Paríž-Roubaix a odpoveď hodná svetového šampióna

Náš Peter Sagan opäť raz nechal naplno prehovoriť svoje nohy a zapísal sa medzi legendy svetovej cyklistiky.

Kto sleduje dianie vo svetovej cyklistike, zrejme mi dá za pravdu, že Peter Sagan dokazuje svoju triedu v podstate v každých pretekoch, ale nie vždy to vyjde na víťazstvo. Celá tá „naťahovačka“ v médiách vyvrcholila po Tour of Flanders, kedy sa opäť otvorila otázka, kto má komu vlastne ťahať a kto s kým spolupracovať – najmä vzhľadom na doterajšiu dominanciu tímu Quick Step v úvode sezóny. Svoje do ohňa nakoniec prilial aj Tom Boonen, ktorý vyhlásil niečo v zmysle, že Sagan má byť ticho a prestať sa stále sťažovať. Situácia pred vrcholom klasikárskej sezóny dodala teda ešte ďalší náboj, a tak trochu pripomínala situáciu pred boxerským zápasom...


Ale 116. ročník Paríž-Roubaix nenechal žiadny priestor na ďalšie reči a všetko sa rozhodovalo na trati. Počasie bolo opäť milostivé a žiadne bahenné peklo sa nekonalo – veď na blato sa čaká už viac ako 17 rokov. Ako vždy bol tvrdý boj aj o hlavný únik dňa, ktorý sa nakoniec podaril cca 150 km pred cieľom. V tomto je Roubaix pomerne špecifické, pretože aj na prvý pohľad „nemožné“ akcie sa môžu podariť, o čom sa svedčí aj rok 2016 a víťaz Mathew Hayman. V hlavnom pelotóne sa totiž mnohé pády postarili o jeho oklieštenie a do legendárneho Arenberského lesa cca 92 km pred cieľom už naletel naozaj preriedený.



Aj vďaka tomu sa tu nestali žiadne vážne situácie ako býva zvykom, no pokúsil sa zaútočiť Philippe Gilbert z Quick-Step Floors Cycling Team. Po jeho dostihnutí to bol pre zmenu jeho tímový kolega Zdeněk Štybar. Lenže Saganov tím odviedol skvelú prácu a najmä dvaja jazdci - Daniel Oss a Marcus Burghardt. Druhý menovaný podal doslova neuveriteľný výkon a nikoho z hlavnej skupiny favoritov nikam nepustil. Rovnako tomu bolo cca 55 km pred cieľom, kde zaútočil minuloročný víťaz, Greg Van Avermaet, no Burghardt ho opäť stiahol. Po ňom už prišiel na rad svetový šampión a po pravej strane zaútočil. Keďže ostávalo viac ako 50 km do cieľa, tento ťah čakal asi málokto, no ak si spomínate na minulý rok, podobné chúťky boli aj vtedy, ale defekty snahu zmarili...


Navyše, Burghardt aj Oss odvádzali stále skvelú prácu a chytali pokusy ostatných rýchlo hasiť situáciu. Sagan tak získal malý náskok, ktorý po sekundách narastal. Za chvíľu dostihol vedúcu skupinu jazdcov, kde si aspoň trochu vydýchol. Samozrejme, postupne ich postrácal ako korálky, až na jedného – Silvan Dillier z tímu AG2R La Mondiale. Ten sa ho dokázal udržať, a to aj na tých najťažších sektoroch po kockách cca 20 km pred cieľom. Navyše len nevisel v háku, ale poctivo spolupracoval a spolu si dokázali stále držať dostatočný náskok pred skupinou prenasledovateľov. V nej sa snažil najmä Niki Terpstra (víťaz z roku 2014), Sep Vanmarcke, Jasper Stuyven, či Greg Van Avermaet... ale márne.

Sympatické bolo, že Dillier dával so seba všetko aj keď mu bolo asi jasné, že v prípadnom špurte to bude naozaj ťažké. Svoju situáciu nakoniec najlepšie vystihol vo výroku po pretekoch: „Peter Sagan, si anjel aj diabol v jednej osobe. Bez teba by som nedorazil na velodróm, ale zároveň je také ťažké ta poraziť v špurte.“


V ňom si Sagan počínal naozaj nekompromisne a získal tak svoj druhý monument v kariére po úspechu v roku 2016 na Okolo Flámska. Tretí nakoniec na velodróm dorazil Niki Terpstra. Ten je známy tým, že sa vyjadruje veľmi často až príliš „priamo“, takže jeho slová uznania nie sú len výkrik do vetra. „Bolo to celkom jednoduché, Peter Sagan bol príliš silný.“ Navyše, Terpstra sa nijako nevyhováral na spoluprácu v skupine, naopak uznal, že bola prekvapivo veľmi dobrá. Všetko len podtrhuje výnimočný výkon, ktorý Sagan podal. Navyše, „dres“ svetového šampióna sa radoval z víťazstva na tomto monumente po 37 rokoch.


Podujatie malo aj množstvo ďalších hrdinov. Či už spomínaný Silvan Dillier, ktorý sa dokázal prebojovať na druhé miesto z pôvodného úniku, alebo Alexander Kristoff. Ten mal smolu a ocitol sa v dvoch pádoch, z čoho ten druhý bol naozaj poriadny. Väčšina vrátane komentátorov si myslela, že to zabalí, no aj tak dorazil do cieľa. Podobných príbehov a výkonov bolo viac a „peklo severu“ opäť dalo vedieť, ktorá klasika je skutočná kráľovná. O to viac náš môže hriať pocit, že sa na nej radoval aj Slovák v drese majstra sveta.


Žiaľ, celú Paríž-Roubaix zatienila tragická udalosť. Belgický cyklista Michael Goolaerts z tímu Veranda"s Willems Crelan v nedeľu večer prehral boj o život v nemocnici v Lille, kam ho transportovali helikoptérou po zástave srdca. Iba 23-ročného Belgičana dopravili do nemocnice v "život ohrozujúcom stave". Incident na trati približne 150 km pred cieľom nezachytili televízne kamery. Tie ukázali až obrázky Goolaertsa nehybne ležiaceho pri ceste.

(zdroj fotiek: FB Paríž-Roubaix, Peter Sagan, Bora-hansghrohe)