Kliknutím prejdeš na
bbbcycling.com
Reklama
Spomienky bikera - od esky, cez favorit, po dnešné karbónové hi-tech

Spomienky bikera - od esky, cez favorit, po dnešné karbónové hi-tech

52 komentárov

cukapeter 06.11.2017   Kedysi Dnes Spomienka Horska Cyklistika Favorit Historia

Dovoľujem si osloviť čitateľov portálu MTBIKER so svojimi spomienkami na to, ako sa kedysi žilo, ako sme športovali, ako sme sa bicyklovali a aké je to iné dnes.

 

Predpokladám, že väčšina čitateľov je mladá generácia. Avšak našu (som ročník 1965) a vašu generáciu spája láska k športu a k bicyklom. Pre tú našu generáciu športovcov môže byť článok spomienkovým, pre tú vašu mladú zase historickou retrospektívou do sveta, v ktorom žili vaši rodičia. Samozrejme, článok sa opiera o moje subjektívne skúsenosti a niektorí čitatelia môžu veci vnímať inak.

Začiatky


S bicyklovaním som začal asi ako 6-ročný v Nitre, kde sme vtedy žili. Dostal som vtedy bicykel pionier. Pre objasnenie – my sme vtedy vždy išli „bicyklovať sa“, nie „bikovať“. Nuž, používali sme slovenčinu, angličtina bola výsadou elity (pár filológov, prekladateľov a štbákov so zameraním na kapitalistickú cudzinu), v škole dominovala ruština, nemčina – na gymnáziu som sa dokonca stretol ešte s latinčinou. A propos, bike je čisto anglosaský tvar, Nemci používajú Fahrad (teda cestovné koleso), Poliaci rower, Taliani bicicletta (dve kolesá), Francúzi vélo (koleso), Česi kolo.... Život na sídliskách – teda nás detí – bol plný pohybu a hier. Po škole sme prišli domov, odhodili tašky a šli s priateľmi „na dvor“. Okrem futbalu, hokeja a tiež alternatívnych nápadov, napríklad vzájomného ostreľovania sa pomocou domácky vyrobených šlajdrov, lukov a kuší (zázrak, že sme si nevystrelili oči), sme hojne jazdili na našich dvojkolesových strojoch. Sídliskám dominovali „singlespeedy“ – pioniere, skladacie esky, liberty a ukrajiny. Nemali nič, len reťaz, jeden (dosť ťažký na decko) prevod a dokonca na väčšine sa brzdilo len pomocou prudkého spätného pohybu pedálov. To nám však veľmi vyhovovalo, lebo bicykel sa ľahko dostával do šmyku a mohli sme sa navzájom predvádzať. Bežnou výbavou takýchto bicyklov boli hliníkové blatníky, kryty reťaze, dynamo so svetlami a samozrejme klasický zvonček. Na bicykloch sme sa navyvádzali dosť. Nie každý však takýto stroj vlastnil, a tak sme si ich vzájomne požičiavali.

Vrcholným strojom bol v tých časoch samozrejme favorit. Túto značku síce pozná dnes skoro každý na Slovensku či v Česku, mladší asi nevedia, že v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia šlo o exkluzívny tovar. Jednak sa nedal len tak zohnať, aj vo veľkých mestách sa predával len na kusy a jednak jeho cena bola v podstate astronomická. Ja som dostal favorit až po asi ročnom vyplakávaní a prosení okolo r. 1978. Ak si dobre spomínam, stál 1 100 korún československých. Vtedy sme sa dali dokopy so spolužiakom, tiež športovcom a začali sme jazdiť podľa vzoru z televízie – dávali Preteky Mieru (s hviezdami ako Ludwig, Abdužaparov, Szurkowski, Jurčo, etc). Jazdili sme okruhy na ceste okolo Nitry – po hlavných cestách. Z televízie sme odpozorovali, že rýchla jazda sa dá dosiahnuť v tesnom závese za jazdcom a zaľahnutý na športových riadidlách. Tak sme to robili. Samozrejme neexistovali GPS, počítače, ani nič podobné. Kilometre sme preto rátali orientačne podľa návestných tabúľ a rýchlosť sme si rátali tak, že na jazdu sme si brali „digitálky“, teda digitálne náramkové hodinky. Ja som mal také kovové quartzky aj s funkciou stopiek, a tak sme po prepočítaní kilometrov a času vedeli, ako rýchlo ideme.

