Keď som sa vozil po hrádzi z oboch strán, tak som rozmýšľal ako by to vyzeralo, keby VD Gabčíkovo nebolo zmenšené a priškrtené a dostavané VD Nagymaros. Trochu viac som si o tom prečítal a našiel aj pekný obrázok. Možno to vás nebude zaujímať, ale mňa takéto technické veci zaujmú :)

A k tomu vždy rozmýšľam, že keby neboli postavené súčasné VD počas komunizmu, či by sa v dnešnej dobe vôbec niečo také stavalo... :?:

www.gabcikovo.gov.sk
29.07.2019 - 22:17:01
01
A zas volaco, nejake nove plany do buducna...

https://bratislavaden.sk/nove-mesto-planuje-vytvorit-nove-cyklotrasy-projekty-novych-cyklotras-musi-schvalit-bratislavsky-magistrat/
30.07.2019 - 06:33:00
00
milos21 napísal:
A k tomu vždy rozmýšľam, že keby neboli postavené súčasné VD počas komunizmu, či by sa v dnešnej dobe vôbec niečo také stavalo... :?:

Nestavalo :n:
30.07.2019 - 06:36:26
01
milos21 napísal:
Keď som sa vozil po hrádzi z oboch strán, tak som rozmýšľal ako by to vyzeralo, keby VD Gabčíkovo nebolo zmenšené a priškrtené a dostavané VD Nagymaros. Trochu viac som si o tom prečítal a našiel aj pekný obrázok. Možno to vás nebude zaujímať, ale mňa takéto technické veci zaujmú :)

A k tomu vždy rozmýšľam, že keby neboli postavené súčasné VD počas komunizmu, či by sa v dnešnej dobe vôbec niečo také stavalo... :?:


Otec robil vo vystavbe, bolo by to na dlho, ale skratene vdaka bohu ze sa variant A neuskutocnil. Bola by to este vacsia ekologicka katastrofa ako to je teraz. Cize vdaka bohu za aspon madarsku uvedomelost. A dnes by sa to urcite nepostavilo, bolo by to nerentabilne pri dnesnej "trhovej" cene a ekologicky neakceptovatelne.
30.07.2019 - 15:49:25
01
Kenai o akú ekologickú katastrofu by išlo?
30.07.2019 - 16:19:03
01
Likvidacia biotopov ramennej sustavy. Povodny plan ratal zo spickovou prevadzkou, kde mala hladina kolisat niekolko krat denne o nekolko metrov. Tiez sedimentacia toxinov z celeho horneho toku sposobena spomalenim prietoku. Chybaju zaplavy v ramennej sustave, zmenila sa flora aj fauna. Tah ryb je minulostou, vyter ryb viazany na sezonne zmeny vodneho toku je tiez pase. Strata prepojenia medzi starym korytom a ramennou sustavou znamena vyhynutie velkeho mnozstva povodnych vodnych zivocichov. spomalenie toku v ramennej sustave vedie k prehrievaniu vody na urovne nevhodne pre povodne druhy zivocichov a rastlin.
30.07.2019 - 19:36:38
04
Náhodou, čo som čítal, tak tým, že sa postavilo Gabčíkovo (beriem reálny stav ako je to teraz) a neskôr Čuňovo, tak to viac pomohlo ako uškodilo, hlavne lužným lesom na okolí, ktoré vo veľkom vysychali. Áno, tým že sa postaví hrádza, tak je to problém pre ekosystém. Ale to už predstavovala úprava koryta kvôli plavbe už 19tom storočí. Dovtedy tok Dunaja tvorilo 2-30 ramien, od šírky 1-30m a hĺbky 0,5-4m. Plavba bola možná len na úsekoch a aj to len v istých pár vhodných mesiacoch.
30.07.2019 - 20:26:08
01
Kenai napísal:
... mala hladina kolisat niekolko krat denne o nekolko metrov.

Totalna blbost...
30.07.2019 - 21:48:58
00
Kenai napísal:
Otec robil vo vystavbe, bolo by to na dlho, ale skratene vdaka bohu ze sa variant A neuskutocnil. Bola by to este vacsia ekologicka katastrofa ako to je teraz. Cize vdaka bohu za aspon madarsku uvedomelost. A dnes by sa to urcite nepostavilo, bolo by to nerentabilne pri dnesnej "trhovej" cene a ekologicky neakceptovatelne.

