Zaujímavá téma. Samozrejme vo vývoji, technológiách a aerodynamike
bicykle nedosiahli úplný strop. Posun za posledných 10 rokov je značný. V rokoch 1965-1990 bola určitá stagnácia v technológiách a materiáloch, čo vyriešil nástup karbónu. Vzhľadovo pomerne fádne a rovné tvary rámov, striktne sa ich drží tuším ešte Colnago a Cannondale (Super Six Evo), vystriedali pre mňa modernejšie-oblúkovitejšie
rámy Pinnarello, Trek, Specialized, Bianchi atď. Z vlastnej skúsenosti: rámy najvyšších modelov týchto značiek majú skvelú aerodynamiku a naozaj neviem ako to nazvať prítlak-stabilitu pri rýchlostiach od 70km a viac. Zvlášť som to ocenil pri jazde na karbónových kolesách, bočnom vetre, a tesnom predbehnutí kamiónmi. Tiež určitý progres nastal pri riešení drobných aerodynamických vlastností kolies. Vrúbkovanie, drážkovanie ráfikov pri odtekaní vetra, zoslabovanie účinkov bočného vetra atď. Nástup elektroniky za posledné roky je krokom vpred. Čo sa týka výkonov v cyklistike je to podobné ako v atletike, kde niektoré dopingové rekordy zostali z 80. rokov dlho neprekonané - napr. Jarmila Kratochvílová. Niekto tu už uvádzal časy. Zaujímavé sú časy niektorých klasických stúpaní Alpe d"Huez, Ventoux atď. od obdobia nástupu generácie EPA začiatkom 90. rokov končiac Pantanim a Armstrongom. Tie časy sú vynikajúce. Opätovne dobré časy jazdil aj clenbuterolový Contador a "čistí" Schleckovci. Takže tak.