duves, vieš ako to je. Človek keď chce, tak si trasu nájde. Nebude to síce ideálne, ale vždy lepšie ako klincom do oka
.
Slanec je v pohode. Vracal som sa tade z prvej jazdy a celkom ma prekvapilo ako ľahko som sa dostal hore, čakal som, že to bude náročnejšie.
Inak trasa od nás po budúce stavenisko, odtiaľ na Ahoj a späť domov dá cca 16km. To už nieje úplne na zahodenie. Plus sa dá niečo pobehať po sídlisku, prípadne aj trošku zabrdnúť do odbočiek vo vinohradoch a tá 20-ka sa spraviť dá
. Cesta ku Kalnému jazeru je presne ako píšeš, strašne rozbitá, hlavne na začiatku. Potom už je krásny asfalt, ale je to krátke. Túto trasu som skôr používal na presun do Vajnor a cez JuRaVu domov.
Čo sa týka diviakov, tak to poznám a moc si nenavyberáš. Behávam po Karpatoch a keď som sám, tak zvyknem z času na čas vydať nejaký zvuk aby o mne zver vedela. Samozrejme občas sa zamyslím, pozabudnem a úplne sa stretom nevyhnem
. Posledne som stretol diviaka v podstate kúsok od domov. Vbehol som do vinohradov, pri biofarme som odbočil doprava smerom k nádrži Vajspeter a asi po 100m mi prekrížil cestu. Najskôr som si ho zamyslený ani nevšimol. Zaregistroval som ho až keď som počul šuchot a už som len videl ako vbehol cez ten zarastený potok napravo do vinohradov. Tam ma to trochu prekvapilo. Vedel som, že chodia do tých vinohradov, ale za bieleho dňa keď tam teraz chodí toľko ľudí, by som ho tam nečakal. Našťastie naša Karpatská "divá" zver, je už na ľudí zvyknutá, tak tie strety niesu také dramatické