To pravda bez debaty. Takýto zásah vždy narušil prostredie. O tom nebol môj príspevok. Človek sa snažil vždy inštinktívne žiť pri vode, ale ak to bola veľká voda, tak prinášala aj veľké problémy. V dnešnom svete v miestach kde žijú ľudia, len veľmi ťažko nájdeš miesta s absolútne nenarušeným prostredím. Aj keď ideš bikovať do lesa, tak často je to človekom "vysadená plantáž"... Nechcem aby to vyznelo ako obhajoba drancovania životného prostredia, to vôbec nie. Ja ochraňujem aj človekom budovanú prírodu, nech si žije svojím životom, kľudne aj bez zásahu pokiaľ je to v chránených územiach.
30.07.2019 - 22:48:55
00
To s tým kolísanim hladiny je úplná blbosť, tak žiadna vodná elektráreň nefunguje. Jedinou výnimkou sú prečerpávacie vodné elektrárne, ale tie sa nestavajú na riekach a fungujú úplne inak.
Dunaj samotný má taký priemerný prietok, že ak by sa vypustila všetka zadržiavaná voda v Gabčíkove len na prietočnú vodu, tak pri priemernom prietoku pri úplnom zatvorení by za cca 8 minút voda dosiahla kritickú hodnotu a hrozilo by pretečenie a prelomenie hrádze.

Ak chceme ísť do detailov, tak napríklad každá vybudovaná cyklotrasa, či turistický chodník cez les je zásah do prírody ktorý nepriaznivo vplýva na ekosystém. Turistické chodníky a cyklotrasy podporujú eróziu pôdy, síce v menšej miere, ako keď to je cesta pre ťažké mechanizmy, ale podporuju. Tak isto nočné jazdenie v lese s tými modernými supersvetlami (moje auto svieti stretávačkami slabšie ako tie hyperzázraky) v noci cez lesy, keď sa zver snaží spať, či si zháňa potravu ju ti ľudia rušia. Stačí si prečítať sekciu ohľadom svetiel. V Nemecku či Holandsku už na to majú legislatívu, lebo ozaj veľa ľudí už má také svetlá, že oslňujú aj na 50m a viac a vy nič nevidíte, ak idete oproti.
30.07.2019 - 23:06:59
00
Jano1987 napísal:
Náhodou, čo som čítal, tak tým, že sa postavilo Gabčíkovo (beriem reálny stav ako je to teraz) a neskôr Čuňovo, tak to viac pomohlo ako uškodilo, hlavne lužným lesom na okolí, ktoré vo veľkom vysychali. ...

Neviem kde si to cital, ale je to hlupost. Hladina ramien kolisala podla rocnych obdobi, menila sa ich poloha pri zaplavach a niektore vysichali ine vznikali. Ale to ze je majorita vody momentalne pustana vo vyasfaltovanom koryte vedie k poklesuy spodnej vody, stare koryto dunaja ktore kedysi zasobovalo ramena dnes drenuje, (jeho hladina je pod urovnou ramien).
Príloha:
spodna voda.jpg
spodna voda.jpg 330.63 KiB thumb_up0thumb_down

Ramena musia byt dnes napajane umelo z kanala. Cez tieto napusty sa do ramenej sustavy nedostavaju ryby a ani zivyny na kolko ide o vodu, ktora je odrazena z hladiny kanala nie prudiacu, Keby v ramennej sustave dnes neboli cca kazde 2-3 km prehradzky, tak by tam bolo vody po clenky. To zase vedie k sifonovemu efektu kedy vsetky naplaneve svinstva ostavaju usadene na dne ramien, zatial co kedisi na mnohych miestav voda v ramenach vyvierala a prekyslicovala dno. Co sa tyka splavnosti mas ciastocne pravdu. Ale zalezi ci mas tlacnu zostavu a vozis uhlie, alebo rekreacnu lod. Lebo kanal je uzavrety pre sportovu plavbu a do stareho koryta sa dostat lodou prakticky neda. Ak by si ju tam nebodaj spustil tak ta zastavi nasyp pri Dunakility. A ak by ta Madari preplavili cez plavebnu komoru (vraj su pomerne ochotni) tak miestami je tam vody po kolena a ak je suchsie tak po clenky.
Príloha:
Splav Mor sv Jan - Vojka nad Dunajom-037.JPG
Splav Mor sv Jan - Vojka nad Dunajom-037.JPG 362.04 KiB thumb_up0thumb_down

31.07.2019 - 00:47:03
00
Jezus napísal:
Totalna blbost...

