?
V úvode tejto témy som spomínal Volovec (Skalisko) ako kráľa cyklovrcholov. Rozhodol som sa, že ho uvediem ako jubilejný dvadsiaty v poradí 
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m (pohorie: Volovské vrchy) – cyklovrchol 20
Masív Volovca, po ktorom sú pomenované aj Volovské vrchy, patrí medzi najkrajšie lokality celého Slovenského rudohoria. Vedie naň viacero ciest pekným terénom a na vrchu má výraznú skalnú vyvýšeninu - Skalisko (1293 m). Miestni ho volajú aj Baračka. Výhľad zo Skaliska patrí medzi najhodnotnejšie na Slovensku. Kruhová široká panoráma zahŕňa od západu postupne Nízke Tatry s kráľovnou - Kráľovou hoľou (vzdušná vzdialenosť 35 km), Vysoké Tatry (Gerlach 57 km), pred nimi Slovenský raj, ďalej Levočské vrchy, Branisko, východné Volovské vrchy (Kojšovská hoľa 30 km), na juhu Slovenský kras a v diaľke maďarské pohorie Bükk (68 km), až sa zrak opäť vráti na západ, kde vidno Stolické vrchy s najvyšším vrchom Stolica (1476m). Okolo vrcholu rastie hojne kosodrevina a v lete množstvo čučoriedok, na západ sa tiahnu vrcholové lúky popretkávané kosodrevinou a čučoriedničím. Pod vrcholom vo vzdialenosti asi 800 m sa nachádza chata Volovec.
Na Volovec je výstup bicyklom možný z každej svetovej strany. Opis základných výstupových trás začnem od severu. Za východiskové body som zvolil miesta bežných cestných komunikácií.
Severná výstupová trasa (1) začína v Hnileckej doline, keď neďaleko Nálepkova (525 m) odbočuje do pekného údolia Tichej vody (množstvo rekreačných chalúp). Po siedmich kilometroch dôjdeme do obce Henclová. Tu na rázcestí pri krčme (645m) v miestnej časti Tichá Voda pokračujeme ľavou vetvou údolia stále Tichovodskou dolinou (zelená značka na hrebeň ide vpravo dolinou Henclová). Za dedinou ideme po rozbitej asfaltke, ktorá sa po 3,7 km vo výške 850 m mení na lesnú tvrdú cestu. Pravotočivou zákrutou vystúpime do výšky 960 m, kde na prvom rázcestí prudko odbočíme doľava na cestu, ktorá na mapách však nie je zachytená. O chvíľu míňame vľavo poľovnícku chatku, ktorá je mapám takisto utajená. Cesta sa trochu zhoršuje a stáva sa strmšou. Pri dobrej kondícii však možno v sedle dôjsť až na hlavný hrebeň Volovských vrchov, kde sa napojíme na červenú značku. Odbočíme doľava na hrebeňovú cestu, ktorou pohodlne prídeme po 1,9 km až pod Skalisko. Od Nálepkova zdoláme 765 metrov a 16 km.
Druhá (severovýchodná) trasa (2) začína tiež v Hnileckej doline, avšak východiskom je obec Stará Voda (535m), odkiaľ vedie malebnou Starovodskou dolinou. Tá je známa unikátnymi jedľovým lesmi, ktoré však boli dosť poškodené kyslými dažďami koncom minulého storočia. Najprv asfaltkou a v závere tvrdou lesnou cestou popri zurčiacom potoku Stará voda prídeme po 10 km do sedla Krivé (1109 m). Odtiaľ pokračujeme vpravo po červenej značke cez les smerom na Skalisko. Pred kopcom Ramzová, dôsledne sa držiac pravej dobrej zvážnice, sa oddeľujeme od červenej značky, ktorá ide priamo hore. Prejdeme peknými ramzovskými lúkami, odkiaľ sú veľmi dobré výhľady na cieľ výstupu – Volovec. Po 2 km sa cesta opäť spojí s červenou značkou, po ktorej sa dostaneme cez les a čučoredničie až pod samotné Skalisko. Zo Starej Vody tak prekonáme 16,7 kilometra s prevýšením 830 metrov.