(Takto som jazdil v r. 1978 – archív autora)

Jazdu sme brali ako dobrodružstvo a šport. Naša rodina mala vinohrad v Čajkove v Levickom okrese. Občas som vyrazil z Nitry do vinohradu na svojom favorite. Okrem absencie elektroniky (výzbroj), sme nemali ani adekvátnu výstroj. Oblečené som mal bavlnené tričko, bavlnené šortky, používal som tenisky a na hlave bola ľahká šiltovka. Neskôr sme od pretekárov odpozorovali aj košíky pripevnené na pedáloch, tak sme ich používali. Boli to predchocovia dnešných nášľapných pedálov. Netušili sme o prilbe, ochranných okuliaroch, rukavičkách, funkčnom prádle, či vestách na ochranu pred vetrom. Ja som nosil plátenú kapsu s náradím cez plece a na ráme som mal veľkú hliníkovú pumpu. No a v máji som sa tešil na čerešňové aleje. Dnešní mladí jazdci si už nespomenú, že vo väčších mestách boli často cesty vyložené žulovými kockami, ktoré dnes vzdialene pripomínajú tzv. pavé. Boli aj v Nitre, Leviciach, v okolí Vrábieľ a inde. Kvalitu týchto ciest sme na bicykli vôbec neriešili, len sme jazdili. Tam sa liezlo po stromoch a miesto „proteínových tyčiniek“ sa jedli čerešne. Banány sa jedli akurát na veľké sviatky – inak v obchodoch v podstate neboli.

Na gymnáziu ma podchytili atléti a roky som trénoval stredné trate. Bicykel však vždy zostal súčasťou môjho športovania. Pamätám si na postreh, kedy sme v novembri skupina bežcov trénovali na Nitrianskom nábreží a pridali sa k nám akýsi cudzí chalani. Denne nabehali 15 km. Ukázalo sa, že sú to pretekári – cyklisti. V tých dobách sa ešte nejazdilo celoročne. Po r. 1990 sa objavili prvé horské bicykle. Poznáte to. Najprv sme žasli nad pružinovými vidlicami, neskôr sme kupovali prvé bicykle s pneumatickým pružením a hydraulickými brzdami. No a napokon sa objavili fully. No a pred dvoma rokmi som vymenil svoj horský stroj (full, mal len tri roky) za 29-palcový full, lebo 29-tkové kolesá sú trendom a etalónom doby. Dnes dominuje technika a technická inovácia aj v športe. Kto by v časoch, keď som na vysokej študoval telesnú výchovu – geografiu povedal, že sa dá vyrobiť bicykel s polovičnou váhou favorita a že dôležité budú areodynamické diely, či elektronické vybavenie. Kto by sníval o cyklotrasách slovenských miest, či dokonca o trende sigletrackov aj v našich Karpatoch. Kto by vtedy tipoval, že cyklistika bude dominovať nielen na ceste, ale aj v otvorenej krajine, či vysokých pohoriach. Kto by vtedy sníval, že výjazdy do Álp či na Malorku budú bežným štandartom života slovenského bikera.....

(A takto jazdím dnes – Lago di Garda 2014 - archív autora)

Je jedno, či máte 18, 50, alebo 75 rokov. Cyklistika je šport multigenerácií, šport, ktorý milujeme, štýl života, ktorý spája ľudí s krajinou.

(Spiško – Šarišské medzihorie - archív autora)

Symptomatický bol nápis na „Mur de Snežnica“ kde po 52 km MTB maratóne s prevýšením 1 650 m na asfalte v cieľovej rovinke a propos so sklonom 22 % bol nápis: „CYKLISTIKA JE KRÁSNA“. Milí cyklisti, bikeri, prajem vám dobrý švih!

