Pocasie sa s nami pekne vyhralo, v piatok slniecko a teploty okolo 33 stupnov, v sobotu sa tesne pred startom spustil celkom slusny lejak.
Tymto dakujem Lagondovi za napad
bezat si rychlo kupit prsiplast
Sialeny predposledny kopec na 100 km trati (1000 m prevysenie na 10 km, bez jedineho miesta na oddych) dobre preveril nasu psychicku i fyzicku odolnost, a spolu so Staxom sme sa zhodli na tom, ze ten kopec pokoril nas a nie my jeho.
V jednom stupani mi Dudo hovoril "Davaj, staxa mas na dostrel", a aj ked som bol par metrov za nim, nebolo sil sa k nemu priblizit ani o centimeter.
Bolo to urcite zatial to najtazsie, co som doteraz absolvoval, zaroven to vsak bol nezabudnutelny zazitok vdaka atmosfere na trati a aj popri nej, ale najma kvoli perfektnej a aj vykonnostne vyrovnanej partii mtbiker-ov, ktora sa tam stretla