Rozhovor: Peter Zanický o zimnej príprave - „Tridsať na tachometri, rovnaká trasa, rovnako zamračený pohľad...“

Aký je pohľad na zimnú prípravu trénera mládežníckych kategórií a človeka, ktorý je pevne spätý so Žilinskou cyklistickou školou?

Petra Zanického netreba zrejme extra predstavovať. V podstate je to jeden z prvých trénerov fenoménu menom Sagan, organizátor populárnej Detskej Tour, či nedávneho Vianočného behu. Veľmi často ho môžete vidieť obklopeného partiou mládežníkov, či už na bicykloch alebo na horách. No a samozrejme v televízií pri komentovaní, rozhovoroch, atď. Bol pri pri väčšine Petrových úspechov a fandil vždy tak, až sa jednoducho nedal prehliadnuť . Poprosil som ho teda o menší rozhovor ohľadom zimnej prípravy cyklistu a pár jeho postrehov na túto širokú tému...


Ahoj, môžeme ísť rovno k veci. Určite máš so zimnou prípravou športovcov bohaté skúsenosti. Čo by malo byť jej hlavným cieľom?
Nie nadarmo sa hovorí: „Leto sa spýta, čo si robil v zime“. Je to základný kameň úspešnej sezóny každého cyklistu. Dôležité je nastaviť si ciele pre nadchádzajúcu sezónu. Som hobby jazdec a stačí mi udržiavať si kondičku a zlepšovať časy na cyklomaratónoch oproti minulým rokom, alebo mám ciele vyššie? Ak máme na mysli prvú skupinu, tak v zime predovšetkým všestrannosť. Celý rok zaťažujeme na bicykli len určité svalové skupiny, a tak práve v zime je priestor posilniť aj iné partie. Ďalším dôležitým aspektom je oddýchnuť si od bicykla. Cyklistika, tak ako vie byť krásna, môže časom aj nudiť. Všeobecne si myslím, že v našich končinách je mentálna príprava veľmi podceňovaná.

Trénuješ aj veľa „mlaďasov“, je v ich príprave nejaký rozdiel?
Veľký rozdiel vidím v tom, že súčasný mladý cyklista buď veľmi chce, alebo nechce vôbec. Ako 13-ročný trénuje 7-krát v týždni, niekedy aj dvojfázovo a najväčší frajer je, keď má na tachometri po sezóne 5-ciferné číslo. Alebo druhá spomínaná skupina, zaplavuje instagram krásnymi cyklo „selfíčkami“ a cyklistiku má najradšej z gauča obývačky. Lenže, ani jedna cesta nie je správna. Väčšinou u mládeži vidím, že cyklistiku „žerú“ úplne a vynechať tréning je najväčší hriech, nechcú o tom počuť ani pri príznakoch pretrénovanosti, či choroby. Pocity vlastného tela nepočúvajú a trénujú hlavne veľa, často a nesystémovo. Čudujeme sa potom, prečo až na pár výnimiek nemáme konkurencieschopných mužov na ceste, či v MTB.

Väčšina najväčších talentov končí a presadzujú sa paradoxne tí, čo vhupli do cyklistiky neskôr a nie sú vyhorení. To, že niekto začal s cyklistikou ako 9-ročný, sa u nás stáva nakoniec nevýhodou, čo je škoda. Na tom sa dá krásne stavať, len to netreba unáhliť. Mnohokrát spomínam, že Peter Sagan ako 10-ročný, by si dnes na Detskej Tour ani „neškrtol“ a na stupňoch víťazov by pravdepodobne ani nestál. U dnešných malých cyklistov je rýchly nástup výkonnosti, a to je zbytočné. Ale je tu aj opačná skupina cyklistov, kde viac chcú asi ich rodičia, ako oni sami. Tréning skôr musia, ako chcú. Cyklistika je tvrdý šport a dnešná generácia má jednoduchšiu cestu uplatnenia sa, všetko majú ako na tácke. Odriekanie dnes nie je populárne.


Je podľa Teba nutné jazdiť na bicykli non-stop počas celého roka? Či si skôr zástancom pestrosti?
Jednoznačne pestrosť. Väčšina cyklistov na Slovensku nie sú profíci, a preto majú obrovskú výhodu. Profíci v decembri na tom bicykli jazdiť musia, lebo v januári sú už v Austrálií na prvých pretekoch. Ale čo my, ostatní "hobbíci", či amatérski cyklisti? Nejak máme v hlave zafixované, že pokiaľ je v januári viac ako 5°C, musím ísť na bike. Spýtajte sa Milana Barényiho, kedy zašiel najlepší „majstrák“ sveta v cyklokrose? Ešte pár dní pred udalosťou roka, sme ho mohli stretnúť trénovať na bežkách. Sagan ako 13-14 ročný si tiež nepamätá, kde v pivnici mal v decembri, či januári bicykel odložený.