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Komentáre

SB@RB 06.11.2017 (17:44)

Dakujem za skvely clanok. Dobre som si zaspominal a aj uvedomil, kolko málo nám stačilo, aby sme sa bicyklovali s radostou. Prajem vela elánu a vela radosti na dvoch kolesach.

 
jurajS 07.11.2017 (06:29)

Ach, tie spomienky na mladosť. Môj Favorit stál niekedy v roku 1973 alebo 1974 1240,-Kčs, polovicu som si našetril sám. Mama poznala vedúceho Domu športu a išli sme ho vybrať priamo do skladu na okraji mesta. Veľkosť sa neriešila, nebolo na výber. To bola paráda, vpredu dvojtanier (dvojprevodník), vzadu 4 prevody. Takmer každý kopec som zo začiatku tlačil. Zmena prevodu vyžadovala cit a skúsenosti (keď teraz niektorých vidím, ako radia, ide ma poraziť). Neustále odchádzali kliny kľúk a ložiská stredu. Ale zbožňoval som údržbu

 
pesebo jurajS 07.11.2017 (12:03)

Veru tak, to boli časy a pred favoritom som bral otcovi Ukrajinu drinu a
tie kliniky, to bola radosť 😁

 
Duroslav 06.11.2017 (18:37)

Pár poznámok od generačného súputnika. Eska "skladačka" bol celkom zaujímavý bicykel a hoci nebol na to ani zďaleka stavaný, celkom dobre poslúžil aj mimo asfalt, mňa to ťahalo vždy skôr do lesa. Mala pomerne široké pneumatiky a malé tuhé kolesá, takže to celkom išlo. Trénoval som na nej aj wheelie (ešte som nechyroval o tomto termíne), ale pri neprítomnej rukou ovládanej zadnej brzde to za veľa nestálo. Neskôr prišiel aj favorit, k tomu len poznámka, že ak si dobre pamätám, stál až 1350 Kčs, v každom prípade to bol majlant, ale rodičia nemohli mať pocit vyhodených peňazí, slúžil dlhé roky a veľa kilometrov. Éra horských bicyklov prišla u nás po 1990, ako je uvedené, k tomu len poznamenávam, že prvé ešte nemali ani odpruženú vidlicu. Napriek tomu pocit z zjazdy v teréne na nich bol neuveriteľný hlavne kvôli širokým a pevným kolesám, nebývalému rozsahu prevodov a celkom účinným kantileverovým brzdám. Dnes by sa im mladí zasmiali, ale pre nás to bol vtedy šok, dovolím si tvdiť, že pocitovo väčší, než keď niekto dnes prejde z lacnejšieho na drahší mtb, alebo z hardtailu na fulla, alebo na väčšie kolesá či karbónový rám. Po tých rokoch a skúsenostiach s rozličnými technológiami môžem len skonštatovať, že vždy je dôležitejšie "srdce" a schopnosti jazdca, než hardvér pod ním.

 
cukapeter Duroslav 06.11.2017 (18:49)

Ano je to tak.....Inak zdá sa mi že bicykle boli "one size"....Keď som bol menší znamenalo to aj pár "kopancov" od hornej rúry priamo tam! Bolo treba dorásť......

 
Duroslav cukapeter 06.11.2017 (19:04)

Práve som myslel na to, že dnešní junáci nemôžu vedieť, že keď tu hovoríme o skladačke alebo favorite, všetci hovoríme presne o tom istom, lebo nielenže nebol tak ohromný výber modelov ako dnes, ale ani, ako hovoríš, výber veľkostí. Keď rodič ťahal z peňaženky tie nemalé sumy, neraz to robil s vedomím, že kupuje decku priveľký bicykel, ale ak chcelo byť riešenie "future-proof", tak mu iné nezostávalo. Potom to vyzeralo tak, že sme občas vídali šrácov, čo jazdili pod rúrou. Alebo ako ja v prípade tej esky, ktorá nemala hornú trubku - na začiatku som nedočiahol ani na sedadlo, musel som jazdiť len v pedáloch a aby mi nedžugala špička do chrbta, musel som ho mať otočené dozadu

 
perez Duroslav 06.11.2017 (19:21)

Potvrdzujem, keď som mal Esku, tak moji šťastnejší kamaráti mali RMX-ky alebo BMX-ky. To mi samozrejme nezabránilo jazdiť s nimi mimo asfaltu - dal som dole blatníky aj kryt reťaze, zvonček aj dynamo so svetlom. Ešte si pamätám na skvelú hru na bicykloch - volali sme to blokovačka: na ihrisku sme sa snažili jeden druhého zablokovať tak, aby musel zložit nohu na zem. Kto vedel dobre balansovať alebo dokonca stáť, bol king.