Tretia – východná – výstupová trasa (3) začína v Úhornianskom sedle (999 m). Cez toto sedlo (niekedy nazývané aj Panské sedlo) vedie cesta z Gemera (z Krásnohorského Podhradia vo výške 365 m je to sem 9 km) na Spiš. Cesta do sedla zo spišského Smolníka (565m), bývalého kráľovského baníckeho mesta, vedie cez Úhornú veľmi pekným krajom. Meria tiež 9 km, pričom cestou je možnosť kúpania v úhornianskom jazere. Z Úhornianskeho sedla ideme po ceste, ktorá je zároveň červenou značkou až na hekerovské lúky. Pokračujeme rovno a potom mierne doľava po nevýraznej lúčnej ceste, červená značka ide viac vľavo. Veľmi pekným prostredím cez lúky prídeme na ich koniec, kde krátkym zjazdom doľava sa napojíme na cestu v závere Starovodskej doliny tesne pred sedlom Krivé. Odtiaľto už prídeme na Volovec presne v stopách prechádzajúcej trasy. Trasa z Úhornianskeho sedla na Volovec meria 12 km pri prevýšení 520 m.
Mesto Rožňava (350 m) je východiskom južnej (v poradí štvrtej) výstupovej trasy (4) na „kráľovský“ Volovec. Hlavný „južný ťah“ vedie cez Čučmu, rázcestie Greksa a Guľapalág až na chatu pod Volovcom (1123 m). Na chate je v letnej sezóne alebo cez víkendy možnosť občerstvenia, čo tomuto výstupovému variantu pridáva body navyše. Od chaty nasleduje strmší výšvih na Volovec. Z Rožňavy na Volovec je necelých 17 km s prevýšením 970 metrov. Z južnej strany je však možné vyjsť na hrebeň Volovca viacerými lesnými cestami, ktoré sú pomerne spoľahlivo zakreslené aj na turistických mapách.
A na záver západná, v poradí piata, výstupová trasa (5) s východiskom v sedle Súľová (909 m). V tomto sedle bola niekedy horáreň, teraz je tam žiaľ len opustená chátrajúca budova. Zo sedla pôjdeme krátky úsek po asfaltke smerom na Gemerskú Polomu a na prvej lesnej ceste vľavo odbočíme mierne hore do lesa. Držíme sa stále tejto cesty, ktorou sprvu ide aj červená značka. Nenecháme sa však zlákať červeňou, ktorá pokračuje doľava, ale stále ostávame verní dobrej zvážnici. Traverzujúc vrch Hoľa prídeme do sedla pod Čertovou hoľou (1086 m) Tu sa cesta opäť spája s červenou značkou. Ďalej po ceste aj značke zároveň prídeme až na krásnovyhliadkový Volovec. Údaje západnej trasy zo Súľovej na Volovec: 12,3 km. prevýšenie 650 m.
Poznámka: Opísané trasy sú základné. Na masív Volovca sa dá dostať aj inými cestami, napr. aj z Betliara či z Henclovej údolím potoka Henclová.
Jednou vetou: Kráľ slovenských cyklovrcholov s nádherným kruhovým výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Súvisiace linky:
http://www.inforoznava.sk/vsetky-clanky/gemerska-fudzijama
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
http://www.treking.cz/cyklistika/knola.htm
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m (pohorie: Volovské vrchy) – cyklovrchol 20
Masív Volovca, po ktorom sú pomenované aj Volovské vrchy, patrí medzi najkrajšie lokality celého Slovenského rudohoria. Vedie naň viacero ciest pekným terénom a na vrchu má výraznú skalnú vyvýšeninu - Skalisko (1293 m). Miestni ho volajú aj Baračka. Výhľad zo Skaliska patrí medzi najhodnotnejšie na Slovensku. Kruhová široká panoráma zahŕňa od západu postupne Nízke Tatry s kráľovnou - Kráľovou hoľou (vzdušná vzdialenosť 35 km), Vysoké Tatry (Gerlach 57 km), pred nimi Slovenský raj, ďalej Levočské vrchy, Branisko, východné Volovské vrchy (Kojšovská hoľa 30 km), na juhu Slovenský kras a v diaľke maďarské pohorie Bükk (68 km), až sa zrak opäť vráti na západ, kde vidno Stolické vrchy s najvyšším vrchom Stolica (1476m). Okolo vrcholu rastie hojne kosodrevina a v lete množstvo čučoriedok, na západ sa tiahnu vrcholové lúky popretkávané kosodrevinou a čučoriedničím. Pod vrcholom vo vzdialenosti asi 800 m sa nachádza chata Volovec.
Na Volovec je výstup bicyklom možný z každej svetovej strany. Opis základných výstupových trás začnem od severu. Za východiskové body som zvolil miesta bežných cestných komunikácií.