To ma privádza k doplnkovým aktivitám. Aký máš na ne názor a ktoré sa pre cyklistov najviac hodia? Beh niektorí milujú a ďalší nenávidia. Ako je tomu u cyklistov? Je pre nich vhodný?
Je to individuálne. Radím - nikdy sa nenúťte do športu, ktorý vás proste nechytil. Ako príklad, opäť Peter Sagan. Keď mal 10 rokov, behal veľmi rýchlo. Vo vedúcej bežeckej skupine ostal iba on a pár juniorov, ktorých aj tak v závere ošpurtoval. Neskôr, ako začal cyklisticky rásť, tak v každej ďalšej zimnej príprave bežecky upadal, trápil sa, nestíhal s najlepšími. Behania sme mu ubrali a pridali bežky, hokej, výbehy, turistiku, skúsili sme zimný triatlon. Zabralo to a na tréningy sa tešil. Na druhej strane Juraj, tak ten bol úplný opak a nabehali sme spolu stovky kilometrov. Taký Mišo Kolár, nikdy nemal beh v obľube a paradoxne teraz v decembri sa mi pochválil, že odbehol desiatku tréningovo v tempe 5.30/km. No nie jeden dôchodca bežec by ho „sfúkol“. Ale o to v príprave nejde, mal na to proste chuť, tak do tréningu zaradil beh. Žiadny tréning nemôže byť dogma, ale na druhej strane, tréning musí mať systém.


Beh Ťa zrejme postupne priviedol aj k organizácii populárneho Vianočného behu v Žiline.
Áno, Vianočný beh patrí už medzi väčšie bežecké podujatia na Slovensku (cca 900 bežcov) a prvá myšlienka pola prozaická - aby naši cyklisti v Žiline mali spestrenú bežeckú sezónu pretekmi. Začínali sme v parku Kamélia a bežalo nás prvé ročníky pár desiatok. Ja som si tiež zabehol zatiaľ môj jediný maratón, a to práve na tomto podujatí. Dnes sa beží od 1 km po maratón už na Vodnom diele, kde sa kapacitne zmestíme. Spestrením je aj plavecká súťaž. Cyklisti CyS Žilina ho majú stále ako povinnú jazdu...


Aký máš názor na silovú prípravu v rámci cyklistiky? Máš nejaké odporúčania?
Ale áno, posilňovne sa nemusíme báť. Hlavne na jeseň po sezóne a v prechodnom období je to fajn. Treba hlavne niečo robiť so svalovou nerovnováhou. Preto sú nohy v tomto období menej podstatné a zameriavame sa na ostatné svalové partie. A s čím máme my cyklisti najväčší problém? Pozrite na chrbticu. V posilňovni pracujeme aj na správnom držaní tela, lebo jednostranné celoročné zaťažovanie určitých svalových partií, urobí s našim telom svoje. A nezabúdajme, že ak so svalom správne pracujeme, tak aj riziko neskorších svalových zranení v sezóne znižujeme. Pozor hlavne pri mládežníckych cyklistoch – žiadne "mega" váhy. Ak chcete v posilňovni upútať peknú blondínu, radšej ju zavolajte do kina .

Kladieš dôraz na stravu a výživu aj mimo sezónu?
Strava je dôležitá, ale nerobme z toho modlu. Veľakrát krútim hlavu, keď si pretekár pred blížiacim dôležitým štartom zmení jedálniček. Do jogurtu pridá chia semienka, nasadí sacharidovú diétu, experimentuje s novým pitným režimom. V konečnom dôsledku si viac uškodí, ako pomôže, pretože telu doprial nečakaný šok. To radšej mohol ostať pri svojich obľúbených párkoch . Ak chcem zmeniť jedálniček, tak ho budujme dlhodobo, a taktiež ho dodržujme celý rok. Neskôr zistíte, že ako športovcom vám budú časom viac chutiť zdravšie potraviny a jedlá.