 
Duroslav perez 06.11.2017 (19:37)

BMX prišli o kus neskôr po Eske, asi som starší. Ale tiež som z nej pozhadzoval nepotrebné veci, na malú radosť fotrovu, bol som proste už vtedy dušou mtb. A blokovačka - jasné - to sme robili asi všetci, parádny tréning ovládania biku v malých rýchlostiach, povedalo by sa dnes. Raz som to dokonca absolvoval na favorite, ale to nedopadlo dobre, niekto mi nabehol kolmo na predné koleso a urobil z neho L.

 
branopetro perez 06.11.2017 (20:53)

a este sme do vypletov plietli farbene droty, ale nie z dovodu aero kolesa, o tom sme namali paru, ale bolo to kool, cim farebnejsie, tym vacsi frajer - cyklotuning

 
cuka branopetro 07.11.2017 (00:00)

Hej. Možnosťou bol aj plast na vidlu ktorý drnkal na špice a robil rámus. Volali sme to rapkac

 
trener perez 07.11.2017 (13:09)

presne toto som chcel pridat, ze ta technika jazdy pod rurou aku sme zvladali z nutnosti, to uz sa dnes nevidi

 
winter78 06.11.2017 (19:40)

Síce okolo roku 1990, ale predsa mám tiež pekné spomienky na bicyklovanie po diaľnici D1, ktorá sa vtedy v smere od Ružomberka po L.Hrádok práve dokončovala. Jazdiť po novučičkom asfalte po (ešte dlhú dobu) uzavretej cca 20 km dlhej diaľnici bol neopísateľný zážitok . Aj po jej otvorení sme ešte veselo jazdili po nej, pri tej sporadickej premávke sa to v pohode dalo........a keď sme občas stretli policajné auto s rozhlasom na streche, z ktorého nás hlas za jazdy upozorňoval aby sme okamžite opustili diaľnicu , tak sme bicykle prehodili cez plot na lúku, počkali až policajti odídu....a jazdili veselo ďalej. A jedinú vec, ktorú sme počas jázd riešili, bolo že kto nájde pri ceste v priekope najzaujímavejšiu vyhodenú vec od zahraničných kamiónistov .

 
N/A 06.11.2017 (21:05)

Jo jo favorit a s presmykacom co sa radilo takou pakou priamo na nom. Este mam v pamati aj hrozne kozene sedlo co nenormalne tlacilo lebo bolo totalne zdeformovane , ono bolo vlastne natiahnute na takej kovovej konstrukcii a to proste bol des. Spominaneho Milana Jurca v komentaroch som casto stretaval na ceste na Podbanske alebo Strbske aj som sa strasne snazil aby ma nedobehol 😀. Aj sme debatili po ceste ked sa uz vracal domov do Dovalova. Velmi som ho obdivoval.

 
winter78 N/A 07.11.2017 (13:33)

Jurčo so synom a so stálymi parťákmi jazdí pravidelne na cesťáku doteraz. Často ich stretávam.

 
cukapeter winter78 10.11.2017 (08:41)

Jurčo je stále v Dovalove? Pochádza z tadiaľ môj otec. Mali sme prvý dom od štadióna vpravo od cesty....Plot zakrývali tuje....A v lete sme chytali rukami hlaváče v Belej! Pozdravy!

 
MartinXC 07.11.2017 (11:03)