Na zaklade coho to tvrdis ?
31.07.2019 - 00:49:57
00
Jano1987 napísal:
To s tým kolísanim hladiny je úplná blbosť, tak žiadna vodná elektráreň nefunguje. Jedinou výnimkou sú prečerpávacie vodné elektrárne, ale tie sa nestavajú na riekach a fungujú úplne inak.
Dunaj samotný má taký priemerný prietok, že ak by sa vypustila všetka zadržiavaná voda v Gabčíkove len na prietočnú vodu, tak pri priemernom prietoku pri úplnom zatvorení by za cca 8 minút voda dosiahla kritickú hodnotu a hrozilo by pretečenie a prelomenie hrádze.

Nemam teraz moznost ani cas hladat stare vyrobne vykresy v papierovej forme. Mam Variant A aj C. Na nete som ich najst nedokazal. Ale malo to fungovat na striedacku Gabcikovo a Nagymaros. Cize raz sa mala pustat voda cez kanal, potom cez stre koryto. Obe mali byt splavne.

Aj keď vodné dielo neprodukuje také množstvo a takej kvalitnej elektrickej energie, ako v prípade dobudovania celej sústavy podľa pôvodnej zmluvy z roku 1977, aj náhradné riešenie prostredníctvom „variantu C” prinieslo Slovensku výrazný profit. „Náhradné riešenie v hrubých číslach aj s úrokmi za pôžičku stálo 20 miliárd slovenských korún. Takmer 50 mld. kWh elektrickej energie vyrobenej vo vodnej elektrárni s pomocnými službami prinieslo do 20. výročia prevádzky najmenej 60 miliárd korún,” konštatuje Binder.
Uvedenie vodného diela do prevádzky podľa pôvodnej zmluvy by však podľa Bindera znamenalo možnosť výroby špičkovej energie a Slovensko by získalo podstatne viac.


Viac tu:http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/158-nazory1-nazory1/871-dvody-odporu-maarska-k-vodnemu-dielu

Este sa vratim spat k zachrane ramien vodnym dielom. Asi referujes k problemu zahlbovania toku. Neviem sa k tomu fundovane vyjadrit, nepamatam si to. Otca po ruke nemam, ale postavit taketo monstrum pre to aby som z ramennej sustavy urobil sustavu plytkych terasovitych jazierok je z blata pod odkvap. A za ten problem moze aj tak zase len vybudovanie ineho VD na hornom toku. Tam dnes, pokial viem, strk prebagruvavaju, lebo im zase zanasa samotnu zdrz. A my zasa musime bagrovat toxicky sediment, lebo nam zanasa zdrz tiez.

S ostatnym suhlasim.
31.07.2019 - 01:09:19
00
Dunaj kedysi a aj v súčasnosti je materiálonosná rieka, to znamená, že sa zanáša. To či tam bude bude VD alebo nie nehrá rolu. Pozrite si staré mapy, kade tiekol Dunaj v BA a aj v súčasnosti tečie, ale to už nevidíme, lebo je to zasypané a tečie to pod povrchom. Len v samotnej Bratislave tvorilo Dunaj cca 17 ramien (pribúdali, ubúdali podľa toho, ako sa zanášali ramená materiálom. Tu je pár príkladov http://old.enviro-edu.sk/database/publikacie/dunaj_jeho_ekosystemy_a_ludska_cinnost/cd/Images/obr_21_01.jpg (Engerau je Petržalka) či https://bratislava.dnes24.sk//images/photoarchive/sized/700/2018/04/13/Mlynske-rameno-Dunaja-Vojenske-mapovanie-1783.jpg Pred reguláciou toku veľa ramien počas roka vysychalo, naplnili sa vodou až v čase, keď sa v Alpách topil sneh alebo tam boli búrky. Taká Dunajská Streda kedysi mala priami prístup k Dunaju, ktorú tiekol starým korytom pri Gabčíkove a niekoľkým ramenami až po centrum Dunajskej Stredy.

To že raz by sa napúštalo jedno dielo a potom druhé je blbosť, keďže by nedokázali udržať plavebnú hladinu a jednou z podmienok stavby bolo to, že aby sa regulovala hladina vody kvôli lodnej doprave. Ako som už písal hore, priemerný prietok na Dunaji dokáže v súčasnosti do 8 minút naplniť v Gabčíkove zadržiavacie miesto na vodu, ak by bolo úplne vypustené. V prípade vysokej hladiny sa bavíme o 2-4 minútach. Nemá teda zmysel každých pár minút vypustiť vodu. Nie je to dobré ani pre dopravu, ani pre výrobu energie.
31.07.2019 - 06:19:49
04
Zaujímavé čítanie. Pracuješ v tejto oblasti alebo to máš ako koníček?
31.07.2019 - 07:23:51
00
keyboard_arrow_up