V súčasnosti ide stále viac do popredia intenzívny tréning aj v zime, namiesto klasických nekonečných kilometrov v miernej intenzite. Čo si o tom myslíš?
Áno, trendy treba sledovať a aplikovať do prípravy. U nás niektorí, aj keď skúsenejší tréneri, by trénovali ako v 80-tych rokoch. Do konca marca na „zimákoch“ dlho a pomaly, a potom postupne prvá intenzita. A oddych pre 15-ročného kadeta naordinovať tak, že v pondelok po náročnom týždni, keď má cyklista v nohách viac ako 500 km, prikázať - „dnes len vyjazdenie na 50 km“. Základ kilometrov je potrebný, ale intenzita už prichádza skôr, a to už v rámci skoršieho prípravného obdobia. Ale čo je ešte dôležitejšie a často sa na to zabúda - regenerácia. Najviac objemových kilometrov máme väčšinou na jar, ale veľakrát na úkor aktívnej regenerácie. A to je obrovská chyba.


Väčšina bežných ľudí ma jedného nepriateľa – čas. Na čo sa zamerať v prípade jeho nedostatku, ak sa chce človek udržať v dobrej kondícii, než začne opäť sezóna?
Viem, o čom hovoríš . Cyklistika je z časového hľadiska jeden z najnáročnejších športov. A keď k tomu prirátame údržbu bicykla, strečing, sprchu, pranie, prípravu kvalitnej večere, tak pomaly pol dňa je v čude. Ale mám jednu dobrú správu. Veľa neznamená, že budem vždy lepší. Nefunguje tam priama úmera. Veď, keby ste si pozreli tréningové plány profesionálov, tak by ste zistili, že tí najlepší sú častokrát pod priemerom celoročne najazdených kilometrov. To zase nechcem povedať, že ostať sedieť na gauči je prospešnejšie.

Kde vidíš najväčšiu chybu, ktorej sa ľudia dopúšťajú?
Takže, dnes mám na bicykel hodinku a pol. Nasadám na bicykel už pomaly v chodbe, na tachometri mám 40 po prvých kilometroch a ešte stále rozmýšľam, čo som zabudol v škole, v robote a čo musím ešte stihnúť. Cyklistika musí byť taký rituál. Ak na bicykel dnes nestihnem, nič sa nedeje, neposúvajme hlavu do negatívnych myšlienok. Všetci dnes v hlave nosíme čísla. Poznám takých, čo sa otočia okolo paneláku trikrát, len aby mali v nohách okrúhlu stovku. Čísla, čísla a žiadne pocity... veď nie sme SKY . Dôležité je, aby sme si tréning vopred naplánovali. Rozjazdíme sa, hodíme dva-tri šprintíky a ideme napríklad trénovať silu na kopčeky. Vždy žasnem na cyklistov, ktorých vidím na bicykli od februára do decembra a vždy rovnako... tridsať na tachometri, rovnaká trasa, rovnako zamračený pohľad. Chýba tam pestrosť. To isté platí aj pri tréningoch mimo sezóny. Rozcvičím sa a premýšľam o skladbe tréningu. Radšej tréning kratší, ale má systém, nie ako "hurá systém" a veľa, veľa...

Ako je tomu u „profíkov“? Predpokladám, že sú aj v jednotlivých tímoch rozdielne prístupy k zimnej príprave.
Práveže ani nie. Väčšinu tímov nájdete v decembri na Kanároch, či Mallorke. Ani naši chalani v nových tímoch neprechádzajú veľkými tréningovými zmenami. Ten trend je všade podobný. Čo je veľmi dôležité u profíkov, tak to je dobrá skladba pretekov. Každému vyhovuje niečo iné. Niekomu vyhovuje ostrý štart v Emirátoch, niekto radšej až ťažké klasiky v Európe. Optimálny pretekársky program je alfou omegou profesionálnych tímov.

Badať teda celkovo nejaké rozdiely oproti minulosti? Myslím najmä v prístupe, či základných princípoch.
Samozrejme, rozdiely v prístupe sú. Ale to základné pravidlo ostáva. Musíme si to odmakať sami a asi aj preto nás to tak s bicyklom baví .


A čo kondícia? Predpokladám, že nezaháľaš a často Ťa vidím najmä na bežkách. Srdcovka?
Snažím sa udržiavať v kondícii. Kým v minulých rokoch ma chytili polmaratónske behy, teraz som viac všestranný. Zabehnem si, bežkujem, plávam, lyžujem, rád mám skialp, turistiku a na jar sa už neviem dočkať bicykla. Tento rok sme si dali s bývalými cyklistami od nás zo Žiliny výzvu. Štartujeme na amatérskych pretekoch Okolo Flámska. Už sa neviem dočkať, kedy aj ja rozkrútim pedále.

Ďakujem za rozhovor a držím palce v príprave, nech potom na Paterbergu nebudeš tlačiť peši .

(zdroj fotiek: Peter Zanický)