Autorka je redaktorka českého Deníka N
Cestovanie Ukrajinou je po útoku ruskej armády oveľa zložitejšie, ale nie nemožné. Namiesto dovolenkárov sem vo veľkom prichádzajú novinári, humanitárni pracovníci, lekári, aktivisti, politici a dokonca aj herci.
Pravidlo číslo jeden je necestovať lietadlom. Žiadne sem totiž nelietajú. Vzdušný priestor nad Ukrajinou bol už pred ruským útokom prezieravo uzavretý. Ostatne, tanec medzi raketami by bol veľmi riskantný a toho, čo teraz lieta nad Ukrajinou, je naozaj veľa.
Drony, lietadlá, stíhačky aj bombardéry. I keď tých je momentálne menej, pretože Ukrajinci sa naučili zaobchádzať so zbraňami od západných partnerov a lietadlá Rusom úspešne zostreľujú.
V neposlednom rade používajú obe strany blízko frontu vrtuľníky. Napriek tomu symbolom tejto vojny nebude pilot Meresiev, čo sa osemnásť dní plazil so zranenými nohami snehom, ale dron, nepilotovaná múdra mašinka, ktorá urobila z ruských tankových kolón železnú fašírku.
Takže lietadlom naozaj nie.
Ani loďou to nepôjde. Čierne more je plné mín a ruských vojnových člnov. Zostáva auto alebo vlak.
Vypnúť reklamu
Zamínovanými cestami do neznáma
My sme zvolili automobil. Z doterajšieho používania našej redakčnej červenej fabie vyplýva jedna dôležitá vec: nejazdite vlastným autom. Bude vám ho natoľko ľúto, že začnete chodiť po Ukrajine pešo, a keďže je obrovská, nikam neprídete včas.
Okrem hlavných ťahov, ktoré sú od čias majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 vo veľmi slušnom stave, sú ukrajinské cesty pretkané výmoľmi a dierami.
Boli tu už pred vojnou. Teraz pribudli mosty vyhodené do povetria a zamínované úseky, ktoré treba obchádzať po poľných cestách. Jazdiť po neznámych komunikáciách je pritom nielen pochabé, ale aj životu nebezpečné.
Ďalšia poučka pre ukrajinské cesty, vyplývajúca z predošlého, znie: nedbať na módne odmietanie klasickej rezervy.
Mnoho novších áut vrátane nášho má len akúsi náhradu kolesa, či dokonca iba lepiacu súpravu. A to sa pri páde vozidla do jamy po rakete Grad naozaj veľmi nehodí.
Okrem starej dobrej rezervy sa treba vybaviť kanistrom. Čo najväčším. A zamyslieť sa nad tým, či je dôležitejšie mať so sebou zásobu paliva a riskovať, že zásah črepinou premení vaše auto na škvarok, alebo mať istotu, že dôjdete do civilizácie aj v prípade, že nikde na pumpe nezoženiete benzín či naftu.
Problém spôsobuje hneď niekoľko faktorov. Predovšetkým, počas vojny dostáva prednostne pohonné látky armáda a domobrana a taký tank má spotrebu ako pluk žigulíkov.
Okrem toho dostala Ukrajina v prvých dňoch vojny niekoľko zásahov priamo na zásobníky ropy, padol aj rad benzínových púmp a dodnes sa ruské rakety sústreďujú práve na zdroje energie.
Treba preto starostlivo sledovať, kde benzín a naftu majú, a dúfať, že front nebude nekonečný. Stáva sa však, že napríklad v Kyjeve stoja ľudia pred
pumpou celý deň.
Oveľa lepším variantom pri cestách na Ukrajinu je auto na plyn. Ten je všade, dokonca sme ho videli aj na mnohých rozstrieľaných a tankom rozjazdených benzínkach. Cisterna s plynom akoby zázrakom prežije častejšie než stojany.
Nezastavujte pri mostoch a držte sa pri zemi
Pravidlá pri cestovaní krajinou, ktorá je vo vojne s Ruskom, sú jednoduché, ale dôležité. Napríklad nikdy nestáť na moste ani neparkovať v jeho blízkosti.
To isté platí pre železničné trate, stanice aj spomínané benzínky. To všetko sú pre Rusov strategické ciele, ktoré sa snažia zasiahnuť. Je dobré mať na pamäti, že presnosť nie je práve najsilnejšou ruskou zbraňou.
A keď už zaparkujete vedľa ukrajinskej továrne na rakety, rýchlo vystúpte z auta, rozlúčte sa s ním a rozhodne v ňom nenocujte.
Aj my prechádzame cez mosty, železničné priecestia alebo hrádze priehrad bleskovou rýchlosťou, odmietame sa kochať prírodou a zastavovať na selfíčka.
