Zima na jednom kolese

Určite nepovieme nič nové, keď budeme tvrdiť, že práca s deťmi je jedna z najťažších. Hlavne, ak sa jedná o pravidelný tréning, nech už ide o akýkoľvek šport.

My v našom klube NovoCK trial v Lučenci, sme sa dali na ťažkú cestu, kde je pravidelnosť a systematickosť tréningu nevyhnutná. Ako klub sa zameriavame predovšetkým na cyklotrial, no aktívne sa zapájame aj do iných odvetví cyklistiky. Zastávame myšlienku, že práve táto technická disciplína vie pripraviť komplexného jazdca aj pre ostatné odvetvia cyklistiky. Rovnako ako mnohí z vás, rodičov a trénerov malých cyklistov, aj my riešime otázku zimnej prípravy.


Hlavnou zásadou našej "mimopretekárskej" sezóny je všestrannosť. Počas zimných mesiacov presedláme z bicykla na lyže, bežky, korčule, či iné zimné aktivity. Aj keď oddych od bicykla v technickom odvetví, akým je trial, nie je celkom možný. Práve tu nastáva problém, ako správne kombinovať ten stereotypný, pre deti často nezáživný tréning koordinácie a rovnováhy na bicykli, s inou hravou a zábavnejšou formou pohybu. Spolu s našimi deťmi sa pravidelne trikrát do týždňa stretávame v telocvični miestnej ZŠ, kde okrem klasických loptových hier ako futbal, basketbal, či florbal, venujeme čas rozvoju koordinačných, rovnovážnych a silových schopností. Keďže pracujeme s deťmi, nehrozia nám činky, postačí práca s vlastnou váhou. Vymýšľame rôzne prekážkové dráhy, spájame gymnastické prvky s behom, či chôdzou po úzkych lavičkách, cvičenia na fit lopte, strečing. A keďže do týchto súťaží zapájame rodičov bez rozdielu veku, o zábavu je vždy postarané a bavia sa nielen deti.


Ďalšia časť nášho "indoorového" tréningu spočíva v nácviku a zdokonaľovaní jazdy na jednokolkách, na ktorú by sme chceli upriamiť pozornosť v ďalších riadkoch. Práve pri tréningu na jednokolkách sa nám ako výborná motivácia osvedčil detský karneval, ktorý býva v školách na jar. Takže, zima je ten správny čas, ako sa naň pripraviť. Veď uznajte, kto by nechcel ísť na karneval ako šašo na jednokolke? Základom je vzbudiť pozornosť malého človiečika, a tak trochu ho prelstiť, že práve toto by sa chcel naučiť. Ako bolo vyššie napísané, „spiderman-ov a Potterov“ s paličkou v ruke sú plné školské karnevaly, takže návnada je hodená a je veľká šanca, že rybička zákonite zaberie.

Ako na to?

„Hardware“ je dostupný z druhej ruky po bazároch, ponuka nových jednokoliek sa zlepšila, výber je bohatý. Veľkou výhodou je dostupnosť rôznych veľkostí jednokoliek, od kolies 12“, 16“ a 20“. Aby ste nemuseli hneď „googliť“, bavíme sa o sumách v desiatkach €, kde jazdené jednokolky sa predávajú od cca 25 €. Nepotrebujete žiadny drahý špeciál. Ceny nových jednoduchých modelov začínajú okolo 60 €.

Kedy začať?

Najlepšie vo štvrtok . Ale nie, aj pondelok je dobrý... a teraz vážne... Spodná hranica teoreticky neexistuje, tak ako s bicyklom, lyžami či plávaním. Ak si dieťa dokážeme správne „nastaviť“, navodiť situáciu, udržať záujem a na krátky čas aj maximálnu koncentráciu, progres sa dostaví. Ďalším dôležitým parametrom je odhodlanie a výdrž trénera, rodiča či školiteľa. Častokrát sa púšťame do aktivity, ktorú sami ovládame viac teoreticky a prakticky sa ju učíme s našim deťmi. V tomto prípade je fakt vhodné to malým zverencom na začiatku neprezradiť, aj keď prekuknutí budeme hneď, keď sa začnú zabávať na našich „failoch“ vhodných do rubriky „watts up“.


