Old Spice Afrika Expedícia - report #3

Radšej bratislavské cesty s jamami, ako tá dnešná zlá poľná cesta „a la Namíbia“. Zatiaľ sme nemohli nič povedať na kvalitu tunajšej cesty, lebo napriek tomu, že skoro všetky boli poľné , mali sme dobré tempo. Dnes sme však neustále zapadali do hlbokých jám plných prachu a slalomom ich obchádzali, hľadajúc rovnú cestu.

24. marec 2007
Radšej bratislavské cesty s jamami, ako tá dnešná zlá poľná cesta „a la Namíbia“. Zatiaľ sme nemohli nič povedať na kvalitu tunajšej cesty, lebo napriek tomu, že skoro všetky boli poľné , mali sme dobré tempo. Dnes sme však neustále zapadali do hlbokých jám plných prachu a slalomom ich obchádzali, hľadajúc rovnú cestu. Na koniec dňa aj Wenson bicykle klopkali, ako aj naše jazyky od nadávky „san“, ktorú sme sa naučili. Ráno od siedmej sme šľapali do pol jednej a prešli sme 75 km trasu. To radšej ani nespomeniem, aké hrozné teplo bolo, vlastne celá Namíbia je o tom.

Kraj: hoci stále píšem o namíbijskom pustom kraji, je tu predsa len jedna neuveriteľná zmena. Boli miesta, kde okrem niekoľkých vysušených trsov trávy nerástlo vôbec nič, niekde bolo zopár kríkov a sem-tam sa objavilo zopár stromov. Aj trasa je premenlivá, veď rovinu striedajú kopce, časom jeden-dva kaňóny alebo pusté hole.

Tulcový strom (Kokerboom): kde nevie rásť žiadny strom, práve tam sú najlepšie podmienky pre endemický sukulent - tulcový strom, je to istý druh aloe. Hoci aj z 10 m vysokej kôry vyrastajú listy, typické pre tento druh. Listy sú podlhovasté s ostňami a sú dužinaté. Bushmani vetvy vysušili a v nich mali svoje šípy. Dnes už kupujú obaly „made in China“.

Vzdialenosť: 75 km
Počet defektov: 2
Choroby/nehody: Hoci to nie je ani choroba ani nehoda, predsa sem možno sťažnosť zaradiť. Pred štyrmi dňami vo Fish River kaňóne bola cesta veľmi drgľavá, bolo veľa downhillov, až mi celkom stŕpla pravá dlaň aj s malíčkom. Keď si vystriem všetky prsty, potom si malíček bez pomoci neviem ohnúť. Možno si ho priviažem k prstenníku a potom si opäť zvykne.

25. marec
Nachádzame sa v mestečku Swakopmund, auf deutsch = „pri ústí rieky Swakop“. Swakop znamená rieku z výkalov, tak Swakopmund je ústie rieky z výkalov. Namíbia bola len do konca prvej svetovej vojny nemeckou kolóniou (Nemecká juhozápadná Afrika), aj napriek tomu niektoré časti krajiny, hlavne okolie rieky Swakop, je neuvetriteľne typicky nemecké. Okrem toho, že tu aj posledný „sir, give me money“ chalan ovláda germánsky jazyk, mnohé názvy ulíc sú spomienkou na staré časy: Bahnhofstrasse, Hafenstrasse, Am Zoll Strasse, atď. Na stene základnej školy som našiel nasledovný nápis: „Singen, Spielen lernen, Forschen“. Obchody lákajú zákazníkov nemeckými nápismi, medzi inými hlavne turistov s nemeckou národnosťou. S mestom s 25 000 obyvateľmi je veľa koloniálnych budov: Alte Kaserne, Bahnhof, Kaiserliches Bezirksgericht, atď., všetky sú postavené v európskom štýle Jugendstil na prelome storočia, v trochu puritánskom prevedení. Pivo Hansa je v meste gastronomickou hrdosťou.

Swakopmund sa nepreslávil nostalgickou nemeckou atmosférou, ale stal sa centrom afrického adrenalínového športu. Možno tu vyskúšať sandboard (ako snowboard lenže na dunách), quad, foxglide (uháňať na niekoľko stometrovej trase z lán), paraglide nad morom či dunami, ako aj skydive (skok z lietadla). Pri tom poslednom skutoční machri otvárajú padák len po dopade na zem.

