Rád by som podčiarkol, že chcem ťažké iba plášte. Ostatné časti kolesa (ráfiky, niple, špice, náboje, ložiská, upináky...) chem ľahké 
Moja ďalšia teória je, že ťažšie koleso montujem dopredu. (Napr.: obe kolesá sú rovnako veľké, no jedno je o pol kila ťažšie, tak to ťažšie dám ako predné)(to platí pre kolobežku, na bajku by som dal ťažšie asi skôr dozadu)
Je to cele o kinetickej energii. Zotrvacnost je druhorada. Jednoduchy priklad. Co skor roztlacis Fiat 600 alebo lokomotivu. Duves to napisal uplne presne. Cela zostava a jej vlastnosti su dane celkovou hmotnostou, vratane jazdca. Ak tu riesime cyklistov tak si treba uvedomit, ze vsetci pouzivaju +- cestaky rovnakej vahy kde celkovu vahu cestaka obmedzuje UCI. A tie drobne rozdiely radovo v % su usite na mieru spurterovi alebo vrcharovi. Vsimnite si, ze cyklisti pouzivaju rafiky hlavne podla profilu trate. V kopcovitom terene nizkostenne a rovinatej sirsie a najsirsie v casovkach. Ma to svoje opodstatnenie. Cize vsestranny ideal bude ten s najnizsou celkovou vahou. Moja osobne skusenost je taka ze som jazdil na Crussise a ten bol o 3kg tazsi ako sucastne MIBO Revoo. Na MIbo dosahujem lepsie priemerky, pretoze ho rychlejsie dostanem na vyssiu rychlost a zotrvacnost riesim lepsim aero postojom. Toto cele pasuje na cestne kolobezky. U terennej by som isiel skor po kvalite plastov co sa tyka gripu a valiveho odporu. U tychto plastov je priepastny rozdiel medzi jednotlivymi modelmi.Moja ďalšia teória je, že ťažšie koleso montujem dopredu. (Napr.: obe kolesá sú rovnako veľké, no jedno je o pol kila ťažšie, tak to ťažšie dám ako predné)(to platí pre kolobežku, na bajku by som dal ťažšie asi skôr dozadu)
Teraz som bezradný. Asi máš pravdu, ale ja si myslím opak. Normálne som v pomykove... Nechám si to prejsť hlavou
Dobre a teraz si to dajme prakticky.
Ak by aj bol rozdiel medzi jednou a druhou teóriou. Bol by ten rozdiel vo výsledku badateľný? Pochybujem. Myslím že ak by sa poladili iné veci ako napr. valivý odpor plášťov, ložiská nábojov, celková aerodynamika bolo by to vo výsledku citeľnejšie.
Navrhujem, že dosť bolo teórie. Poďme si pekne trhnúť kým sa ešte dá.
Dobre a teraz si to dajme prakticky.
Ak by aj bol rozdiel medzi jednou a druhou teóriou. Bol by ten rozdiel vo výsledku badateľný? Pochybujem. Myslím že ak by sa poladili iné veci ako napr. valivý odpor plášťov, ložiská nábojov, celková aerodynamika bolo by to vo výsledku citeľnejšie.
Navrhujem, že dosť bolo teórie. Poďme si pekne trhnúť kým sa ešte dá.
Rozdiel v tejto teorii bude markantny. Samozrejme ak sa nebavime iba o plastoch a rozdiel vo vahe radovo v gramoch. Ak to beries komplexne ako celok a tu vahu posunies o nejake kilo tak rozdiel uz bude citelny. Kedysi tu bezala debata o valivom odpore nabojov. Rozdiel medzi keramickymi a obycajnymi loziskami. Pametam si, ze nejaky oficialny udaj uvadzal rozdiel vo valivom odpore iba par percent, ale ak takymito spickovymi komponentmy ohadzes cely bike tak tie percenta sa nascitavaju a vo vysledku sa to aj prejavy. Bavime sa ale o spickovom biku kde jeho vlastnosti ocenia hlavne ti pre ktorych je denno denny chlebicek. V nasej amaterskej rovine su cenovo prijatelne kompromisy, aby si dostal vyvazeny stroj vzhladom k cene a jeho uzitkovej hodnote. Revoo som staval s jasnym zamerom posunut vahu cim nizsie co sa mi celkom podarilo. Urcite by som vahu dokazal este o par desiatok gramov znizit ale cena za taketo znizovanie mi uz nepride atraktivna Ak by aj bol rozdiel medzi jednou a druhou teóriou. Bol by ten rozdiel vo výsledku badateľný? Pochybujem. Myslím že ak by sa poladili iné veci ako napr. valivý odpor plášťov, ložiská nábojov, celková aerodynamika bolo by to vo výsledku citeľnejšie.
Navrhujem, že dosť bolo teórie. Poďme si pekne trhnúť kým sa ešte dá.
cyklisti pouzivaju rafiky hlavne podla profilu trate. V kopcovitom terene nizkostenne a rovinatej sirsie a najsirsie v casovkach. vsestranny ideal bude ten s najnizsou celkovou vahou.
Dovolim si nesuhlasit...vsetranny ideal co sa tyka karbonovych kolies je niekde medzi 40 a 50 mm profilom.
Mam jedny super lahke s profilom 24 mm (vypletene kolesa vazili spolu 914 gramov!!) obute su do najlahsich dostupnych galusiek, ale dole kopcom mi nepomoze ani keby som si dal olovenu vestu. Proste nemaju zotrvacnost a nevedia sa rozkrutit...Mal som ich obute v Salzburgu a na okruhu s nimi isla Juliana Kovacs... do kopca vyborne ale dole nie a nie sa rozbehnut. Naproti tomu mam druhu stranu extremu ... 88 mm kolesa na Ultime Aero a dole kopcom vacsinu predbieham... lebo sa vedia tak rozkrutit ze zenu ma dopredu. Hore kopcom mi to zase predbehnuvsi vratia...
Takze ideal do zvlneneho terenu je tych 45 -50 mm co vyssie som spominal. Lahke kolesa iba do "up hill" kriterii. Rozmyslal som nad extremne lahkymi kolesami s malymi zavaziami pri stredovom naboji, ktore by sa pri vyssich otackach presunuli na obvod a tym sa koleso vedelo viac rozbehnut. Po spomaleni by sa zase nejakym jednoduchym mechanizmom vratili k stredu...idealne kolesa na preteky...
OK mozno som to nenapisal presne, ale v principe si zopakoval to o com som pisal. Asi sa celkom neda porovnavat cyklistika s kolobezkou. Pretoze co je pre kolobezku zvlneny teren pre cestny bike je to skoro rovina ale davam ti za pravdu, ze stred bude pouzitelny kompromis medzi vahou a zotrvacnostou.
ale davam ti za pravdu, ze stred bude pouzitelny kompromis medzi vahou a zotrvacnostou.
ddemo. netreba riesit mechanizmus, presuvanie zavazia od stredu k obvodu plasta. Tu by Ti mala pomoct odstrediva sila. Viac rostocis a zavazie leti hore po vyplete (spicach) samo. Druha vec a to je otazka hlucnosti. Musel by si na rafky dat nejaku plst, lebo ked to vyleti k obvodu, tak by to urobilo rachot.Ale to je vsetko teoria a verim , ze presun zavazi uz urcite niekto niekedy riesil..Ak nie, daj patentovat.
