dáva cca 5 000 km a vpredu takmer neubúda. Okrem spomínaného rozmeru sa vyrába aj ako 25 alebo 23 mm, kde sa už ale trochu stráca jedna z najväčších výhod. Plášte Vredestein dováža na Slovensko SKprofiBike.

Záverom

Práve kombinácia komfortu, odolnosti a stále svižnej jazdy pri týchto plášťoch mi otvorila cestu aj tam, kde by som sa predtým neodvážil a len sa modlil, nech už je koniec. Teraz je to skôr naopak a tieto úseky beriem ako výborné sprestrenie jazdy a v podstate ich aj vyhľadávam.


Vďaka tomu sa mi otvorili nové možnosti okruhov viac mimo hlavné cesty, po okolitých dedinkách a rôznych spevnených lesných cestách. Týmto článkom vôbec nechcem tvrdiť, že by som snáď objavil Ameriku alebo niečo prevratné. Skôr mi napadlo trochu „postrčiť“ tých, ktorí majú podobné chúťky pri jazdení, ale tak trochu sa obávajú, že to ich cestný bicykel nezvládne a investovať do nového bicykla im príde zbytočné. Pritom stačí jednoduchá úprava a môžete vyskúšať zase trochu iný rozmer jazdenia a zažiť niečo nové...