Keď sme už boli tu, aj my sme sa vrhli do sveta adrenalínových športov. Doobeda sme celá skupina boli qaudovať s Polarismi na duny na juh od mesta. Vozidlami podobajúcimi sa na 250 cm3 kosačku trávy, sme len tak lietali po piesku. Cez tri hodiny som pravým palcom tlačil na plyn, teraz ma bolí od námahy a liečim si ho. Miestny sprievodca nám povedal, že tu permanentne fúka vietor a v 90% od mora. 8 km široká piesočnatá púštna čiara každoročne môže rásť 8-10 cm do výšky, ale len v tom prípade, keď fúka východný vietor, to znamená od hôr. Vtedy ide o známu namíbijskú púštnu búrku.

Adrenalín: 100%
Fauna: niekoľko púštnych jašteríc a chrobákov

26. marec
Dnes ráno sme cestovali autobusom zo Swakopmundu 160 km na sever po Skeleton Coast (Pobrežie kostier).
Má taký názov (skeleton - kostra), lebo na jednej strane je kraj veľmi pustý, na druhej strane v minulosti tu stroskotalo veľa lodí a ich vraky spestrujú pobrežie. Počas behu sme aj my videli kostry, ale to boli hlavne kostry vtákov, hlodavcov a mrožov.

Naša úloha: Testovanie Old Spice dezodorantov, beh a chodenie do úmoru. Od bratanca Mátého som počul prvýkrát o podobnej súťaži s názvom „Kinizsi 100“: súťaž o prežitie, ktorého cieľom je absolvovať 100 km trasu behom alebo peši. Náš púštny namíbijský ultramaratón, ktorý som nazval „Killing me 150“, trvá 3 dni a musíme prejsť 150 km nie v práve najideálnejších podmienkach. V dôsledku nedostatku rastlinstva sa neviem skryť pred slnkom, ale ani sypký piesok nie je poľahčujúcou okolnosťou. Trasu zdolávame striedavo na brehu mora a v púšti. Na brehu by bolo dobré, keby som mal pravú nohu o 4 – 5 cm dlhšiu, lebo breh je naklonený smerom k vode a ja mám záťaž na ľavej nohe. Po istom čase je kraj monotónny: smerom k oceánu prevláda donekonečna modrá a na druhej strane piesok a kamenná púšť.

Včera som rozmýšľal nad tým, ako to dnes zvládne môj boľavý zadok po quade, ale po 30 km to nebolo nič v porovnaní s klopkajúcim kolenom alebo opuchnutým členkom. Kým sme skončili, skupinka bola bez seba: vďaka traumatickým stavom, ako sú únava, úpal či popáleniny. Veľa hovoriace meno: „Killing me (not so softly) 150“.

Fauna: Počas behu sme prešli cez Cape Cross (Krížový mys) – rezervácia pre tulene. Mali sme možnosť počuť zvuk tisícok tuleňov a hrozne to tu zapácha zhnitými rybami. V decembri a januári, teda v období párenia, vraj tu býva aj 50 tisíc tuleňov. Kostry mláďat vidieť v hojnom množstve, čo je výsledkom Darwinovej prírodnej selekcie. Množstvo kostier vysvetľuje prítomnosť šakalov striehnucich na tulene.

Choroba/nehoda: poobede sme už boli všetci unavení, šofér George má hnačku a vracia.
História: Názov Cape Cross pochádza z roku 1486, keď Diogo Cao, portugálsky moreplavec (podľa jeho názoru) ako prvý Európan pristál na africkom kontinente, vztýčil tu dva kamenné kríže, na počesť svojej krajiny a kráľa Jána II. Pôvodný kríž ukradli Nemci do berlínskeho múzea, ale napodobeninu kríža z granitu tam vidieť dodnes.

27. marec
Druhý deň „Killing me (not so softly) 150“: Výdrž!