Severná výstupová trasa (1) začína v Hnileckej doline, keď neďaleko Nálepkova (525 m) odbočuje do pekného údolia Tichej vody (množstvo rekreačných chalúp). Po siedmich kilometroch dôjdeme do obce Henclová. Tu na rázcestí pri krčme (645m) v miestnej časti Tichá Voda pokračujeme ľavou vetvou údolia stále Tichovodskou dolinou (zelená značka na hrebeň ide vpravo dolinou Henclová). Za dedinou ideme po rozbitej asfaltke, ktorá sa po 3,7 km vo výške 850 m mení na lesnú tvrdú cestu. Pravotočivou zákrutou vystúpime do výšky 960 m, kde na prvom rázcestí prudko odbočíme doľava na cestu, ktorá na mapách však nie je zachytená. O chvíľu míňame vľavo poľovnícku chatku, ktorá je mapám takisto utajená. Cesta sa trochu zhoršuje a stáva sa strmšou. Pri dobrej kondícii však možno v sedle dôjsť až na hlavný hrebeň Volovských vrchov, kde sa napojíme na červenú značku. Odbočíme doľava na hrebeňovú cestu, ktorou pohodlne prídeme po 1,9 km až pod Skalisko. Od Nálepkova zdoláme 765 metrov a 16 km.
Druhá (severovýchodná) trasa (2) začína tiež v Hnileckej doline, avšak východiskom je obec Stará Voda (535m), odkiaľ vedie malebnou Starovodskou dolinou. Tá je známa unikátnymi jedľovým lesmi, ktoré však boli dosť poškodené kyslými dažďami koncom minulého storočia. Najprv asfaltkou a v závere tvrdou lesnou cestou popri zurčiacom potoku Stará voda prídeme po 10 km do sedla Krivé (1109 m). Odtiaľ pokračujeme vpravo po červenej značke cez les smerom na Skalisko. Pred kopcom Ramzová, dôsledne sa držiac pravej dobrej zvážnice, sa oddeľujeme od červenej značky, ktorá ide priamo hore. Prejdeme peknými ramzovskými lúkami, odkiaľ sú veľmi dobré výhľady na cieľ výstupu – Volovec. Po 2 km sa cesta opäť spojí s červenou značkou, po ktorej sa dostaneme cez les a čučoredničie až pod samotné Skalisko. Zo Starej Vody tak prekonáme 16,7 kilometra s prevýšením 830 metrov.
Tretia – východná – výstupová trasa (3) začína v Úhornianskom sedle (999 m). Cez toto sedlo (niekedy nazývané aj Panské sedlo) vedie cesta z Gemera (z Krásnohorského Podhradia vo výške 365 m je to sem 9 km) na Spiš. Cesta do sedla zo spišského Smolníka (565m), bývalého kráľovského baníckeho mesta, vedie cez Úhornú veľmi pekným krajom. Meria tiež 9 km, pričom cestou je možnosť kúpania v úhornianskom jazere. Z Úhornianskeho sedla ideme po ceste, ktorá je zároveň červenou značkou až na hekerovské lúky. Pokračujeme rovno a potom mierne doľava po nevýraznej lúčnej ceste, červená značka ide viac vľavo. Veľmi pekným prostredím cez lúky prídeme na ich koniec, kde krátkym zjazdom doľava sa napojíme na cestu v závere Starovodskej doliny tesne pred sedlom Krivé. Odtiaľto už prídeme na Volovec presne v stopách prechádzajúcej trasy. Trasa z Úhornianskeho sedla na Volovec meria 12 km pri prevýšení 520 m.
Mesto Rožňava (350 m) je východiskom južnej (v poradí štvrtej) výstupovej trasy (4) na „kráľovský“ Volovec. Hlavný „južný ťah“ vedie cez Čučmu, rázcestie Greksa a Guľapalág až na chatu pod Volovcom (1123 m). Na chate je v letnej sezóne alebo cez víkendy možnosť občerstvenia, čo tomuto výstupovému variantu pridáva body navyše. Od chaty nasleduje strmší výšvih na Volovec. Z Rožňavy na Volovec je necelých 17 km s prevýšením 970 metrov. Z južnej strany je však možné vyjsť na hrebeň Volovca viacerými lesnými cestami, ktoré sú pomerne spoľahlivo zakreslené aj na turistických mapách.
