Old Spice Afrika Expedícia - report #2

... V 40° horúčave sme šľapali ako roboti. Pred všetkými sa objavila fatamorgána v podobe kabínky so studenou vodou. Pustú krajinu nahradila čarokrásna rozprávková dedinka. Vysilení sme sa hneď ponáhľali k vode, aby sme svoje rozhorúčené a uvanené telá obdarili sprchou. Otočili sme kohútikmi a prišlo nám zle ..... tiekla z nich horúca voda.

16. marec
Krátky, ale ťažký deň. Dnes dvaja cyklisti, Slovák Tibor a Čech Petr , koordinovali skupinku. Nasadili rýchle tempo a kopcov bola veľa. Lekár Laci niektorým z nás zmeral tlak a neustále nás upozorňoval na hrozbu dehydratácie.

Springbok je v okolí najväčším mestom. Ako sme sa dozvedeli, má okolo desaťtisíc obyvateľov. Napriek tomu Springbok pozostáva z jednej ulice. Kemp sa nachádza na okraji mesta. Je konfortný a je tu aj plaváreň (super!).

Vzdialenosť: 70 km
Fauna: Zatiaľ sme v tento deň videli najviac. 3 springbokské gazely (antidorcas marsupialis) a svište, čo neustále pobehovali cez cestu. Žiaľ sme ich ani prakom netrafili.
Kamieskroon – Springbok (S 29°40,359"; E 017°53,965" )

17. marec
Pokračovali sme v bezcitnom nočnom napredovaní. Wenson bicykle super fungujú, ani s defektami sa už netrápime. Krajina nadobúda ráz púšte, kríky sa objavujú zriedka, prevažuje piesok. Výnimočne som sa zabudol natrieť krémom, čo teraz moja krásna biela pokožka veľmi ľutuje.

Koncom dnešnej trasy je namíbijská hranica. Neprekročili sme ju, lebo na juhoafrickej strane je kemp, v ktorom si budeme do pondelka užívať. Plaváreň tu nie je, ale sme na brehu rieky Orange. Na druhej strane rieky je Namíbia! Môj mobil by už tiež roamingoval s MTC Namíbia. V rieke nie sú žiadne krokodíly ani Bilharzia. Vynikajúca možnosť na testovanie kajakov Gumotex.

Vzdialenosť: 127 km

18. marec
Oddychový deň!!! Nemusíme šľapať ani nadránom vstávať. Keďže dnes oslavujú narodeniny Pali a Ivan, bola malá oslava a zarezala sa ovca. Ani Vám nemusím hovoriť, že nás vedúci kempu mal za bláznov, keď sme si objednali živú ovcu. Ráno nám bača Mpanza na bicykli priniesol našu večeru. Mám jedinú spomienku na zabíjačku ako 6-ročný. Musím povedať, že ma šokovali posledné vzdychy nešťastnej ovce. Taktiež boli šokovaní aj ostatní obyvatelia kempu. Napriek tomu mnohí z nich ovčí perkelt ochutnali a nás ponúkali miestnou pálenkou, čo sa nedala piť.
Ešte poobede sme nafúkali kajaky, z ktorých budeme veslovať cez jazero Malawi a rieku Níl.

Vzdialenosť: 0 km
Fauna: Videli sme veľa vodných vtákov. Ukrajinec Andrej ulovil zopár rýb s podomácky vyrobenou udicou. Večer sa objavil obrovský hmyz. Myslím, že mám z nich fóbiu a asi aj budem mať.

19. marec
Opustili sme idylický kemping, prešli oázou a dostali sme sa k hranici. Keďže medzi južnou Afrikou, Namíbiou a Botswanou je istý druh únie, na hranici sme sa veľa nezdržiavali.

Vkročili sme do Namíbie a vítala nás pustá, doslova pustá krajina. Nepáčil sa nám výhľad, ešte k tomu bola horúčava, fúkal vietor a cesta pred nami sa začala dvadsaťkilometrovým stúpaním. Po takomto začiatku si štát naše sympatie ťažko získa. Na štyroch asfaltových cestách krajiny o dl"žke 40 km sme videli asi tri autá. 80 km zvyšnú trasu sme šli po poľnej ceste a stretli sme jedno auto. Vody nikde! Cestou sme zbadali 40 cm vysoký krík, ktorý sa tiež chystal „preč“..... Čo sa nám však veľmi páčilo: cesty boli rovné ani pravítko, vzduch bol suchý a pre Európana nepochopiteľne čistý. Náš kamión sme bez problémov videli aj zo vzdialenosti 15-20 km. Z vrchu kopca sme dokonca videli aj obrysy ďalších kopcov vzdialených 40-50 km. A keď Rus Artem vyskočil, dovidel až do Moskvy.

V 40° horúčave sme šľapali ako roboti. Pred všetkými sa objavila fatamorgána v podobe kabínky so studenou vodou. Pustú krajinu nahradila čarokrásna rozprávková dedinka. Vysilení sme sa hneď ponáhľali k vode, aby sme svoje rozhorúčené a uvanené telá obdarili sprchou. Otočili sme kohútikmi a prišlo nám zle ..... tiekla z nich horúca voda. V týchto kúpeľoch s horúcim prameňom nebola ani kvapky studenej vody, tak sme sa ani napiť nevedeli. Po teplej vode akosi nikto z nás netúžil .....

Ai-Ais s horúcim prameňom, krásnou oázou a hustým rastlinstvom by bezpochyby bolo centrom turizmu niekde na Antarktíde alebo Grónsku. Priemerná ročná teplota krajiny sa pohybuje okolo 80° C, je ťažko prístupná, tak je hlúpy ten, čo sem príde (nás nevynímajúc!).