Vidím že téma "Cyklospomienky" by si zaslúžila samostaný topic na Forume.
Nejaké roky pred tým než som dostal prvý riadny bicykel (t.j. Favorit) som stál na kraji cesty s mojim bicyklíkom zn. Sobi a sledoval pelotón závodov Okolo Slovenska. Jak peloton preletel okolo som na streche sprievodného vozidla uvidel bicykel nádhernej zelenej farby a stihol som prečítať (neznámy) názov „Colnago“. Odvtedy som po takom túžil a nadchla ma cyklistika. Nedávno som sa snažil pogúgliť staré katalógy Colnaga a nájsť aký to asi mohol byť model aby som pozrel ebay či by som si nemohol splniť svoj detský sen, ale nenašiel som ho .
Favorit som dostal až na 18 narodky. Písal sa rok 87 a pamätám si ako som mesiace chodil skoro denne do Prioru v BA pozerať či nedostali cyklo tovar. Nakoniec prišli. Sa mi zdá že stál okolo 1200,- čo bolo dosť peňazí. Jak som vyšiel z obchodu bolo mi ľúto ho zašpiniť na mokrej ceste a tak som ho tlačil až domov do Petržalky.
Blatníky a svetlá špatiace športový charakter šli okamžite dolu. Po chvíli sa mi zunovala aj jeho strieborná farba a tak som ho prestriekal ako bolo v tej dobe moderné – biely základ a červeným sprejom spoje trubiek na ráme, tak, aby farba postupne prechádza do bielej. Bol som potom iný čávo. Si pamätám jak sa ľudia otáčali ulici keď som šiel okolo 
Och a tá nekončiaca údržba. Kónusy v ložiskách asi robili z blata. Za chvíľu sa na nich vydrali cestičky ja sa po nich odvaľovali ložiská. Rozborka a zborka ložísk patrila medzi bežnú údržbu. A tie nešťastné kliny čo držali kľuky na stredovej oske boli ďalší bežný spotrebný materiál. Nejak mi to však nevadilo, myslel som že to tak má byť. Ráfiky sme leštili leštiacou pastou na kov aby vyzerali jak nové.
Už vtedy sa u mňa prejavila mánia niečo neustále upgradeovať. Nebolo však moc z čoho vyberať. Prvé prišli na radu brzdy. Kúpil som nové brzdy čo sme volali centrigy. Stáli stovku. Tiež sa nedali bežne zohnať. Nakoniec som ich zohnal v cyklopredajni na Miczkiewiczovej. Predavačka povedala že nemáme. Musel som sa zatváriť fakt skormútene že sa jej uľútilo a zrazu siahla pod pult a vytiahla krabicu s brzdami. .

 
cukapeter MartinXC 07.11.2017 (12:07)

Ahoj vďaka ze reakciu....asi prevažuje spomienkový optimizmus....Veľa zdaru!

 
perez 06.11.2017 (18:00)

Dobré čítanie, vďaka. Len malá oprava: pioniere, skladacie esky, liberty a ukrajiny boli singlespeedy, nie singletracky. Ináč skladaciu Esku som mal, to že sa mi zlomila skrutka v tom kĺbe som zistil vtedy, keď sa mi v zbesilom zjazde začala Eska skladať.

 
cukapeter perez 06.11.2017 (18:32)

Hej ide o jasný preklep ....môj......vďaka za reakciu

 
weja146 perez 06.11.2017 (18:46)

cukapeter upravene

 
cukapeter weja146 06.11.2017 (18:52)

Veronika ďakujem!

 
soson 07.11.2017 (08:45)

Veľmi si ma potešil týmto príspevkom. Som o rok starší a spomienky veľmi podobné. Ja som to šťastie mať vlastný bicykel nemal až do svojich 12 rokov. Vtedy som raz po príchode zo školy našiel doma novučičkú skladačku - ESKA. Stála presne 1110.- Kčs. Doteraz si to pamätám. Dovtedy som sem tam jazdil na požičanom bráchovom favorite - ešte bez prehadzovačky a s jednou pílou vpredu. No a samozrejme kým som nepodrástol tak to bolo popod rúru. Žiadne prilby, SPD-čka. Odreté kolená sa nerátali. Dnes ma až desí ako som vtedy dokázal na skladačke zadnou pedálovou brzdou ubrzdiť padák smerom z HE cez Porúbku na Vinné. Veď stačilo aby mi spadla reťaz a bol by som v keli... Ale spomienky sú to krásne.

 
cukapeter soson 07.11.2017 (12:01)

Ahoj vďaka ze reakciu....asi prevažuje spomienkový optimizmus....Veľa zdaru!

