Tak ako som sľúbil, krátka osobná pocitová reportka.
Wildoner Therme Radmaraton 2009 Kto chcel ísť na cestný „wildon“ maratón a napokon nešiel, môže banovať.
Kto ani nevedel, že bude maratón a nešiel, tiež môže banovať.
Pár mesiacov vopred padlo rozhodnutie, že „vypustím“ obľúbený
mtb maratón „dubničák“ a pôjdem „reprezentovať“ ďaleko do zahraničia.
Tak aj bolo, ďakujem organizátorom (Cyklo Slovakia Bratislava), že mi stačilo poslať „drobné eur“ za ubytovanie a štartovné na účet a o viac som sa nestaral. Už len v sobotu 9. septembra o 12 h vyraziť autom a v centre mesta natlačiť do auta spolujazdcov JoKo a Imra.
Cestovanie , registráciu a ubytko sme zvládli aj večerné pivko v lokálnom bare.
Dátum 6.september 2009
Ráno budík 5.50, vonku asi 9 st.
Raňajky 6.00
Odchod do Wildonu 7.00
Príchod na štart cca 7.50
Štart 8.00 hod. Jasno , počasie super, nechal som len
návleky na rukách.
Každý vedel, čo nás čaká. Tak bola snaha sa postupne prepracovať čo najviac dopredu za čelo, lebo nás čakali na začiatku 3 menšie stúpania. Čelo sa ešte len zohrievalo tak sa to darilo.
Prvé stúpanie som prežil na maximálke a hore na 9 km trasy(výška 420m/nm) som zistil, že sa držím prvého balíka a za mnou diera 100m. Tak čo, zachytil som sa na konci a balík fičal dole.
Druhé kratšie stúpanie na 13 km (vrchol 350m/nm) som ešte prežil, našťastie bolo krátke a čelo sa ešte zahrievalo.
Tretie stúpanie na 18km bolo výživnejšie (vrchol 320 m/nm), balík evidentne zrýchlil a bolo jasné, že sa musím zaradiť kam patrím. Nožičky to dali jasne najavo. Za mnou sa to už naťahovalo na pekný dlhý sopel.
Hore som zistil, že balík je 100-200m fuč a akákoľvek snaha by bola neriešiteľná. Tak lážo plážo som sa spustil dole. O chvíľu sme boli traja, jeden mal snáď snahu dobehnúť balík a po pribalení odpadlíka „šéf“ precedil že „ende“ a že za nami je 300 m veľký balík, č.2.
Mal som vtedy dobrý pocit: za nami tesne motorka a sprievodné vozidlo a nad nami neustále krúžil vrtulník.
Balík č.2 sa prehnal, tak sme sa zaradili do neho. Za chvíľu mi bolo jasné, že je to doslova stíhačka na prvý balík vpredu však: 45-53 km rýchlosť tomu nasvedčovala. Navyše sprievodné vozidlo doslova „razilo cestu“ čelu balíka.
Cesta mala rovinatý profil (jemne dole) bez vetra , tak sa to dalo udržať. Tu som „narazil“ na Imra. Fajn , nie som sám.
Nasledovná cesta bola najkrajšia z celej trasy, úzke cesty, pomedzi polia, lesy. Akurát po zákrutách kde sa pribrzdilo na 20-tku tak hneď makať na 40-45km rýchlosť dávalo zabrať.
67 km - dorazili sme prvý balík, tesne pred občerstvením v Bad Radkesrburg. Prepol som displej na garmine –
priemerka 39 km/hod. ! Pre bežného smrteľníka neskutočné číslo !
Spravil som takmer osudovú chybu, chcel som si vypiť niečo a než som do seba hodil malý pohárik koniec balíka bol fuč 100 m predo mnou. Našťastie som dorazil pár členov (vymačkal som sa ako citrón takmer na doraz), nejaké serpetínky, jemné stúpanie , kde bolo vidieť niekoľko sa tvoriacich skupiniek.
Zas som mal šťastie, že tam boli bušiči, ktorí to vpredu postupne dotiahli a vytvoril sa znova balík č.2 . Prvý balík musel byť už pár minúť neviditeľne vpredu.
Hlavný zlom len mal prísť.
Na 100 – 110 km , si vpredu chceli oddýchnuť, tempo poľavilo na cca 32-33 rýchlosť (jemne do kopca).
Potom nás čakalo cca 8 km stúpanie na výšku 480 m /nm, kde sa to „roztrhlo“. Posledné zvyšky síl ma dotiahli na začiatku zjazdu na trojicu, ktorá sa dotiahla na ďalších a tým vznikol balíček 10 ľudí , ktorý to tak už dotiahol do cieľa.
Cieľové stúpanie vo Wildone som už takticky „nezvládol“ a čo sa dá spraviť, keď už telo nechce.
Výsledný čas podľa výsledkov: 4 h 32min. Garmin ukázal priemerku 37 km ! Ťažko sa tomu , v mojom prípade“ verí.
Rýchlemu tempu pomohli: profil takmer rovinatý, málo stúpaní, takmer žiadny protivietor, silní ťahači v čele.
Kto si chce poriadne zajazdiť, alebo sa nadlabať na 6 občerstvovačkách, doporučujem.
Pár foto je tu:
http://picasaweb.google.com/michal.zajic/WildonMaraton2009#Trasa, profil:
http://www.gps-tour.info/sk/92/detail.44727.html