V nedeľu sa mi podarilo zachrániť mladého sokola myšiara (poštolku).
Bol to teenager, ktorý ešte nevedel poriadne lietať a zbalansoval odniekiaľ z balkóna alebo strechy naokolo. Išla som vysypať smeti, na trávniku vtáčí vreskot, až v ušiach zaliehalo, išla som teda nakuknúť, wo co go. Veľká vrana a z druhej strany straka dorážali do kôpky uprostred. Po rozohnaní somm zistila, že kôpka je sokolík, ktorý začal v strese cválať popod stromy, akurát krídla nejak nepoužíval. Podarilo sa mi telefonicky spojiť s ochranármi, zorganizovali záchrannú akciu, hnali sa až z opačného konca mesta, tak som strážila behajúceho vtáka skoro hodinu. Bola to celkom psina, lebo akčný rádius úniku mal okolo 60 metrov krížom-krážom, potom vyliezol na zoschnutý stromček, kde chvíľu hybernoval, potom sa začal štverať vyššie a je úplne jasné, že nakoniec aj tak spadol.
Nakoniec dorazila ochranárska čata, dravčeka odchytili do krabice a v spolupráci s ochotným domovníkom sme nezbedníka vyložili naspäť na strechu, kde k nemu opäť mali prístup rodičia.
Taký bol krásny, dobre, že všetko vyšlo.