Vzdialenosť: 125 km
Fauna: Okrem niekoľkých hladujúcich býkov sme celý deň nič nevideli. Večer v Ai-Aisbane nám pred nohami žaby poskakovali.


20. marec
Ani slovo na prameň Ai-Ais-u: nadránom som 10 minút pobudol v 40°C vode bazéna a bol to vynikajúci pocit..... o štyridsať rokov sa cítim mladší a svaly sa mi tak uvoľnili, že sa mi skoro rozpadli. Po včerajšom šoku sa môj názor na krajinu ako-tak zmenil a hlavne po tom, čo sme sa dostali k Fish River kaňónu. Veľa riek tam nebolo, ale nás čakal krásny pohľad, možno ho prirovnať k pohľadu na Grand kaňón. V parku sme divoko striehli na zver a nie nadarmo!
Poobede v hroznej horúčave sme pili skoro horúcu vodu z bandasky, dráždila mi žalúdok. Ale aby sa predišlo dehydratácii, museli sme ju piť.

Večer sme sa dostali k nášmu prvému bushkempu (bushman-domorodý krovák). Niektorí sa umyli v jazere pri kempe, ale ja so svojou fóbiou z Bilharzie, som sa na to nedal. Namiesto toho som v luxusných podmienkach imitoval sprchovanie tak, že som sa oblial vodou z bankasky.

Vzdialenosť: 130 km
Fauna: Myslím, že sa teraz začína AFRIKA! Videli sme veľa malých skupiniek springbokov, pštrosov, akúsi líšku, ďalej to bol oryx a kudu (tie posledné dve mali veľké uši a rohy, štyri nohy).

21. marec
Miestne správy: Namíbia má dnes výročie nezávislosti. V roku 1990 sa osamostatnila od JAR.

Zelené správy: kým sa naša skupinka pripravovala na štart, ja som odstraňoval porozhadzované fľaše a plechovky po tých, čo tu oslavovali. Pozbieral som asi 150 fľiaš. Je hrozné, že človek takto znečisťuje prostredie. Aj nedotknuté miesta na zemi je schopný za krátky čas zdevastovať. Kým som upratoval v buschkempe, myslel som na rodičov a na ich výchovu, hlavne čo sa týka životného prostredia.

Vzdialenosť: 165 km
Fauna: Z kamióna sme videli asi 10 opíc podobných paviánom, akurát sa zberali z cesty.

22. marec
Ak si ešte raz dáme ovcu, pôjdem domov! Od narodeninovej oslavy si každý boží deň pochutnávame na ovci (perkelt, vyprážané stehno, hamburger, makaróny atď.). Asi aj zajtrajšie musli tyčinky budú pripravené z ovce.

MTC Namíbia: viacerí sme mali problém so signálom. Máme ho zriedka. Zistili sme, že máme signál, keď dedinka pozostáva aspoň z 2 domov a jednej benzínovej pumpy (to je však zriedka). A niekedy nám silný signál naskočí v strede pustatiny a po minúte sa stratí. Som toho názoru, že na niektorých miestach zosilňovače signálu namontovali na rohy antilop a od ich pohybu závisí signál nás všetkých.

Trauma. Dnes večer som prehltol prvú tabletku proti malárii. O dva týždne budeme v ohrozenej zóne, toľko času potrebuje náš organizmus, aby sa pripravil.

Vzdialenosť: 80 km
Fauna: Videli sme celú skupinu paviánov, nie bezočivé, túžiace po kŕmení ale skutočne divé paviány. Okrem toho veľa springbokov.

23. marec
Kam len stúpim, samá púšť. Spali sme v Sesrieme a vstávali o piatej, aby sme sa dostali do Namib-Naukluft parku a zobrali na mušku najkrajšie duny. Park zaberá 23 000 km² púšte a polopúšte, čo predstavuje temer polovicu územia Slovenska.

Z kamióna sme vystúpili pri parkovisku Dune 45. Táto duna je vzdialená od Sesriemu 45 km, preto ten názov. Zo všetkých je táto najznámejšia, lebo odtiaľto najlepšie vidieť východ Slnka. Nemali sme šťastie, lebo bolo trochu zamračené, ale napriek tomu to bolo neskutočne krásne. Východ Slnka sme si vyfotili a vrátili sa ku kamiónu na raňajky. Potom prišiel bushman Frans, náš sprievodca. Počas nasledovných 4 hodín nás zobral na prieskum púšte. Frans mal veľa informácií, sľubujem Vám, že keď sa mi podarí vydať tento denník, bude obsahovať celý Frans-story. Porozprával nám neskutočne zaujímavé veci o živote v namíbijskej púšti, o tu žijúcom obyvateľstve a ich zvyklostiach, atď. Kým my sme sa na cestu vydali so 6 litrami vody na osobu, Frans si so sebou vôbec nič nezobral. San bushman kmeň hovorí zvláštnym jazykom, ktorý je sprevádzaný zaujímavým zvukom. Na našu žiadosť nám Frans svojím jazykom povedal zopár výrazov. Počas túry sme zdolali druhú najvyššiu dunu – Duna 54- a pochodili sme Sossusvlei a Deadvlei.

Fauna: púštna jašterička, ktorú Ivan skoro ochutnal, púštne myši a ľudia. Našťastie sme nestreli mambu čiernu (najobávanejší had čierneho kontinentu), hoci sa len tak hemžia v sesriemskom kempe.