 
Cykloturista 07.11.2017 (09:05)

Pekný článok a podobne aj u mňa. Doteraz si živo pamätám ako som bol na ulici s chalanmi a zazrel som maminu ako tlačí domov z obchodu nový favorit. Už mi boli chalani ukradnutí, vtedy som nič iné nevidel len to to : FAVORIT. Neviem ako sa k nemu dostala, koho v obchode vtedy poznala, ale vedel som že je pre mňa (sorry bratia nemali ste na neho nárok). A odvtedy som jazdil viac a viac. A potom prvé cesty, prvá expedícia cez Slovensko na Moravu, a podobne .... musím si s maminou sadnúť a porozprávať sa s ňou. Ďakujem za pripomenutie.

 
cukapeter Cykloturista 07.11.2017 (09:15)

Ďakujem za príspevok. Pozdravy a Dobrý švih!

 
cukapeter Cykloturista 07.11.2017 (12:00)

Ďakujem za ohlas vážim si to. Pozdravy

 
marano 07.11.2017 (11:12)

Márnosť nad márnosť... Bežné besnenie na otcovom dámskom cajgli čo si kúpil ešte na učňovke. Prvé dobýjanie krutej horskej prémie na Kľaku (F. sedlo) na bratovom Favorite. Páka prehadzovačky sa musela priviazať na najľahšom prevode ku kostre aby reťaz nepadala nazad. No, dal som prvý krát ten strašný kopec vkuse až na horáku. Tým kozám v kuse niečo bolo - osminy, skákajúce kľuky, dodrbané stredy, popraskané špice, ale riešilo sa to až keď to už vôbec nešlo. Strašné etapy o dĺžke tam a nazad 40km, požičané bicykle, poctivé striedanie v trojčlennom vlaku, špurty o život na tabule, kde cieľová mala väčšiu prestíž ako posledná etapa Tour v Paríži. Po tme vždy bez svetiel - veď načo... A haldy bicyklov pred krčmami v nedeľu ak bolo pekne (vrátane môjho).

 
doomrider 08.11.2017 (06:30)

Jéééj konečne článok pod ktorým nie sú komentáre plné hate-u a zvady.

 
cukapeter doomrider 08.11.2017 (10:07)

Hej cyklistika zbližuje...Ale z cycling info som rezignoval. Profesionálny web (odnož cyclingnews), ale ako spomínaš samé haty.....škoda, najmä ak v posledných rokoch Sagan žiari......

 
Coudy 08.11.2017 (12:00)

Super článok. Ešte si spomínam, ako mi neskôr na Favorit pribudlo nemecké počítadlo kilometrov, kroré sa dávalo ku prednému motýliku a na špici bol taký bazmer, ktorý na počítadle vrtel hviezdicou a natáčal kilometre

 
cuka Coudy 10.11.2017 (08:28)

Tak to počítadlo si nepamätám. Zaujímavé

 
Moai 09.11.2017 (18:52)

Pekný článok, moje spomienky na časy, kedy sme nejazdili na biku s rajdami a sedlom, ale na cajgli s kormanom a sedankou, sú veľmi podobné (ročník 67).

Ako chalan som mal tiež pioniera. Na ihrisko sme si dali dosku, na jednej strane podložili a z tohoto skokanského mostíka robili preteky v skoku do diaľky. No a po dopade sa vždy urobil parádny šmyk . Na takéto veci bol pionier skvelý.

Favorita som si vymodlikal až ako 16-ročný (1983). Vtedy stál veľké peniaze, okolo 1500 Kčs, čo bola jedna čistá mesačná mzda. Zháňali sme ho dlhé mesiace. Keď mal prísť do cyklopredajne tovar, išli sme sa s otcom už večer postaviť pred obchod a do rána sme tam čakali. Aj tak favority v ten deň neprišli a podarilo sa to až na neviem ktorý pokus.

Na problémy s kajlíkami si nespomínam, ale pamätám si, že som furt musel vymieňať kónusy a mazať guličky. Tiež bol stále problém so stredovými ložiskami. Keď mi otec v ZŤS-ke vyrobil zapúzdrený stred, tak už som bol frajer . No a keď sa mi na 5-kolečko podarilo zohnať 28-zubové koliesko, to už sa dal vyšliapať aj riadny kopec.
Fajnovým trikom bolo sadnúť si na korman chrbtom k prednému kolesu a takto pedálovať.

Z favorita som blatníky nikdy nezhadzoval, naopak som mu pridal ešte nosič a brašne (a v tejto konfigurácii jazdím stále - momentálne na celoodpruženej 29“). Tiež som mal to kovové počítadielko km z NDR, ale potom som si v 89-om doviezol z Ruska mechanický tachometer, ktorý nielenže počítal kilometre, ale aj ručičkou ukazoval rýchlosť.

