Kvalitný záver sezóny.
Páčil sa mi začiatok, kedy sa dal Šíbl do úniku. Pripadal som si ako na XC. V zjazde do Trenčianskych Teplíc mi samozrejme prdol zadný plášť, tmel ostriekal bike, mňa a mal som ho aj na Garmine. Našťastie sa to onedlho zalepilo a stačilo dofúkať. Potom už držal (sfúkol až v aute). Následné serpentínky sa mi veľmi páčili, vďaka 2-prevodníku som dobehol stratu. No a potom prišiel zjazd do Omšenia po lúke. Nabehol som do úzkej a vysokej stopy a efektne sa tam vysekal (pred fotografom, čakám na fotku
), a to som nešiel ani 50, myslím... Našťastie sme mali na strednej na telesnej hodiny juda, takže padať vcelku viem. Len som spravil 1 (2?) kotrmelce cez ľavé rameno a bolo. Bilancia: stočená rajdy, fľaška mimo košíka, dierka v sedle, rozbitý ukazovateľ na ľavom gripshifte, mierne ohnutý šalter/pätka, obitá
vidlica (snáď nič viac). A samozrejme zopár šrámov, z ktorých bola najhoršia narazená ľavá ruka pod palcom. Zle sa potom zjazdovalo a radilo. A prišiel som o okuliare... Pri odbočke na ilavskú slučku som si definitívne povedal: "prečo som nešiel klasik?" Celú bez pitia, čakal som tam občerstvovačku, teda dúfal v ňu. Za Baske som stratil 2. fľašu... Jediným pozitívom bolo, že dlho za mnou nikto nebol, tak som sa nemusel hnať (ani to nešlo, len som sa plácal) a nejako to stačilo dobačovať do cieľa. Na občerstvovačkách mi chýbala možnosť zobrať si novú fľašu, inak koláčiky, ovocie, pitie super!
Cestou domov autom bolo zvláštne "počasie". Fúkal vietor, auto miestami lietalo z boka na bok, cez cestu sa prevaľovali kriaky ako v amerických filmoch, padali konáre a vo Vinosadoch iskrili lampy pouličného osvetlenia. Do toho efektné blesky na západe, nádhera.
Skoré zotavenie všetkým "vysekavším".
PS: Hlásim sa do klubu padavých bikerov.