Špeciálni prokurátori: Toto už je za čiarou. Žilinka zasahuje do prípadov, aj keď sú už na súde
Žilinka posudzuje inak prípady vplyvných ľudí a inak tých obyčajných, je to demotivujúce, hovoria prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí ukázali konkrétne prípady.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zasahuje do prípadov vplyvných ľudí nielen vtedy, keď sú v prípravnom konaní a podľa paragrafu 363, ale aj keď sú na súdoch a vo veci je podaná obžaloba. Na tlačovej konferencii piatich vedúcich prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry to povedal Ladislav Masár.
Žilinka to spravil v kauze dnes už bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, podnikateľa Miroslava Výboha a v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ten momentálne čelí obžalobe v spoločnej veci s podnikateľom Petrom Koščom, ktorý mal rozsiahle kontakty v polícii a tajnej službe. „To už je ďaleko za čiarou,“ vyhlásil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Vo všetkých týchto troch prípadoch Žilinkovi podriadené prokurátorky napísali na súd – v štádiu, keď už na prípad nemajú dosah –, že nesúhlasia s podanou obžalobou. Masár skonštatoval, že s takým niečím sa vo svojej kariére doteraz nestretol.
„To robí obhajoba, to nerobia prokurátori. My sedíme na hlavnom pojednávaní na opačných stranách miestnosti. Ak sa takéto podania stávajú súčasťou obhajoby v závažných kauzách, tak si myslím, že je to zarážajúce,“ povedal Lipšic.
S Masárom a Lipšicom sa na tlačovej besede zúčastnil aj Vladimír Kuruc, Matúš Harkabus a Ondrej Repa. Všetci na konkrétnych prípadoch ukázali, že Žilinka používa paragraf 363 inak pri vplyvných ľuďoch a inak pri bežných občanoch.
„Aplikujú sa iné pravidlá a názory v kauzách osôb, ktoré majú vplyv a iné v kauzách osôb, ktoré takýto vplyv nemajú,“ vyhlásili prokurátori.
Prípad poslanca Borguľu
Posledné stíhanie, ktoré Maroš Žilinka minulý týždeň zrušil, sa týka poslanca Martina Borguľu, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Sme rodina. Generálny prokurátor rozhodnutie o zrušení stíhania oznámil verejne v piatok, na úrad špeciálnej prokuratúry bolo doručené v utorok.
Matúš Harkabus, ktorý prípad poslanca a bratislavského podnikateľa dozoruje, s argumentmi Žilinku nesúhlasí. Borguľa bol obvinený, že podplácal vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Mariána Kučerku (aktuálne na úteku), aby nevyšetroval jeho konanie vo veci, ktorá súvisela s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Borguľa priznal, že zaplatil 50-tisíc eur. Vysvetľoval to tak, že išlo o vydieranie, nie o podplácanie. Žilinka teraz obvinenie zrušil, lebo sa nepodarilo spätne dohľadať, že by Borguľu za vodárenskú spoločnosť vyšetrovali. Neexistoval teda podľa neho dôvod, aby podplácal.
Harkabus s takouto argumentáciou nesúhlasí. Podľa neho bol Borguľa za svoje konanie zodpovedný, aj keby jeho vyšetrovanie bolo len zinscenované. A ak aj tvrdí, že sa bál prípad oznámiť polícii, vzhľadom na to, kto vtedy viedol policajný zbor (Tibor Gašpar a spol.), tak prokurátori upozorňujú, že to neurobil ani po zmene vedenia.
„To, že ste vydieraný a spáchate nejaký trestný čin, vás nezbavuje zodpovednosti za ten trestný čin,“ vyhlásil Harkabus. Prokurátor tiež povedal, že aj v súvislosti s okolnosťami prípadu by určite na súde v prípade podania obžaloby navrhoval peňažný trest.
Kto má rozhodovať?
Minister spravodlivosti Viliam Karas v rozhovore pre SME tento týždeň vyhlásil, že generálnemu prokurátorovi Žilinkovi dôveruje a spor okolo rozhodnutí podľa paragrafu 363 majú hodnotiť odborníci a nie on. Na Slovensku je podľa neho vysoká úroveň výučby trestného práva a máme tu aj odborníkov-profesorov.
Harkabus má iný názor: „Tým, kto má našu prácu hodnotiť, je súd. Aj prípad Borguľa je zaujímavá právna vec, nevyskytuje sa to každý deň, ale nemyslím si, že naša právna úvaha je nelegitímna,“ povedal prokurátor. Upozorňuje tiež na to, že prokurátor je povinný podať obžalobu, aj keď má o veci pochybnosti. Kritika úradu špeciálnej prokuratúry by podľa jej prokurátorov bola legitímna, keby im padali kauzy na súdoch. Hovoria však, že majú 94-percentnú úspešnosť. Celkovo bolo za minulý rok odsúdených 231 osôb a oslobodených 14.
Generálneho prokurátora sa zastáva aj predseda Sme rodina Boris Kollár, ktorý naposledy v televízii Markíza povedal, že to nie je tak, že Žilinka všetkých vplyvných ľudí oslobodzuje. Kollár hovoril, že 363-ku nedostali ani podnikateľ Norbert Bödör, policajný prezident Tibor Gašpar alebo ani Dušan Kováčik.