Zastavovanie je vôbec ošemetné. Na toaletu treba chodiť s najvyššou opatrnosťou. Míny sú všade a jedno vymočenie v kroví vás môže stáť život.
Bezpečnostné pravidlá je dobré dodržiavať aj pri výbere ubytovania. V mnohých mestách, a to aj tých kúsok od frontu v Donbase, fungujú hotely.
Vždy sa najskôr spýtajte, či má budova pivnicu použiteľnú ako protiletecký kryt alebo je takýto kryt či metro v dosahu.
Sympatie nevyvoláva byt na najvyššom poschodí najvyššej budovy v meste, ktorý si zvolili naši statoční slovenskí kolegovia. Kochajú sa pohľadom na Dnepropetrovsk z výšky, zároveň však zaspávajú s vedomím, že široko-ďaleko nie je lepší cieľ ako ich sklený vežiak.
Nie je nad suterén.
Nie je tu práve horúco. Jari sa zatiaľ darí klopať na ukrajinské dvere podobne neúspešne ako ruským tankom.
Aj mne tu bola tentoraz zima. Zahriať sa niečím silnejším nie je jednoduché, v ukrajinských mestách platia rôzne pravidlá predaja alkoholu.
Napríklad v Kyjeve vám po štvrtej popoludní nepredajú ani kvapku, v Ľvove je prohibícia úplná. Na východe v Dnepropetrovsku sa vodka nesmie predávať len v noci, a to tu aj tak platí zákaz nočného vychádzania.
Pri problémoch so spánkom rozhodne neodporúčam štuple do uší. Aj keď siréna ohlasujúca nálet či blížiacu sa raketu znie v mnohých ukrajinských mestách tak často, že po chvíli rezignujete a prestanete utekať do pivnice, treba ju predsa len aspoň počuť. A potom odísť od okna a spomenúť si na pravidlo dvoch stien.
Tlaková vlna mení sklo na smrtonosnú zbraň. Pri nálete choďte do chodby, ďalej od všetkých otvorov, okien a dverí.
A plaťte vopred. Veď majiteľ ani nájomca nikdy nevie, ako to celé dopadne, a nechať po sebe dlhy sa nepatrí ani počas vojny.
Platí, že nič neplatí a nič sa nedá predpokladať
Aj keď sa stále vo väčšine prípadov dá na Ukrajine platiť kartou, treba mať pri sebe predsa len nejakú hotovosť. S bankomatmi je tu však problém. Väčšina z nich peniaze nevydáva.
Nielen preto, že ich ruská armáda rozstrieľala alebo vykradla. Tie, ktoré peniaze vydávajú, dávajú najčastejšie tisíc hrivien, čo je pár korún. A tak musíte procedúru vyberania striedať s tankovaním a tento proces prakticky neprerušovať.
Nikdy však neviete, či sa dostanete do problémov s benzínom alebo s peniazmi. Pretože to, čo dnes platí na celej Ukrajine stopercentne, je, že neplatí nič a predpovedať, čo sa stane v najbližších minútach, nikto nedokáže.
Aj my sme menili plány podľa toho, čo sa dialo na fronte aj v tyle, kam dopadali ruské rakety a ktoré cesty boli zjazdné.
Keď sme po prvej noci strávenej v „bezpečnom“ Ľvove počuli výbuchy a išli na miesto, odkiaľ vychádzal dym, pochopili sme, že aj obyčajná výmena zimných pneumatík za letné vás tu môže stáť život.
Rusi poslali raketu zjavne na železničnú trať, od ktorej bol pneuservis asi tridsať metrov. Netrafili strategický cieľ, ale súkromnú dielňu a zabili osem zákazníkov a automechanikov.
Podobne spolu s trojmesačnou dcérkou zahynula novinárka Valerija Hlodovová, keď jej byt v Odese zasiahla ruská raketa. Rovnako ako byt kyjevskej producentky rozhlasovej stanice Rádio Sloboda Viry Hyryčovej. Ani ona neprežila.
Zdalo by sa, že je možné dodržiavať nejaké bezpečnostné pravidlá, nehnať sa na front a nebývať na stanici či v ukrajinskom vojenskom štábe, a máte vysokú šancu na prežitie. Lenže ruské rakety často triafajú do objektov, kde žijú matky s deťmi.
A preto hlavné odporúčanie pre cesty na Ukrajinu znie: zostaňte zatiaľ doma a ak by ste sem chceli ísť na budúcu dovolenku, je nevyhnutné zastaviť ruskú agresiu. Aj keby sme si mali opekať špekáčiky na ohni pred panelákom.
Napokon, obyvatelia mnohých miest na východe krajiny to už niekoľko mesiacov robia.
Čítajte viac:
https://komentare.sme.sk/c/22900554/prakticky-sprievodca-vojnovou-ukrajinou.html
navigate_next