A na záver západná, v poradí piata, výstupová trasa (5) s východiskom v sedle Súľová (909 m). V tomto sedle bola niekedy horáreň, teraz je tam žiaľ len opustená chátrajúca budova. Zo sedla pôjdeme krátky úsek po asfaltke smerom na Gemerskú Polomu a na prvej lesnej ceste vľavo odbočíme mierne hore do lesa. Držíme sa stále tejto cesty, ktorou sprvu ide aj červená značka. Nenecháme sa však zlákať červeňou, ktorá pokračuje doľava, ale stále ostávame verní dobrej zvážnici. Traverzujúc vrch Hoľa prídeme do sedla pod Čertovou hoľou (1086 m) Tu sa cesta opäť spája s červenou značkou. Ďalej po ceste aj značke zároveň prídeme až na krásnovyhliadkový Volovec. Údaje západnej trasy zo Súľovej na Volovec: 12,3 km. prevýšenie 650 m.
Poznámka: Opísané trasy sú základné. Na masív Volovca sa dá dostať aj inými cestami, napr. aj z Betliara či z Henclovej údolím potoka Henclová.
Jednou vetou: Kráľ slovenských cyklovrcholov s nádherným kruhovým výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Súvisiace linky:
http://www.inforoznava.sk/vsetky-clanky/gemerska-fudzijama
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
http://www.treking.cz/cyklistika/knola.htm
Prílohy:
Forista Gete (uz sa tu dlho neukazal, tusim je z Roznavy) mi volakedy davno odporucil tuto trasu. Ale osobne nemam vyskusane. Cast pod chatou by mal byt lesny chodnik.
http://cmaps.gpsteam.eu/index_svk.html?plt=forum.mtbiker.sk/resources/file/101151
Karol, bolo by vhodne dat do prveho prispevku sumar vsetkych tu zverejnenych kopcov: meno kopca,pohorie a priamy link na prislusny prispevok. Bude to prehladne.
http://cmaps.gpsteam.eu/index_svk.html?plt=forum.mtbiker.sk/resources/file/101151
Karol, bolo by vhodne dat do prveho prispevku sumar vsetkych tu zverejnenych kopcov: meno kopca,pohorie a priamy link na prislusny prispevok. Bude to prehladne.
Trasa Gete je opísaná trasa číslo štyri.
Sumár (zoznam) som doplnil
vase-cyklotrasy/cyklovrcholy-t27290.html
Zaverecna cast Gete trasy tvojej 4ke nezodpoveda
Palo, máš pravdu. Teraz zisťujem, že žltá značka je na mapách (VKÚ, Shocart) nakreslená zle, pretože v skutočnosti žltá ide ako je fialová trasa Gete. Mea culpa, v nákrese som to potiahol po zle nakreslenej žltej... Ale v podstate je to štvorka
Toť môj posledný výšlap na Skalisko..
http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=86649&akey=c61437cdfeff2e76c7bac6933b333e90
ale chcem sa spýtať keď už si bol v tých končinách nebol si aj na Zlatom Stole alebo Jamine..? Na Jamine som nebol chodím okolo ale raz ju musím absolvovať...
vraj je tam pekný výhľad.. 
http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=86649&akey=c61437cdfeff2e76c7bac6933b333e90
ale chcem sa spýtať keď už si bol v tých končinách nebol si aj na Zlatom Stole alebo Jamine..? Na Jamine som nebol chodím okolo ale raz ju musím absolvovať...
vraj je tam pekný výhľad.. 
Princezná, ktorú som navštívil už veľakrát a vždy som odišiel obdarený a potešený . Aj keď ju uvádzam ako dvadsiatudruhú v porad (dúfam, že sa preto neurazí), medzi cyklovrcholmi aj v mojom srdci jej patrí oveľa vyššia priečka.
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, pohorie: Volovské vrchy – cyklovrchol 22
Jedinečná slovenská hoľa. A to vďaka viacerým vlastnostiam. Je najvýchodnejšia z hôľ s výškou nad 1000 metrov, má najviac miestnych názvov, výhľad z nej je kruhový a excelentný, je mimoriadne výrazná a symetrická. Ľudia z jej okolia ju volajú Kopas (preložené do slovenčiny Lysá) či jednoducho Hoľa, familiárnejšie sa nazýva Kojša či Kojšovka. Nachádza sa vo Volovských vrchoch, ktoré sú súčasťou rozložitého Slovenského rudohoria. Z okraja Košíc je vzdialená len 17 km. Kráľovnou hôľ (i cyklovrcholov) je síce Kráľova hoľa (1946 m), „Kojšovka“ je však jej dobrou spoločníčkou. Už podobnosť ich nadmorských výšok (výškový rozdiel je presne 700 metrov) evokuje pocit spolupatričnosti. Obe na seba dobre vidia (vzdušná vzdialenosť je 62 km), i keď „Kojšovka“ to má voči „Kráľovke“ o dosť ľahšie. Princezná hôľ – to je pravý a priliehavý názov tejto rudohorskej krásavice.