„Treba hodnotiť, kedy bolo takto rozhodované, či dané osoby naozaj podali návrh podľa paragrafu 363. Viem, že napríklad v kauze Očistec tak urobili iba niektorí a Norbert Bödör nie,“ povedal prokurátor Ondrej Repa. V prípade Vladimíra Pčolinského zasa Repa upozornil na to, že bývalý riaditeľ SIS bol zbavený obvinenia, ale druhý obvinený – Zoroslav Kollár, ktorého tiež Žilinka vtedy zbavil obvinenia, je už dnes právoplatne odsúdený, pretože sa priznal a súd schválil jeho dohodu o vine a treste s prokurátorom.
Iný meter
Ladislav Masár pôsobil v minulosti aj ako prokurátor trestného odboru na generálnej prokuratúre. Na tlačovú besedu priniesol rozhodnutie z novembra 2020, keď vybavil vec jedného obvineného tak, že mu napísal, že hoci je v jeho veci iba jeden svedok a ostatné dôkazy sú nepriame, nemôže zrušiť jeho obvinenie, pretože by mal rozhodnúť súd. Toto rozhodnutie mu schválil aj prvý námestník Jozef Kandera. O pár mesiacov už v kauze Pčolinský hodnotil Kandera dôkazy tak, že sú nedostatočné.
Ondrej Repa hovorí, že to isté si všimol aj on v kauzách Mýtnik, v ktorej sa objavuje podnikateľ blízky Smeru Jozef Brhel a Peter Kažimír, dnes guvernér Národnej banky a o trenčianskom bare Fatima. Aj tu Žilinkova prokuratúra použila paragraf 363.
„Argumentácia generálnej prokuratúry tu bola opačná ako v iných kauzách.“ Repa hovorí, že generálna prokuratúra ešte vo februári 2017 vydala stanovisko, ktoré sa týkalo toho ako vyhodnocovať dôkazný stav v čase, keď je podaná sťažnosť voči vznesenému obvineniu, alebo keď je podaný návrh podľa paragrafu 363. „Toto stanovisko bolo v júni 2021 zrušené generálnym prokurátorom bez odôvodnenia. Následne sa skúmal dôkazný stav počas celého trestného konania a dochádzalo k tomu, že právny stav sa vyhodnotil zásadne odlišne ako to urobil vyšetrovateľ a ako som to vyhodnotil ja,“ povedal Repa.
Aj v Mýtnikovi, aj vo Fatime pritom podľa neho dôvodnosť stíhania potvrdili opakovane súdy, pretože sa tam rozhodovalo o väzbe. „Rozpor vidíme aj v tom, že niekedy sa niečo berie do úvahy a niekedy nie, napríklad rozpory vo výpovedi.“ Prokurátori upozorňujú na to, že ako zásadný rozpor bolo vyhodnotené napríklad to, že svedok najprv hovoril o úplatku 45 až 50-tisíc a potom o úplatku 48-tisíc.
„Napríklad bolo vydané rozhodnutie o 363 vo vzťahu k jednej spolupracujúcej osobe, jeho výpoveď bola podrobená mimoriadne prísnemu hodnoteniu a v inom konaní tá istá osoba bola v režime 363 vyhodnotená ako dostatočná na vznesenie obvinenia,“ povedal Repa. Tohto svedka už podľa neho vyhodnotil ako dôveryhodného aj súd na prvom stupni.
„Dokonca sa dostávame do štádia, že niektorí obvinení prestali podávať sťažnosti voči vznesenému obvineniu a rovno sa obracajú na generálneho prokurátora,“ povedal Repa. Teraz to urobil v kauze Mýtnik napríklad guvernér NBS Peter Kažimír, ktorý zobral späť svoju podanú sťažnosť. Zo strany obhajoby môže ísť o taktiku, aby úrad špeciálnej prokuratúry nestihol podať vo veci obžalobu a prípad sa tak nedostal pred súd.
Prokurátor Vladimír Kuruc povedal, že majú na úrade aj prípady, keď súd uznal obžalovaných vinných aj na základe jednej výpovede. Ide o právoplatné rozsudky vo veci mafiánov Kudlička, Okoličány, ale aj v korupčnej kauze starostu Marianky Radovana Juriku. Zároveň sú aj prípady, keď boli osoby oslobodené. „Ale vždy sa jednalo o rozhodnutia súdov,“ povedal Kuruc.
Zľava: Ladislav Masár, Vladimír Kuruc, Daniel Lipšic, Ondrej Repa a Matúš Harkabus. Foto tasr
Sme demotivovaní, ale profesionáli
Lipšic na tlačovej besede hovoril aj o tom, že majú na úrade dvadsať percentný podstav a majú problémy s výberovými konaniami alebo so stážami. Generálna prokuratúra kladie podľa neho stále vyššie nároky na ľudí, ktorí majú na úrad nastúpiť.
„Ako prokurátor som sa bežne stretával v práci s paragrafom 363, cítim tam ten odklon. Človek samozrejme môže cítiť aj nejaký pocit “krivdy”, keď pracuje na prípade a ten je potom vrátený do bodu nula,“ povedal prokurátor Repa.
„Určite nejednotnosť rozhodovania generálnej prokuratúry vo vzťahu k paragrafu 363 neprospieva k atmosfére, či už na tomto úrade, ale aj na NAKA, kde následne musíme tieto naše poznatky prenášať a oni by ich mali aplikovať,“ upozorňuje aj prokurátor Kuruc.
„Tej práce tu nie je málo. Motivačne to nepôsobí, ale sme profesionáli, máme nejaké postavenie štátnych úradníkov, vysporiadame sa s tým,“ povedal prokurátor Harkabus.
