jerry74
Mesto: Hrnčiarska Ves
Založený: 29.12.2016
Príspevky: 1 452
Andrej Bán Nko...Srbofili od srdca srbofóbovi
Kauza v súlade s očakávaniami rozohnila aj mnohých Slovákov. Mýtický charakter zápasu, v ktorom Spartakus získava v zápase s celým kontinentom postupne navrch, ich vyprovokoval k početným reakciám na môj komentár zo štvrtka.
Napríklad: „A teraz co poviete, vy arogantny ignarant? Dzokovic nevie, co su pravidla? Alebo vy neviete, co je normalne?? Asi by ste sa mali dat vypchat…“
Alebo bez vplyvu ruského jazyka: „Ty prozápadný troll, ty pisálek, čo si o sebe myslíš? Keby si bol svetová jednotka, ako by ti padlo, keby sa k tebe chovali ako tí austrálski fašisti k Novakovi?“
A teraz prehodenie loptičky na opačnú stranu kurtu.
Najneskôr od konca minulého tisícročia, odkedy prinášam svedectvá o genocídnej politike páchanej (niektorými) Srbmi, odkedy som precestoval Balkán asi sedemdesiatkrát, ma (niektorí) Slováci považujú za srbofóba.
Problémom teda nie sú etnické čistky a vraždy, mnohé nevyšetrené. Problémom je písanie o genocídnej politike. Veď fajn.V
inkriminovanom komentári o Djokovićovi, ktorý niektorých srbofilov rozpálil dočervena, pritom nepíšem o vyjadreniach samotného tenisového šampióna, keďže ten v tom čase sedel bez mobilu kdesi v imigračnom pajzli (hoteli). Mnohí zrejme komentár ani nečítali. Pretože ak by tak urobili s porozumením, dozvedeli by sa, že slová o Srboch ako obeti sú motivované bolestínskymi vyjadreniami srbského prezidenta Aleksandra Vučića či Novakovho otca.
A potom je tu taká maličkosť. Samotný šampión pred pár mesiacmi družne oslavoval spoločne s veliteľom polovojenskej jednotky Drinskí vlci, smutne slávnej etnickými čistkami v Bosne a Hercegovine.
Viete, milí srbofili, veci sa majú asi takto. Mnohé z tých desiatok mojich reportáží sú o ťažkom údele Srbov v enklávach v Kosove, o vyháňaní Srbov z Chorvátska v lete 1995 (operácia Búrka) či z Kosova v lete 1999, o zločincoch v uniformách Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK).
Alebo o neuveriteľnom príbehu zostrelenia „neviditeľného“ amerického lietadla F-117 pri Belehrade dôstojníkom juhoslovanskej armády počas náletov NATO na jar 1999. A o fantastickom zmysle Srbov pre humor, keď potom vydali pohľadnicu s vyobrazením lietadla a textom: „Prepáčte, nevedeli sme, že je neviditeľné.“
Nie, netreba byť srbofóbom, netreba nikoho nenávidieť. Stačí opisovať realitu, i keď neraz s humorom, ba i iróniou. Humor a irónia, nadhľad všeobecne, sú odjakživa najlepšie odpovede (returny) na nacionalizmus a šovinizmus. Preto ešte jeden vtip, ktorý sa možno odohral aj v skutočnosti, možno nie.
V noci príde pred budovu pošty v Prištine (v Sarajeve) Srb a napíše: „Ovo je Srbija.“ (Toto je Srbsko). Druhú noc príde Albánec (Bosniak), nápis pretrie a napíše: „Ovo je pošta.“ (Toto je pošta).
Srbija do Tokija! Alebo do Melbourne?