Tušil som, že včerajší opuch na nohe sa mi naplní vodou. Cítil som transverzálny pohyb pľuzgiera. Deň sme začínali v kabáte, bolo chladno a hmla, čo nikto z nás neľutoval. Vďaka tomu sme to ani neprehnali s natieraním sa. Stará chyba ...
Beh sa dnes zredukoval na namáhavý pochod, ale v dôsledku horeuvedených podmienok to bolo drsné.
Na koniec dňa sa nám zdali schody do kamióna nedosiahnuteľné. Traja mi po schodoch pomáhali, aj miesto mi museli ukázať vidiac moju dezorientáciu. Po tomto som si vmasíroval dve krabice krému na boľavé časti tela (rozumej 92% tela). Ledva som sa dovliekol do sprchy, aby som sa dostal s zaslúženému Old Spice-u, potom som si vypichol pľuzgier na nohe o veľkosti menšieho jazera. Pred spaním som popíjal kamilkový čaj. Po treťom dúšku mi pohár vypadol z ruky, zdal sa mi príliš ťažký.

Choroba/nehoda: dnes sme všetci oslabení, viacerí majú príznaky úpalu.
Miestne správy: Môže to byť raj pre rybárov, lebo v každom druhom aute je udica. Pred chladiaci systém auta majú namontovaný držiak na palice. Z diaľky sa autá podobajú na veľké chrobáky s tykadlami. Medzi juhoafrickými rybármi je Namíbia veľmi obľúbeným miestom na lov, veď je tu veľmi veľa rýb a na beach sa dá prísť autom.
Fauna: Púšť je plná dutín, tuším to má na rováši čosi myšovité. Chrobáky sme nevideli vôbec, ale asi 80 druhov lišajníkov (veľká časť z nich je chránená a pôvodná), ktoré tieto myšovité oblizujú tlmiac svoj hlad.

28. marec
Tretí deň „Killing me (not so softly): Len, aby sme prežili!

Ledva žijeme. V noci som sa prehadzoval, stále ma niečo bolelo. Ráno mali Petr s Ivanom hnačku a dávili, pravdepodobne od koktejlu únava/úpal. Aj Tibor dostal chuť na štafetu s WC papierom. Za dva dni sme vyprodukovali ročnú spotrebu Fishermen"s Lodge kempu.

Namáhavý pochod sa dnes zredukoval na knísanie, ale za týchto okolností to bolo megabrutálne. Bol však nejaký rozdiel medzi do cieľa prišlými. Doktor Bíró, keď ma uvidel, najradšej by mi naordinoval dve infúzie, kým Pali, Artem a Andrej by v rámci oddychu preplávali Atlantický oceán. A ostatných trápila hnačka alebo akútna svalovica.

Choroba/nehoda: každý má psychicko-fyzickú traumu. Vypýtal som si sprievodný list na swakopmundskú kliniku kvôli novému drieku, členku, dvom novým kolenám a iným umelým častiam tela, aby som neodpadol. Dúfam, že všetko hradí zdravotná poisťovňa.

29. marec
Okrem krátkeho prerušenia spím od včera od pol siedmej. Teraz je ráno desať hodín a chystáme sa k san bushman kresbám pri hore Spitzkoppe. Predtým ako opustíme Swakopmund, sa chcem poďakovať tunajšiemu komunikačnému partnerovi, jednému obchodíku organizujúcemu túry, že nezakódoval wireless internetové spojenie, a tak som celé dva dni mohol byť na nete. Verím, že o pár dní bude konečne Thuraya satelitný internet.

Spitzkoppe: na 1728 m vysokom žulovom skalnatom masíve spolu na štyroch miestach je možné vidieť viac tisíc ročné kresby na skaly. Kresby predstavujú lov: na zebry, nosorožce, levy.
Bushman: pomenovanie pochádza od nemeckých kolonizátorov, v skutočnosti pomenúva tri rôzne kmene: nama, damara a san. Kmene majú rovnakú farbu pokožky, ktorá je svetlejšia od bantukov a reč všetkých troch sprevádza klepotavý zvuk. V reči sanov je 7 rôznych zvukov, kým v reči sesterských kmeňov nama a damara je zvukov 4. Ak Vás to zaujíma, doma Vám ich reč predvediem.