Ale trošku sme odbočili, späť k veku, kedy začať. Predajcovia jednokoliek smelo píšu od dvoch rokov. My začíname so štvorročným „pacientom“ a máme jazdcov, ktorí nemali šesť a samostatne jazdili. S osemročným dieťaťom, pohybovo zdatným, pri troche záujmu na desiatom krátkom tréningu už môžeme jazdiť. Samozrejme, treba počítať s tým, že koncentrácia u detí rýchlo klesá a na jednom 2-hodinovom tréningu sme schopní stráviť na jednokolke cca 10-15 min. a aj to je individuálne.

Poďme na to!

Jednokolka nemá sezónne obmedzenie, cez leto vonku, cez zimu v telocvični. Pre nás sa osvedčila práve v zimných mesiacoch v mimopretekárskej sezóne ako výborný doplnok k cyklotrialu a MTB. Hneď si všímajme výhody jednokolky. Je spratnejšia v porovnaní s bicyklom. Správcovi telocvične, ktorý nedôverčivo krúti hlavou, poľahky vysvetlíme, že sa s tým nedajú robiť šmyky, neničíme palubovku a naše náradie je čisté, veď sme ho teraz vytiahli z auta . Ak sme sa prepracovali až dovnútra telocvične, naším ideálnym miestom pre prvé pokusy sú rebriny. Tam strávime množstvo nasadnutí (pádov) a pokusov o zvládnutie jazdy na jednokolke.


Takže, máme miesto, jednokolku aj rebriny, už len správny „software“. Práve ten je zárukou, že snaženie nezačne a zároveň neskončí pri prvej lekcii. V bode „Kedy začať?“ sme použili spojenie „nastaviť“ si dieťa. Ten správny soft musí podprahovo dostať dávno pred prvým nasadnutím na jednokolku, napríklad motivačným videom, kde uvidí rovesníkov šantiť na unicykloch. Už sme indoor, stojíme pri rebrinách, hardwarwe skoro pod zadkom (chlapci pozor na výbavu pri nasadaní ) a správny soft je načítaný... a môžeme ísť na to!

A prečo sa nám to osvedčilo?

• Prijateľná cena jednokoliek.
• Pozitívny vplyv na techniku pedálovania. Noha, ktorá nie je v zábere, nazveme ju druhá noha, t.j. napr. pravá noha, tlačí na pedál a jej dôsledkom sa pohybujeme dopredu je prvá, druhá je tá, ktorá sa ulieva. Tým, že jednokolka je „furtšlap“, automaticky zapájame aj druhú nohu do procesu, povedali by sme, že je dokonca dôležitejšia. Na to, aby sme na jednokolke spomaľovali, zastali alebo cúvali, nám jedna noha nestačí. Kde to využijeme na bicykli? Napríklad, ľahší prechod na SPD-čka, zapájanie aj iných, menej využívaných svalových skupín na nohách a celkovo lepšia šlapacia technika. Jednoznačne má pozitívny vplyv na správne držanie tela nielen u detí, ale aj dospelých. Jednokolku stále riadim a poháňam, vyvažujem. Pocit stranovej rovnováhy, ktorý poznáme z bicykla, je doplnený predozadným balansom, ktorý každý z nás má a potrebujeme ho zapojiť a trošku naštartovať. Jednoducho povedané, na jednokolke nesmieme prestať šliapať, pretože nemáme žiadnu zásobu energie ani rovnováhy. Dokonca, aj dolu kopcom musíme zapájať svaly, aby sme ju ubrzdili (spomínaná zadná noha). Nešliapať, to je „rýchla smrť“, tak jednokolka proste nefunguje. A tu s istotou vieme, že máme správny posed, na rozdiel od bicykla.
• Preto je zo začiatku potrebná maximálna koncentrácia, nie je možné rozmýšľať nad úlohami v škole, či nákupom po tréningu. V Ázii je to obľúbený prostriedok mentálneho odpočinku a psychohygieny napríklad počas obedňajšej prestávky.
• Je to výborné prípravné cvičenie pre cyklistiku (jazda na zadnom kolese, skoky na zadnom...).

Ak ste to dočítali až sem a myslíte si, že bude nasledovať zaručený tutoriál, sklameme vás, toho je plný internet. Našou snahou bolo priblížiť vám jednu z aktivít, ktorá by mohla byť akousi alternatívou zimnej prípravy aj iných cyklistov. V konečnom dôsledku by sme radi vyvolali diskusiu, ktorá by aj nás mohla inšpirovať a posunúť ďalej v práci s deťmi.