Na vrchol Kojšovskej hole, kde je umiestnená meteorologická stanica, vedie horská asfaltová cesta od chaty Erika (1130 m). Ku chate sa dá dostať zo všetkých svetových strán: zo západu po červenej značke od Trohánky a Kloptane, zo severu horskou asfaltkou cez Perlovú dolinu, z východu po červenej značke od Zlatoidských lúk (Idčianskeho sedla 954 m) alebo z juhu z dediny Zlatá Idka. Náročný výšľap je od severu po červenej značke od sedla Strieborná cez Jedlinky.
Okrem štyroch základných trás existujú ešte ďalšie možnosti ako sa dostať na niektorú prístupovú trasu. Napr. na Zlatoidské lúky vedú dve cesty zo Zlatej Idky a ďalšie z Opátky, od chaty Lajoška a zo sedla pod Suchým vrchom; na Trohánku vedú lesné cesty z Medzeva a z Prakoviec...
Jednou vetou: Jedinečná hora s dobrým prístupom a ďalekým kruhovým výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Odkazy:
http://www.zlataidka.sk/cestovny-ruch/kojsovska-hola
http://www.treking.cz/archiv/nejkrasnejsi-vyhledy.htm
http://www.youtube.com/watch?v=AkeITdaFpCE
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
. Aj keď ju uvádzam ako dvadsiatudruhú v porad (dúfam, že sa preto neurazí), medzi cyklovrcholmi aj v mojom srdci jej patrí oveľa vyššia priečka.KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, pohorie: Volovské vrchy – cyklovrchol 22
Jedinečná slovenská hoľa. A to vďaka viacerým vlastnostiam. Je najvýchodnejšia z hôľ s výškou nad 1000 metrov, má najviac miestnych názvov, výhľad z nej je kruhový a excelentný, je mimoriadne výrazná a symetrická. Ľudia z jej okolia ju volajú Kopas (preložené do slovenčiny Lysá) či jednoducho Hoľa, familiárnejšie sa nazýva Kojša či Kojšovka. Nachádza sa vo Volovských vrchoch, ktoré sú súčasťou rozložitého Slovenského rudohoria. Z okraja Košíc je vzdialená len 17 km. Kráľovnou hôľ (i cyklovrcholov) je síce Kráľova hoľa (1946 m), „Kojšovka“ je však jej dobrou spoločníčkou. Už podobnosť ich nadmorských výšok (výškový rozdiel je presne 700 metrov) evokuje pocit spolupatričnosti. Obe na seba dobre vidia (vzdušná vzdialenosť je 62 km), i keď „Kojšovka“ to má voči „Kráľovke“ o dosť ľahšie. Princezná hôľ – to je pravý a priliehavý názov tejto rudohorskej krásavice.
Na vrchol Kojšovskej hole, kde je umiestnená meteorologická stanica, vedie horská asfaltová cesta od chaty Erika (1130 m). Ku chate sa dá dostať zo všetkých svetových strán: zo západu po červenej značke od Trohánky a Kloptane, zo severu horskou asfaltkou cez Perlovú dolinu, z východu po červenej značke od Zlatoidských lúk (Idčianskeho sedla 954 m) alebo z juhu z dediny Zlatá Idka. Náročný výšľap je od severu po červenej značke od sedla Strieborná cez Jedlinky.
Okrem štyroch základných trás existujú ešte ďalšie možnosti ako sa dostať na niektorú prístupovú trasu. Napr. na Zlatoidské lúky vedú dve cesty zo Zlatej Idky a ďalšie z Opátky, od chaty Lajoška a zo sedla pod Suchým vrchom; na Trohánku vedú lesné cesty z Medzeva a z Prakoviec...
Jednou vetou: Jedinečná hora s dobrým prístupom a ďalekým kruhovým výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Odkazy:
http://www.zlataidka.sk/cestovny-ruch/kojsovska-hola
http://www.treking.cz/archiv/nejkrasnejsi-vyhledy.htm
http://www.youtube.com/watch?v=AkeITdaFpCE
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
Prílohy:
