Predvčerom pred večerom som sa bol previesť v Starej doline (Nízke Tatry,horný Liptov, medzi Kráľovou Lehotou a Malužinou). Je to zabudnutá dolina, kde sa zdržiavajú medvede. Režem dolu zvážnicou a aha! Matka s mláďaťom. Jelenica s mladým. Rezali predomnou a keď som ho už skoro držal za uši, jelenica spravila vľavo bok hore svahom a mláďa (veľké ako srna) vpravo bok dolu. Potom mi bolo ľúto, že som rozdelil rodinku a ktovie ako dlho sa budú hľadať. Mohol som ich radšej pozorovať.
Dnes pred večerom, keď Mirec si dal dlhú v Košiciach a Danka si dala Hard v Dubnici, som sa bol zvrtnúť v Jánskej doline v Nízkych Tatrách (Liptovský Ján -report z tejto trati je niekde v archíve). Prechádzam popod Ohnište, Jánošikove okno mám už za sebou a Svidovské
sedlo ešte pred sebou. Dolina známa kopou zveriny, najmä vysokej. Mastím hore zvážnicou jedna radosť, za hodinu tma. Vyletel som zo zákruty ako strela a hľa! Ušiak jeden, mal asi 80 kíl. Prvý krát v živote som videl naživo medveďa. Hovienka sú tu na dennom poriadku. Malé, veľké, staré i dymiace. Chodil som po horách kde-kade, sám a potichu, ale ešte nikdy som ho v lese naživo nevidel. A to mám už svoje roky, pomaly sa poberám. Až dnes ma šťastie stretlo. Kameňom by som dohodil, delilo nás necelých 50 metrov. Najprv som chcel pridať, že ho chytím za uši, ako to jelenča. Potom si vravím: počkaj ešte, možno vyjde druhé, tretie, možno mater. A to je iná zábava. Tak som čakal chvíľu na tej ceste, obzeral sa, ale nič sa už nedialo. Ale uvedomil som si, že naháňať ho by nebolo rozumné. Ešte by sa tiež oddelil od matky a mohlo by ho niečo zožrať. Alebo mňa.