Na favorita spomínam rád. Najdlhšia trasa bola jazda z Prahy do Trenčína - 370 km za 22 hod. po všetkých možných vedľajších cestách necestách a kopčekoch. Po prevrate sme s kamošom ešte absolvovali dva cca. 1500-kilometrové výjazdy do nemeckých a rakúskych Álp. Až na pár defektov a prasknutých špíc to favority naložené 15-kg batožinou prežili v pohode.
No potom som už kvôli rastúcej cestnej premávke definitívne presedlal na horský bicykel ...

 
cuka Moai 09.11.2017 (19:06)

Vďaka za peknú reakciu. Dobrý švih!

 
cukapeter 06.11.2017 (17:55)

cukapeter Dik ešte mám veľa konceptov na texty.....

 
Fernando 06.11.2017 (18:07)

Ked som to čital,tak presne akoby si opisoval moj pribeh.Som rok vyroby 1962,takze takmer rovestnici.Tiez som na ten favorit neskutocne dlho cakal a potom jazdil Tesarske Mlynany -Neverice-Jelenec a naspat cez Beladice-Nova ves n/Zitavou a domov..a vsetci samozrejme sme boli hrdinovia PBW Szurkovsky,Sozda....dnes mam ten favorit ako trenazer a je mi ulpne zahadné ako som na tom mohol bajkovat..Ta dnesna technika je uplne ina kava či uz cesta alebo MTB.
Ako spravne pises pekne je na tomto sporte to ze sa da robit v kazdom veku.Teraz po 3 rokoch MTB prechadzamalebo lepsie povedane vraciam sa aj na cestu.Len problemom po prvych terningoch sa ukazuje kvalita nasich ciest a kvalita a ego nasich vodicov.tak zostava len dufat ze to v zdraví prezijeme..Inak dakujem za peknu spomienku.

 
cukapeter Fernando 06.11.2017 (18:30)

cuka Hej ide o jasný preklep ....môj......vďaka za reakciu

 
cukapeter cukapeter 06.11.2017 (18:31)

Fernando - ja som tam jazdil s Ramónom Beňom.....ten je ešte Nitran.....

 
LuboSRHC 06.11.2017 (19:27)

Tlieskam, veľmi príjemné čítanie.

 
cuka LuboSRHC 06.11.2017 (20:11)

Vďaka Dobrý švih!

 
Srsen 06.11.2017 (22:01)

Prečo si si dal nepáčik ?

 
cuka 06.11.2017 (23:08)

Ha to sú tie mobily. Zle som ho chytil a už je tam neporiadnik jeden

 
perez cuka 07.11.2017 (05:59)

Tak naň klikni ešte raz a tým ho odstrániš.

 
cuka perez 07.11.2017 (08:27)

Však práveže to nejde...
Čo už. ...pozdravy p

 
perez cuka 07.11.2017 (10:32)

Tak to je divne, mne ide pridavat aj odoberat palce hore aj dole.

 
bady007 08.11.2017 (06:58)

pekne si to napísal doktore!

 
Optimus 12.11.2017 (10:05)

Ja som síce trochu mladší(1972) ale v podstate to presne kopíruje aj moje detstvo.Tak isto prvý bicykel bol Pionier,potom som od strýka dostal na birmovku modrý Favorit,s 5-timi prevodmi vzadu.Bolo to v roku 1985 a stál 1420kčs.Potom prvé ,,výjazdy" keď sme s partiou najazdili 30-40km,to sme už boli iní frajeri .Po vojne (rok 1993) som si už kúpil prvý oceľový rám zn.Rozzo,krásna bordová metalíza+chromovaná vidlica a poskladal som svoj prvý bicykel na sade Shimano RX100.Potom už klasika,niekoľko al,alebo al+karbon vidlou no a tento rok som presedlal na celokarbon.Jazdím celý svoj doterajší život len cestu,vyskúšal som aj mtb ale vôbec ma to nebavilo a nikdy som nenašiel k tomu nejaký hlbší vzťah.A samozrejme s obrovsku nostalgiou spomínam na tie úplne prázdne cesty,hlavne bez kamionov a dementov za volantom.Mám obrovské šťastie,že za 27 rokov(tak vážnejšie som začal jazdiť v r.1990) som nemal na cestách žiadny karambol ani u nás,ani v susedných štátoch.Super článok,taký nostalgický,pre nás, ktorí sme tú dobu reálne žili.

 
cukapeter Optimus 12.11.2017 (18:46)

Optimus dik za optimálnu reakciu a tvoje komenty! Dobrý švih!

 
ddemo 13.11.2017 (22:34)

som 67 ka a tym ze som vyrastal na Kramaroch ma to stale tahalo do lesa (aj ked sma mali doma dvoch Favoritov). Najprv so skladackou, potom s malym pionierom ale sprevodovanie nedovolovalo ziadne zazraky . Zacala era horskych bicyklov a pred revoluciou sa dal kupit akysi socialisticky hybrid. My sme mali taky zlto cerveny a tazkyyyy ako prasa... Mal vpredu troj prevodnik a vzadu aj vacsie prevodniky, takze sa dalo aj do kopca. Neviem ako sa to cudo volalo, ale v podstate to bola ukrajina svihnuta MTB. Potom sa vsak tesne po revolucii objavil v ruzinovskom Tescu prvy naozajstny horsky bicykel ...! Bez nazvu, kto vie s akym povodom, vybava Shimano GS200 (biopace samozrejme). Cierna metalizovana farba s duhovymi odleskami metalickych zrn. Skoro som sa pri tom vyklade posr*l ako sa mi pacil. K tomu este na tu dobu neuveritelna cena 14900,-Kcs!!!
V dobe ked som zarabal cca 1400,-mesacne. Ale pozical som si a kupil si ho.... splacal som to este rok ale oplatilo sa. Karpaty som preliezol zo vsetkych stran... To bol prvy a najlepsi aj napriek tomu ze mam teraz skoro samy karbon...

 
cukapeter ddemo 14.11.2017 (09:23)

aha tak to by ma zaujímalo.....Trocha sa zaoberám históriou MTB, všeobecne sa mieni, že vznikli v Kalifornii za prispenia Kellyho, poprípade Fishera....a možno sa v tom čase experimentovalo aj u nás. Vieš aj rok toho soc. MTB poprípade máš foto?

 
tulenik cukapeter 16.11.2017 (12:12)

V dobe pravdepodobne tesne pred prevratom sa do "MTB" pustil Velamos a hral sa na MTB producenta až do svojho konca AD 2001. Ich maskotom bol Honza Vlasák, priekopník niečoho, čo by sa snáď dalo - hlavne s ohľadom na technologickú podúroveň a šialenú hmotnosť týchto kreácií - nazvať "českým extreme bikingom".
Od roku približne 1995 prestali zvládať za ázijskou konkurenciou (nastala "doba Meridová") a viacmenej to, spolu s rôznymi javmi súvisiacimi s poprevratovou "prvotnou akumuláciou" na karpatský spôsob, viedlo k ich bolestivému koncu.

 
peterg 22.11.2017 (14:04)

Ako to tak čítam, tak aj v bývalom ČSSR bola značná inflácia. Som starší, než koľko uvádzajú ostatní, a za mojich čias stál Favorit pod 1000 Kčs, tuším 960. Bola to turistická verzia, čo som mal, s priamymi riadidlami (nie barany), s nosičom na kapsy nad zadnym kolesom a menším malým prevodníkov vpredu (34?, 36?), ale inak plnohodnotný Favorit s páčkovým radením na spodnej rámovej trubke, aj ráfky kolies boli hliníkové a samozrejme motýliky nemohli chýbať (ako prejav športového bicykla v tej dobe)!
Pamätá si niekto aj na Diavu na ráfkoch, aby to silno kvičalo pri brzdení?

 
tulenik peterg 22.11.2017 (15:19)

Rozdielne ceny sú aj tým, že tie bicykle neboli jeden jediný typ, ale niekoľko, s rôznou výbavou. Napr. ja som kupoval v časoch kedy stál štandardne 1560 a zrazu bum že 17niečo ... rozdiel? Rýchloupináky plus ktovieeštečo.

 
Pridaj komentár